Jelšava

K 770. výročiu prvej písomnej zmienky o Jelšave

Už v 4. - 6. storočí bolo územie terajšieho mesta Jelšava na strednom Gemeri na základe vykopávok v osadách Rudno, Stará a Malá Vieska osídlené Slovanmi, ktorí do Muránskej doliny prišli z terajšieho územia Poľska. Prevažne to boli baníci. O 200 rokov neskôr utlmil rozvoj osady v roku 1241 vpád Tatárov. Ale život sa obnovil, lebo už v roku 1243 bula Belu IV., uhorského kráľa, je prvou zachovalou písomnou správou o Jelšave, ktorou daruje časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé

Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Tatármi. V tomto období bol založený i prvý železiarsky podnik "DETRHO", čo svedčí o ťažbe železnej rudy v blízkom okolí. V roku 1283 sa stal pánom Jelšavy potomok Ratolda z Wlach (Poľsko). K ďalším najstarším písomným pamiatkam patrí aj listina Ondreja III. Benátskeho, posledného Arpádovca, ktorá rieši spor o ustálenie hraníc pozemkov. Listina bola uložená v mestskom archíve.  

V nasledujúcom 14. storočí prichádzali ďalší novousadlíci - nemeckí kolonisti - baníci, ktorí dolovali, ťažili a spracúvali železnú rudu, Jelšava sa stala kráľovskou osadou s rozvinutým baníctvom a v II. polovici 14. storočia druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Stala sa mestom. V roku 1539 bolo mestom so zriadeným magistrátom a kráľovským majetkom - fistus regius - tržným právom. Následne v roku 1550 bola založená mestská škola. Najvýznamnejší z jelšavských rodákov - Juraj Fabricius, ktorý základné vzdelanie získal v Jelšave a po ukončení štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, sa stal rektorom tejto školy. V roku 1552 mesto získalo i právo meča, ktoré mu udelil Ferdinand I. No v nasledujúcich rokoch, presnejšie v roku 1556, vtrhli do mesta Turci, ktorí ho vyplienili a zapálili. Pri jeho obrane padlo 452 občanov a 400 bolo zajatých a odvlečených. Po týchto vojnových útrapách sa obyvatelia mesta opäť spamätali a v roku 1568 založili prvý cech kováčov. Neskôr boli založené ďalšie cechy 20-tich remeselníckych profesií. Špeciálnymi kovospracujúcimi remeselníkmi boli zvonkári, ktorí svoje výrobky, zvonce a spiežovce, pomocou furmanských povozov, výhodne vyvážali do južných štátov Európy, ba i do Turecka a severnej Afriky. Vzhľadom na dobrú ekonomickú situáciu tých čias, už v roku 1573 v okolí mesta jestvovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov. 

V roku 1781 bol postavený mestský dom, v súčasnosti sídlo Mestského úradu. V 17. - 18. storočí bolo v Jelšave 36 - 42 druhov remesiel. Vznikali cechy, ktoré mali kováči, garbiari, kožušníci, gubári, furmani, obuvníci, čižmári, tkáči, súkenníci, krajčíri, hrnčiari, povrazníci (štrangéri) a zvonkári. V nasledujúcich rokoch, priaznivých pre rozvoj mesta, bola v roku 1879 na podnet školského inšpektora Viliama Gróza založená mestská škôlka. Rozmach v školstve pokračoval ďalej zriadením učňovskej školy v roku 1883. Riaditeľom sa stal Samuel Jurin a školským dozorcom Imrich Czibur, advokát. Na popud obyvateľov mesta, po zlých skúsenostiach s požiarmi v Jelšave v rokoch 1551, 1575, 1711, 1745, 1800 a najmä posledným v roku 1829, vznikol roku 1873 prvý dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1875 malo mesto ciachovňu na meranie váh a dÍžkových meradiel. Bol založený Poľovnícky spolok, ktorého predsedom sa stal Barnabáš Zsoldoš, honvédsky kapitán.

Veľkým pokrokom pre celú Muránsku dolinu bolo spustenie prevádzky železničnej trate Plešivec - Jelšava - Revúca - Muráň. Stalo sa tak 20.2.1893. O jej výstavbu sa zaslúžili: Gejza Kubínyi - zemský poslanec z Jelšavy, Gusztav Bazilides - mešťanosta, Ondrej Podhradszký - riaditeľ lesov Coburgovského panstva, Aurel Kuna - hlavný slúžny, Imrich Czibur - mestský právnik. Na jej výstavbu prispelo mesto sumou 30 000 zlatých a gróf Coburg sumou 90 000 zlatých. Rok 1894 je pamätný vznikom magnezitového priemyslu na Slovensku, kedy bola dostavaná prvá pec na pálenie tejto suroviny. Bola postavená v Teplej Vode v miestach "vyšného mlyna". Postavili ju podnikatelia z Kobánye (Maďarsko) Vojtech Uhliarik a Pavol Mansfield. O tri roky neskôr boli postavené ďalšie dve pece na pálenie magnezitu v lokalite, kde je dnes benzínové čerpadlo. Majiteľom bola firma Magyar magnezit termékek, r. t. Budapest. 
V rokoch 1914 - 1918 vzrastali protivojnové demonštrácie, stupňovala sa bieda. V prvej svetovej vojne zahynulo 51 Jelšavčanov. Dňa 28.10.1918 sa Jelšava stala súčasťou Československej republiky. Oslavy 1. mája sa po prvýkrát uskutočnili v roku 1921 na námestí pred kaštieľom. O dva roky neskôr, v roku 1923, bol daný do prevádzky magnezitový závod na Teplej Vode, kde bolo vybudovaných a postavených 8 stolových a šachtových pecí typu Dietze, generátová stanica, drviareň, úpravňa rudy v magnetickej separácii, silá - zásobníky materiálu, sklady, šikmý výťah k peciam na zásobovanie uhlím a iným materiálom, trafostanica, železničná vlečka do Jelšavy, kancelárie a byty. Pre dôležitých pracovníkov boli postavené byty v "starej kolónii". Vyostrením sociálnej situácie robotníkov v roku 1928 snahy o odstránenie priemyslu na Slovensku neboli úspešné. Požiadavky robotníkov boli presadené. Dňa 10.2.1932 sa uskutočnil "pochod hladu" z Jelšavy do Revúcej, ktorým robotníci upozornili na svoje zlé sociálne a pracovné podmienky. V roku 1934 bola dokončená výstavba "nových kasární" na "Gombiarke" a bytov pre dôstojníkov na Železničnej ulici. 

Rozbitím Československej republiky bola Jelšava na základe Viedenskej arbitráže zo dňa 2.11.1938 pričlenená do Maďarska. V roku 1944 pod vedením sovietskeho nadporučíka Lapšova vznikli partizánske skupiny, v ktorých pôsobilo asi 12 Jelšavčanov. Svoju činnosť vyvíjali do 21. januára 1945, kedy bola Jelšava oslobodená. Ako prví vstúpili do mesta rumunskí vojaci a po nich sovietski. Veliteľom mesta sa stal poručík L. M. Ščenov. Dva dni pred ich príchodom ustupujúce nemecké jednotky zničili železničný i cestný most v meste. Krátko po oslobodení sa na obnovenie cestného mosta podujal miestny staviteľ Buzi.

V roku 1950 začali premávať autobusové linky. Založený bol Štátny majetok a Jednotné roľnícke družstvo. V rámci prípravy výstavby nového magnezitového závodu bol 11.9.1960 daný do užívania novopostavený Závodný klub – teraz Mestský dom kultúry a 60 bytov na Jesenského ulici. Dňa 1.9.1964 otvorili novú pavilónovú dvadsaťštyritriednu základnú školu na Železničnej ulici. Koniec 50. rokov a celé ďalšie desaťročie bolo poznamenané veľkou výstavbou nového magnezitového závodu. Vzhľadom na rozmach Slovenských magnezitových závodov a prílevu nového obyvateľstva bol Radou Krajského národného výboru v Košiciach 7.11.1966 obnovený a znovupriznaný Jelšave štatút mesta. 

 

V roku 1969 bola dokončená výstavba družstevných bytov na Teplickej ulici. V roku 1972 bola daná do užívania nová obradná sieň Mestského národného výboru (MsNV), v roku 1973 ukončená veľká rekonštrukcia a dostavba futbalového štadióna.  V roku 1976 bola daná do prevádzky veľkovýkrmňa ošípaných „VVO“-čka Štátneho majetku. Ukončila sa I. etapa kanalizácie mesta a I. etapa plynofikácie mesta. V roku 1977 opravovali budovu kaštieľa. Investorom bol Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.

 

V roku 1978 boli SMZ (Slovenské magnezitové závody, n. p. Jelšava) začlenené do podniku SMZ, n. p. Košice. Závod začal prevádzkovať nový investičný objekt „Mlynicu a lisovňu“, ktorý pokusne v priebehu roka zabezpečoval výrobu brikiet zo zachytených úletov z pecných agregátov a ich znovupoužitie pri výrobe slinkov. Podľa sčítania ľudu v roku 1980 mala Jelšava 2959 obyvateľov, z toho 1520 žien a 1439 mužov. Dňa 1.7.1984 boli SMZ spustené do skúšobnej prevádzky odlučovače typu „AMATHERM“. Napriek tomu prašnosť a znečisťovanie ovzdušia neznížili. V mesiaci júl začal vychádzať časopis o živote mesta – mesačník Jelšavan. V roku 1985 bol otvorený nový obchodný dom a Materská škola. V roku 1988 bola započatá výstavba budovy Zdravotného strediska na Tomášikovej ulici. V roku 1992 boli vytvorené Verejno-prospešné služby mesta Jelšava. V tomto roku sa začala výstavba čistiarne odpadových vôd, úplne zanikli bývalé štátne a družstevné podniky, začal sa používať nový znak mesta.

 

Akciová spoločnosť Slovenské magnezitové závody bola založená 3.12.1993. Dňa 23.2.1994 prešli okolité lesy do vlastníctva mesta, ktoré založilo spoločnosť s ručením obmedzením Mestské lesy Jelšava. Dňa 26.2.1994 zaniklo poľovnícke združenie Magnezitár a dňa 1.1.1994 vzniklo Mestské poľovnícke združenie Jelšavan. V júli 1996 vznikol okres Revúca, do ktorého bola začlenená aj Jelšava. Slávnostné otvorenie Mestského múzea a Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava sa uskutočnilo dňa 23.6.2011 v rámci „ Dní mesta Jelšava 2011.

 

Vedenie mesta a tu jestvujúce spoločnosti, spolky, združenia, kultúrne inštitúcie i jednotlivci sa naďalej usilujú o to, aby mesto bolo obrazom hodnôt, ktorým spoločnosť prisudzuje dôležitosť a stalo sa občianskym, spoločenským a kultúrnym priestorom zabezpečujúcim kvalitný život pre človeka dnešnej doby.

 

Tohto roku si mesto Jelšava so svojimi spoluobčanmi, rodákmi i ďalšími priateľmi pripomína 770. výročie najstaršej spomínanej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti  slávnostne organizujú v dňoch 7. - 9. júna 2013 Dni mesta Jelšava s programom, ktorý uverejňujeme nižšie. 

 

PROGRAM OSLÁV 770. VÝROČIA NAJSTARŠEJ ZMIENKY O JELŠAVE

{jcomments on}

 

Čítať 1984 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23
Zdieľať tento článok

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Pridané videá

Playlist: 0
Watching: Veľkonočné (60 videos)
Loading Player...

AKTUÁLNY futbal

MAJSTROVSKÝ FUTBAL - 21.10.2017 - * DOSPELÍ - III. LIGA VÝCHOD 14. KOLO: MFK Rožňava - OŠFK Šarišské Michaľany 2:0 * V. LIGA K-G: FK Haniska - FK Gemerská Hôrka 8:0 *** DORAST III. LIGA K-G 12. KOLO: Malá Ida - Krh. Podhradie 0:2 * Drnava - Hrhov 0:2 * Kechnec - MFK Rožňava 1:4 *** STARŠÍ ŽIACI II. LIGA 12. KOLO: Rožňava - Veľké Kapušany ? * MLADŠÍ ŽIACI II. LIGA 12. KOLO: Rožňava - Veľké Kapušany ? * III. LIGA 7. KOLO: FK Krh. Podhradie - MFK Rožňava 1:6 ***
Top