štvrtok, 08 august 2019 21:50

Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa Doporučený

Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
obr. 01 - Okolie ústia štôlne v júli 2019. obr. 01 - Okolie ústia štôlne v júli 2019.

Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované, a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.

dlj uhlie 01 24 2   dlj uhlie 03

obr. 02 - Orientačne rekonštruované ústie štôlne, podľa návrhu Š. Polgáriho, kde je uložený

banský vozík tzv. hunt ako i náradie na razenie štôlne, nakladanie horniny a uhlia do vozíka.

  obr. 03 - Približná lokalizácia štôlne.

 

Výskyt uhlia sa nachádza v blízkosti svetoznámej jaskyne: „Dobšinská ľadová jaskyňa“.
Objavili ju „Dobšinčania“: Ing. Eugen Ruffiny – banský inžinier, Gustáv Lang – mestský policajný kapitán v Dobšinej a Andrej Mega – hlavný účtovník banskej banky.

Považujeme za vhodné čitateľov oboznámiť i so základným dokumentom, ktorý formou zápisnice potvrdzuje objav tejto jaskyne. Originál zápisnice, spísanej v maďarskom jazyku dňa 16. júna 1870, našiel Ondrej Rozložník medzi množstvom archívnych písomných dokladoch o Dobšinej v Štátnom archíve Ministerstva vnútra, pobočka Rožňava v roku 2008.

dlj uhlie 03 zapis 1Preklad dokumentu z maďarského jazyka :

Zápisnica

Zaznamenaná na osade Ostrá skala v Stratenskom údolí 16. júna 1870.

Prítomní boli:
Veľkomožný pán Emil Ebeczky, kráľovský radca a školský inšpektor Gemerskej župy, Pavol Gömöri, starosta mesta Dobšiná, Márton Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a riaditeľ Zemberských baní, Alexander Brecz, mestský lesný majster, Alexander Nehrer, mestský pokladník, Bertalan Szontagh, člen mestského zastupiteľstva a pokladník sporiteľne, Gustáv Gömöri, člen mestského zastupiteľstva, Ondrej Mega, mestský kapitán, Miksa Gömöri, inžinier, Nándor Fehér, lekár, Eugen a Aladár Ruffinyi, Gustáv Lang, Miksa Klein, Ondrej Szojka, mestský gazda, Ondrej Pek, Ondrej Dinda, Ján Lipták, Ján Gál, Szilárd Fischer, Kálmán Sarkány a Michal Urbán, školský inšpektor.

dlj uhlie zapis 04 2Predstavenstvo mesta Dobšiná jednohlasne vyhlasuje, že základné cirkevné školy v meste na základe uznesenia číslo 38 z roku 1868 sa pretransformujú na obecné školské zariadenia. Z tohto dôvodu sa dnešného jednania osobne zúčastnil tu prítomný veľavážený školský inšpektor Gemerskej župy. Využijúc dnešné jednanie v osade Ostrá skala, treba sa zmieniť aj o prehliadke doteraz nie celkom známej ľadovej jaskyne vo vrchu Ducsa, v nadmorskej výške 2684 stôp. Prehliadka jaskyne sa uskutočnila pod vedením baníka s akademickým vzdelaním Eugena Ruffinyiho. Z dôvodu úchvatnej krásy podzemných priestorov požiadal prítomného starostu mesta, aby sa prihovoril v mestskom zastupiteľstve za začatie sprístupnenia objavených priestorov, aby si zázrak prírody mohla vychutnať aj verejnosť. Jaskyňu pomenovať podľa neúnavného jej objaviteľa na Ruffinyiho jaskyňu. Túto slávnosť krstu zakončiť družnou hostinou a ako trvalú pamiatku tejto udalosti zápisnicou podchytiť. Požiadať starostu mesta, aby povolil kópiu zápisnice uložiť v archíve mesta Dobšiná.

Dňa: uvedené hore

Ebeczky Emil Královský radca a školský inšpektor
Urbán Mihály, školský inšpektor
Gömöri Pál, starosta mesta
Brecz Alexander, lesník mesta
Néhrer Alexander, pokladník mesta

 

Poznámka: objavitelia ju ale objavili a zdokumentovali už pred dátumom tejto zápisnice, podľa ktorej na nej podpísaní účastníci jaskyňu v sprievode objaviteľov ešte v ten istý deň aj prezreli.

Výskyt uhlia

Banská štôlňa, v ktorej narazili na sloj „kamenného uhlia“, je meračsky zakreslená neznámym geodetom v mape z roku 1876 uchovanej v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici. Bola zhotovená 6 rokov po zápisničnom potvrdení o objave Dobšinskej ľadovej jaskyne.

dlj uhlie mapa 06   dlj uhlie 07

obr- 06 - Sken originálu mapy z archívu ŠUBA s prekladom názvov a doplnkami.

  obr. 07

 

Dĺžka razenej banskej štôlne je podľa odhadu 70 až 100 m. Uhoľný sloj, v nej zistený, bol možno sledovaný i smerne a do hĺbky. V reze je zakreslený aj úklon uhoľného sloja. V nadpise mapy je uhlie (kvalitatívne) nazvané ako „kamenné uhlie“ (Steinkohle), ale ide o hnedé uhlie.

Štôlňa bola asi razená v profile okolo 2,5 m2 (šírka 1,5 m, výška 1,70 m). Pri rekonštrukcii ústia štôlne sa našiel i ostatok koľajnice, čo nasvedčuje, že aj doprava v štôlni už bola vykonávaná pomocou banského vozíka na koľajniciach a pri razení sa mohol použiť už aj pušný prach. Sme ale presvedčení, že s razením tejto štôlne sa začalo už v roku 1769 a musela byť asi razená ručne ako tzv. „kresanica“, t. j. kladivkom a želiezkom, pričom odvoz kameniva sa robil pomocou „hunta“ – banského vozíka s jedným kolesom, tlačeného baníkom na povrch po doskách. Určite sa razila pred objavením jaskyne, pretože objaviteľ jaskyne Eugen Ruffiny sa o tejto štôlni v svojich správach nezmieňuje.

O výskyte uhlia v teritóriu Dobšinej máme k dispozícii aj nasledujúcu archívnu mapu z roku 1769, ktorá dokumentuje a po preskúmaní potvrdzuje, že ide o tú istú lokalitu, ktorá je uvedená na predošlej mape z roku 1876.

dlj uhlie 08   dlj uhlie 09

Obr. 08 – Ručné razenie štôlne – kresanice.

  obr. 09 - Archívna mapa z roku 1769 s doplnenými údajmi.

 

Preklad nemeckého textu v mape:

Geometrický pôdorys a profil
O jednom sloji (gang) kamenného uhlia, objavenom Michaelom Dimjanim zo Spišskej Novej Vsi, nachádzajúcom sa v Gemerskom komitáte, v teritóriu Dobšinej, pod záhradou v tzv. lúkovom záhradnom pozemku pri červenom močiari (Unter den Garten in dem sogenanndten Wiesen Grund). Spracoval v septembri 1769 Joh. Laszer Reitzner, banský správca.

Poznámky k lokalizácii štôlne na tejto mape:

Na mape nie je žiadny konkrétny údaj, podľa ktorého by sa lokalita dala jednoznačne určiť. Je v nej však uvedené že je v teritóriu Dobšinej. Nachádza sa na pravostrannom prítoku rieky Hnilec. Takéto väčšie prítoky, do tejto rieky, sú pri Hnileckej jelšine, prítok je asi 2 km západne od Dobšinskej ľadovej jaskyne a v pokračovaní toku rieky pri obciach Stratená (roklina Tiesňavy) a Rakovec.

Po posúdení a preverení vhodného horninového prostredia s ohľadom na výskyt uhlia na geologickej mape v okolí prítokov, sme presvedčení, že lokalita zodpovedá len nálezu uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zodpovedala by tomu aj zobrazená morfológia územia v hornej časti obrázku, taká istá vzdialenosť od rieky Hnilec a taktiež názvy na mape od Luxa, kde sú uvedené názvy Vrchná a Spodná záhrada.

Výskyt uhlia pri Dobšinskej ľadovej jaskyni bol určite objavený a banícky skúmaný už v roku 1769. Následne bol potom predmetom prieskumu vykonávaného ďalšími oprávnenými majiteľmi v 19. storočí, ktorí už pracovali modernejšou technológiou razenia štôlne a odvozu hlušiny na povrch. O tom svedčia i údaje, ktoré uvádzame v pokračovaní článku.

Geologická pozícia výskytu uhlia overovaného prieskumnou štôlňou

Zaznamenaný výskyt uhlia sa, podľa geologickej mapy, zostavenej ŠGÚDŠ Bratislava a popisu hornín k nej, nachádza, vo vrchnej kriede druhohôr. Sloj hnedého uhlia vznikla v sladkovodnom brakickom horninovom súvrství s tmavosivými vápnitými z bridličnatými ílovcami, v ktorých boli nájdené i fosílie foraminifer – dierkavce, ako to uvádza D. Boorová v mape ŠGÚDŠ – pod označením vik2g. V nasledujúcej geologickej mape sme horninové súbory, ktoré sú detailne popísané vo vysvetlivkách geologickej mapy autormi, označili len názvami hornín.

dlj uhlie 10

obr. 10.
Archívne informácie o výskyte uhlia

Razenie a prieskum v tejto lokalite na začiatku 19. storočia potvrdzujú i informácie z kníh a novín:
V knihe: Mikulik, J.: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené:

„Mesto Dobšiná okolo roku 1810, ale aj v ostatnom čase, vykonávalo prieskumné práce na kamenné uhlie v oblasti Ostrej skaly, ale po krátkej dobe dospelo k presvedčeniu, že objavené ložisko nie je iba veľmi malé, ale ani neobsahuje čistú surovinu.

O uhlí v tejto lokalite bol v maďarských novinách uverejnený i nasledovný oznam uvedený nižšie. Žiaľ názov novín a dátum zverejnenia sa nateraz nepodarilo zistiť (možno Vasárnapi Ujság ?)

dlj uhlie 11Preklad článku (v doslovnom znení):  (obr. 11 vpravo)

Nová baňa kamenného uhlia. V pohorí Gemer – Spiš, vedľa ľadovej jaskyne Dobšiná – ako je to napísané pre náš príspevok – sa narazilo na prvotriednu vrstvu uhlia, ktorej kvalita je rovnaká, ako má uhlie z Pruska. Banskí geológovia tiež uviedli, že dobšinský uhoľný rajón má nadväznosť na výbežky uhoľných vrstiev prusko-sliezskych hôr. Otváranie novej bane sa začalo ešte túto jeseň s prekvapujúcimi výsledkami.

O výskyte uhlia sa zmieňuje v článku aj:
Noth J. 1874: Kleine Mitteilungen Nr. 4 Kohlenvorkomisse an der Stracena – Höle bei Dobschau. Verh. geol. Reichanst, Wien.

Preklad informácie :

Na úpätí svahu pod Dobšinskou ľadovou jaskyňou sa nachádzajú hnedé slienité bridlice, ktoré sú na čerstvom lome veľmi tvrdé a na povrchu sa rozpadávajú na rombické kúsky. V týchto bridliciach sa nachádzajú polohy čierne sa lesknúceho hnedého uhlia o hrúbke 2 až 6 Zoll (5,2 až 15,8 cm). Bridlice neobsahujú žiadne fosílie (Bivalen und Schnecken). Uhlie je lesknúco čierne a je prerážané žilkami kalcitu. Pre malú hrúbku sotva dosahujú významnejšiu hodnotu. Otázku, či na iných miestach môžu mať väčšiu hrúbku a tiež v porovnaní zo Štajerskými výskytmi nemožno negatívne zodpovedať.

O tejto lokalite sa ďalej zmieňuje i D. Andrusov v publikácii: Geológia Československých Karpát, zväzok II., 1959, str. 331.
V nej je uvedené:

„Polohy zlepencov sa striedajú s polohami červených slienitých bridlíc s vložkami a šošovkami svetlých alebo červenohnedých pieskovcov a prípadne i zlepencov. Pravdepodobne v týchto vrstvách sa nachádzajú v okolí stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa sloje lesklého hnedého uhlia o hrúbke 5 – 15 cm, ktoré na malú vzdialenosť vykliňujú (porov. North 1874). Vyskytujú sa v hnedých slienitých bridliciach, o ktorých sa Kettner domnieva, že tiež patria vrchnej kriede. Obsahujú faunu morských ulitníkov a lastúrnikov.“ 

Výskyt vyššie uvedených zlepencov, ktoré sú zakreslené v geologickej mape i pri výskyte uhlia overovaného štôlňou, možno vidieť neďaleko železničnej stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa:

dlj uhlie 12
Výskyty uhlia v okolí mesta Dobšiná

Sloje hnedého uhlia sú v okolí Dobšinej známe z karbónu paleozoika, v horninovom súbore hámorské vrstvy, nazvané podľa osady Vyšný Hámor v Dobšinej. Boli zistené i v 20. storočí v severnom pruhu vrchného karbónu viacerými vrtmi, napr. vo vrte G-37 pri Vyšnom Hámri.
Informácie o jeho výskyte v okolí Dobšinej sú aj v maďarskom odbornom časopise „Bányászsati és Kohászati Lapok“ (v ďalšom BKL):

Výpis z BKL 1906, II. č. 24
Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1905 évben, s. 736

Je potrebné uviesť, že jedna spoločnosť (kutató társaság) s úmyslom vykonávať prieskumné práce na možný výskyt uhlia a jeho ťažbu, uzavrela s mestom Dobšiná ako dotknutým väčšinovým vlastníkom územia dohodu, podľa ktorej vykoná na dotknutom území prieskum výskytu uhoľnej substancie.

Výpis z BKL r. XL, 1907, II. č. 24
Wahlner, A.: Magyarország bánya-és kohóipara az 1906. évben, s. 717

K informácii z predchádzajúcej štatistiky o prieskumných prácach na kamenné uhlie v Dobšinej je potrebné uviesť, že banský inžinier Simon Jex, s úmyslom vylúčiť ostatných záujemcov získal 12 výhradných kutísk, v ktorých vykonával aj prieskumné práce, ale doteraz bez výsledkov. O výskyte uhlia pri Dobšinej bola zmienka aj v odborných časopisoch, ktorá však nezodpovedala celkom skutočnosti. V záujme podrobnejšieho zistenia skutočnosti plánujú realizovať prieskumné práce pomocou vrtov.

V publikácii Papp, K.: A Magyar Birodalom Vasérc- és Kőszénkészlete, Budapest, 1915, s. 585 sa uvádza:

Záujem, o prieskum výskytu uhlia pri Dobšinej, vyvolalo pojednanie o vrstvách morského karbónu na okolí, ktoré uverejnil Fresch Frigyes roku 1906 v periodiku Földtani Közlöny. Prieskumné práce začal banský inžinier Jex Simon na základe dohody s mestom Dobšiná a vlastníkmi pozemkov v roku 1906. Prieskumné územie tvorilo 12 výhradných kutísk, práce však doteraz boli bezvýsledné.

Taktiež v knihe Mikulik, J: A Bánya- és Vasipar története Dobsinán, Budapest, 1880, s. 31 je uvedené: Prieskumné práce v oblasti výskytu uhlia začal 29. januára 1720 Lányi Pál na lokalite pri Hanishő („wo von Hanneshő Wernarer Steig in die Gilnitz kombt und der Gölnitz nach Runter“) a pokračoval v roku 1727.

Záverom

Pre informovanosť uvádzame veľmi stručne výskyty a ložiská čierneho a hnedého uhlia na Slovensku, a to podľa ich vzniku v jednotlivých geologických obdobiach (uvádzame bez rašeliny a lignitu – v bani Čáry, v blízkosti obce Kúty, sa lignit i dnes ťaží).

Z prvohôr (paleozoikum), kde patria najstaršie ložiská uhlia, a to z obdobia karbónu. Jediné ložisko na Slovensku s najkvalitnejším uhlím, ktorým je antracit, poznáme z východného Slovenska, a to pri obci Veľká Tŕňa. Bolo predmetom prieskumu v druhej polovici 20. storočia. Sloj má miestami hrúbku i 6 m, ale pre malé množstvo zásob a zložitú tektoniku ovplyvňujúcu priebeh slojov sa neťaží.

Z druhohôr (mezozoikum) poznáme výskyty uhlia na viacerých miestach, napr. Bánovce nad Bebravou, Vrbové, ale ide o hnedé uhlie o malých hrúbkach, takže nemajú ekonomický význam. Sem sa zaraďuje i výskyt pri Dobšinskej Ľadovej Jaskyni.

Z treťohôr (tercier) sú to ložiská, ktoré vznikli v období paleogénu a neogénu.
Najväčšie ložiská sú v Juhoslovenskej pánve, a to v Handlovsko-nováckej uhoľnej oblasti. Najznámejšie sú Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Handlová, Nováky. Pomerne veľké ložisko hnedého uhlia sa ťažilo i pri obci Badín, južne od Banskej Bystrice. V treťohorách vznikli i ložiská uhlia v Podvihorlatskej uhoľnej panve – ložiská Sejkov, Vyšné Nemecké a Hnojné.

Známy je aj výskyt uhlia v Moldavskej kotline – ložisko Drieňovec, ktoré bolo v minulosti i v malej miere ťažené.

Spracovali:

RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Mikuláš Rozložník, Štefan Polgári.
08.2019

Čítať 395 krát Naposledy zmenené streda, 14 august 2019 13:01

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Vinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.x