sobota, 23 november 2019 15:33

Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.

hrb Obr 1 roznava dobový pohľad na západnú časť námestia

Obr. 1 - Západná časť námestia Rožňavy s biskupskou katedrálou
začiatkom 20. storočia

S rozvojom banského priemyslu neoddeliteľne súvisel vznik a činnosť stavovských organizácii s rôznou náplňou. Jednou z nich bola stavovská organizácia banských a hutníckych inžinierov a technikov nazvaná ako Krajinská uhorská banícko-hutnícka spoločnosť, založená v septembri 1885. Jej sídlom do roku 1903 bola Banská Štiavnica, potom Budapešť. Podľa stanov mala spoločnosť hájiť záujmy baníctva a hutníctva a všemožne napomáhať ich vedeckému a technickému rozvoju. Spoločnosť mala župné pobočky, a tak na území bola dňa 29. júna 1897 založená Boršodsko-gemerská pobočka. Ako neskorší vývoj ukázal, práve táto mala aj na založenie a ďalší vývoj baníckeho školstva v meste rozhodujúci vplyv.

Začiatkom nasledujúceho storočia sa dobývanie železnej rudy na Gemeri dostávalo na nebývalú úroveň, zvyšovala sa ťažba a rozširovalo sa používanie mechanizmov. Tieto skutočnosti kládli však aj vyššie nároky na technické riadenie baníckych prác, čo si zároveň vyžadovalo aj vzdelanejšie technické kádre. Keďže sa, na škodu veci, štátna školská správa o odborné priemyselné školy nestarala, začala sa s touto otázkou zaoberať Boršodsko-gemerská pobočka krajinskej banícko-hutníckej spoločnosti.

hrb Obr 2 dobovy pohlad na mesto roznava

Obr. 2. Pohľad na mesto začiatkom 20. storočia

 

Založenie baníckej školy

K prvému jednaniu o možnostiach založenia priemyselnej baníckej školy došlo 5. júla 1903 na valnom zhromaždení pobočky, konanom v obci Királd (okres Putnok, Maďarsko). V rámci programu zhromaždenia, na základe žiadosti ústredia, sa dôkladne prejednávala otázka plánovaného založenia baníckej školy pre dobývanie uhlia v obci Petrozsény, pričom ako vzor mala slúžiť rozvíjajúca sa takáto škola v Pécsi. V tejto súvislosti však valné zhromaždenie konštatovalo, že by sa mala aj v Dobšinej obnoviť zaniknutá banícka škola, alebo ju otvoriť v Rožňave. Pre uskutočnenie tohto cieľa pobočka mienila využiť všetky dostupné možnosti a úlohu vypracovať návrh na jej riešenie zverila výboru pobočky. Uznesenie tohto valného zhromaždenia tak bolo prvým podnetom na zriadenie baníckej školy v Rožňave, ale i keď pre plnenie iných úloh problém na určitú dobu upadol do pozadia, bol stále na stretnutiach výboru pobočky predmetom prejednávania.

Otázka príprav a založenia baníckej školy nadobudla konkrétnejšiu formu na valnom zhromaždení pobočky dňa 19. marca 1904, ktoré sa konalo v Rožňave. V rámci programu jednania tam odznela sťažnosť, že banské závody v záujmovom území pobočky majú nedostatok odborníkov, takých, akých predtým vychovávala zaniknutá banícka škola v Dobšinej, ktorí našli uplatnenie všade. V záujme prekonania vzniknutých problémov, na návrh vtedajšieho predsedu pobočky Maxmiliána Sárkánya, sa znova a dôslednejšie, začalo s prípravami zaoberať tak, že banícka škola by mala byť v Dobšinej, alebo v Rožňave. Zároveň, v záujme zabezpečovania nevyhnutných krokov, bola zvolená, a neskôr doplnená, osobitná komisia. V pobočke bol vo všeobecnosti zastávaný názor, že ak by nastali neprekonateľné prekážky pri zakladaní baníckej školy v Dobšinej, alebo v Rožňave, je treba pripojiť sa k plánovanému založeniu baníckej školy v Gelnici.

V tejto situácii bolo potrebné nájsť cestu k tomu, aby si záujem o založenie baníckej školy osvojili aj všetky zainteresované strany a súčasne sa zaviazali aj zabezpečiť finančné príspevky.

Poverená komisia vypracovala návrh na riešenie, ktorý sa už 28. apríla 1904 prerokovával na zasadnutí výboru pobočky. V jeho zmysle by sa banská škola pre výchovu technikov mala zriadiť v Rožňave alebo v Dobšinej ako večerná škola, ktorú by poslucháči navštevovali po odpracovaní zmeny. Škola by mala mať 2 ročníky, každý ročník 2 semestre. Vyučovať sa bude 3 hodiny denne. Školu bude riadiť pobočka a dozor nad výučbou bude vykonávať štát.

Podľa zistení prípravnej komisie by bolo na údržbu školy (vecné a osobné náklady) potrebných v prvom roku 7 230 korún (v ďalšom K) a jednorazové náklady na zariadenie 2 000 K a v ďalších rokoch vždy po 6 130 K.

Pobočka sa obrátila na obidve mestá, Dobšinú a Rožňavu, so žiadosťou, či by boli ochotné prijať ponuku, zabezpečiť potrebné miestnosti, vytvoriť podmienky pre výučbu a finančne prispievať na jej prevádzku a údržbu. Vyjadrenie oboch miest bolo kladné, prejavili záujem, aby škola bola umiestnená u nich a súhlasili aj s finančným príspevkom.

Valné zhromaždenie, vo svojich uzneseniach, vyslovilo názor, že pobočka za podpory iných, bude schopná zabezpečiť založenie baníckej školy v intenciách zaniknutej baníckej školy v Dobšinej, jej prevádzkovanie, ako aj zabezpečiť odmeňovanie vyučujúcich. Okrem toho doporučuje, aby škola bola otvorená v Rožňave.

Na základe týchto udalostí vznikol pamätný zápis, kde sa na prvom mieste uvádza nevyhnutná potreba založenia baníckej školy v tomto regióne a rozhodnutie valného zhromaždenia o tom, že sídlom školy bude Rožňava, ako stredisko okruhu pôsobenia pobočky.

V ďalšom bolo konštatované, že v záujme kvalitného vzdelávania je, aby výučba bola bezprostredne prepojená s praxou, k čomu je nevyhnutná spolupráca s okolitými banskými závodmi. Uvedené je žiaduce aj preto, aby poslucháči mali možnosť zárobku počas doby trvania štúdia.

Všetkým týmto požiadavkám najlepšie vyhovuje Rožňava a jej okolie. Na území mesta pôsobí Rimavskomuránska šalgótarjánska účastinárska spoločnosť, ktorej banské závody sú vybavené najmodernejším technickým zariadením. V bezprostrednom susedstve je závod štátnych baní, kde začínajú využívať najnovšie technické prostriedky.

Mesto Rožňava má okrem toho aj výhodnú polohu, pretože v jej okolí sa nachádza viacej činných banských závodov, pričom má časovo výhodné železničné spojenie s neďalekými uhoľnými baňami Boršodskej župy.

Z hľadiska teoretickej výučby, Rožňava poskytuje také prednosti, ktoré ostatné banské lokality na okolí nemajú, keďže v meste pôsobia dobre vybavené dve základné a dve stredné školy s vyspelými učiteľmi.

V takýchto podmienkach bola pobočka viac menej prinútená osvojiť si, že pripravovaná banícka škola bude v Rožňave. V tom zmysle bol výbor pobočky, uznesením valného zhromaždenia konaného dňa 20. januára 1907, poverený konať.

V ďalšom priebehu príprav bola vznesená požiadavka, aby výučbu v pripravovanej škole vykonávali samostatní odborníci, pričom by boli príslušne aj odmeňovaní. Aspoň niekoľko predmetov by mal vyučovať odborník z vedenia miestneho banského závodu uhorských štátnych baní a banské právo zase niektorý z úradníkov rožňavského kráľovského banského komisariátu.

Požiadavke pobočky o finančný príspevok na zabezpečenie novej školy pre prípravu banských technikov vyhovelo viacej banských závodov, a to na obdobie piatich alebo šiestich rokov.

Finančné príspevky prisľúbili:

a) Uhorské kráľovské ministerstvo financií ako republikový orgán baníckeho vzdelávania (štátna podpora) vo výške 2 560 K ročne
b) Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť ročne 2 000 K
c) Maďarská všeobecná uhoľná účastinárska spoločnosť ročne 600 K
d) Antimonové bane A. Odendall ročne 200 K
e) Knieža Filip Koburg (Fülöp Szász Coburg Gothai) ročne 200 K
f) Účastinárska maďarská spoločnosť Meisels ročne 200 K
g) Železiarska banská spoločnosť Heinzelmann ročne 100 K
h) Banská účastinárska spoločnosť bane Kazinczy ročne 100 K
i) podstatným dielom k založeniu školy prispelo mesto Rožňava, keď na základe uznesenia zastupiteľstva zo dňa 8. júla 1908 sa zaviazalo pripraviť miestnosti, zabezpečiť ich vykurovanie a osvetľovanie, okrem toho poskytnúť na zabezpečenie prevádzky školy počas celého obdobia v prvých dvoch rokoch 360 K a počnúc tretím rokom ročne 600 K, čím vlastne splnila všetky požiadavky pobočky. Táto skutočnosť vlastne znamenala, že v súperení obidvoch zainteresovaných miest o založenie školy vyhrávala Rožňava.

Podľa niektorých prameňov, ostávalo nekrytých financií na prvý rok 1 230 K a 2 000 K a na ďalšie roky po 130 K. Úhradu týchto nákladov by malo zabezpečiť mesto, v ktorom bude škola založená.

Rozhodnutie výboru pobočky, napriek všetkému, nebolo jednoduché. Na valnom zhromaždení pobočky dňa 5. septembra 1908 konaného v Rožňave, sa za účasti zástupcov obidvoch zainteresovaných miest rozhodlo, že škola bude zriadená v Rožňave. Zástupcom mesta Dobšiná bol S. Klein, ktorý toto rozhodnutie vzal so zármutkom na vedomie a vyhlásil, že týmto bola Dobšiná ako banské mesto ponížená.

Po tomto rozhodnutí sa prípravy na založenie školy urýchlene pohli napred. Ako prvé, bol spracovaný štatút pripravovanej školy. V tejto súvislosti bolo potrebné vyriešiť otázku, kto bude dozorným orgánom školy, čo si privlastňovalo nielen mesto, ale aj podporujúce závody. Pobočka si však chcela toto právo ponechať. Po dlhších rokovaniach bolo nakoniec dohodnuté, že škola ostane v správe pobočky. Na základe toho pobočka menovala a prijala riaditeľa školy. Maďarské ministerstvo financií, ako hlavný republikový orgán baníckeho vzdelávania, svojím výnosom č. 81455 zo dňa 21. augusta 1909 schválilo legalizáciu školy a jej stanovy.

V týchto stanovách bola škola charakterizovaná ako verejná s vyučovacím jazykom maďarským. Prijímanie uchádzačov sa realizovalo každý druhý rok. Uchádzači museli ovládať maďarský jazyk a svoje vedomosti museli preukázať pred prijímacou komisiou a museli mať úradné potvrdenie o absolvovaní banskej praxe. Prijímací pohovor nemuseli absolvovať záujemcovia, ktorí sa preukázali vysvedčením o ukončení strednej školy. K žiadosti o prijatie bolo potrebné pripojiť školské, služobné a lekárske potvrdenia. Prijímacie pohovory bolo možné vykonať aj priamo do druhého ročníka, ak záujemca preukázal znalosti z prípravného ročníka. Vyučovanie bolo teda rozvrhnuté na dva roky a pozostávalo z prípravného a odborného kurzu. Každý poslucháč bol povinný zaplatiť školné vo výške 40 korún. Žiaci na konci roka skladali zo všetkých vyučovacích predmetov skúšky, pričom žiaci z prípravného kurzu dostávali dočasné vysvedčenie a po ukončení odborného kurzu dostávali výsledné vysvedčenie. Žiaci, ktorí mali dobrý prospech, mohli dostávať aj finančnú výpomoc (štipendium).

Boršodsko-gemerská pobočka spoločnosti mala právomoc voliť riaditeľa školy, posudzovať ročné hodnotenia činnosti školy, vykonávať kontrolu účtovníctva a rozpočtu, meniť stanovy a voliť komisiu. Riaditeľ školy a učiteľský zbor boli podriadení dozornému výboru školy.

Valné zhromaždenie pobočky zvolilo riaditeľa novo vzniknutej školy, ktorým sa stal diplomovaný banský inžinier Ľudovít Győző (Győző Lajos). V niektorých podkladoch sa uvádza, že riaditeľom školy sa stal Viktor Lajoš, penzionovaný banský riaditeľ, ktorého povinnosťou bolo starať sa aj o zbierky baníckeho múzea a robiť tajomníka pobočky (pozri G. Frák c. d. s. 73)

Zainteresované organizácie, okrem jednej, už poskytli prisľúbené finančné prostriedky na prvý školský rok. Riaditeľ školy vypracoval plán výučby a mesto Rožňava sa postaralo o miestnosť v 4. triede ľudovej školy. Neskôr sa však ukázalo, že poskytnutá miestnosť pre výučbu nevyhovovala, a tak sa hľadali iné možnosti. Školu nakoniec museli umiestniť do jednej miestnosti múzea. V tejto súvislosti zaznela aj istá výčitka, že miestnosti ponúkané mestom Dobšiná v meštianskej škole by určite boli vyhovujúce.

Učiteľom na prvý polrok prvého školského roku sa stal Ján Schmögner (Schmögner János), diplomovaný učiteľ pre základné a priemyselné školy.

Pre rôzne komplikácie sa otvorenie školy nemohlo uskutočniť ešte v roku 1908. Slávnostné otvorenie sa konalo až 8. septembra 1909 (uvádza sa aj 7. september), a to v rámci valného zhromaždenia Gemersko-boršodskej pobočky Krajinskej uhorskej banícko-hutníckej spoločnosti, ktorá bola zakladateľom tejto baníckej školy pre predákov a technikov v Rožňave. Zasadanie, ktoré malo obzvlášť slávnostný priebeh, viedol banský komisár a podpredseda Vendelín Bránsky (Bránszky Vendel). V úvode predniesol správu komisie pre prípravu založenia školy, ktorá bola schválená. Vyzdvihol zásluhy pobočky a poďakoval všetkým, ktorí sa o založenie školy zaslúžili. Potom bol predstavený nový riaditeľ baníckej školy Ľudovít Győző (Győző Lajos), ktorý bude zárukou, že škola bude pôsobiť úspešne v zmysle želaní pobočky.

Zhromaždenie potom pokračovalo v miestnej základnej škole, kde bude škola umiestnená. Zaujímavý a poučný prejav tu predniesol hlavný maďarský kráľovský banský komisár Alfréd Czerminger (Czerminger Alfréd). Zaoberal sa prípravou a založením baníckej školy v Rožňave, jej významom a úlohami.

Valné zhromaždenie vzalo na vedomie a schválilo správu výboru, čím sa skončila skoro šesťročná snaha o založenie baníckej školy. Pred začiatkom úspešného pôsobenia školy, je treba poďakovať všetkým zainteresovaným, ktorí sa o túto skutočnosť zaslúžili. V ďalšom starosta mesta Rožňava dr. Jozef Pósch (Pósch József) predniesol svoj prejav a banský radca Vendelín Bránsky prevzal miestnosť v štátnej základnej škole pre účely baníckej školy, ktorú zveril do starostlivosti novozvolenému riaditeľovi.

Vo večerných hodinách sa potom účastníci zhromaždenia a hostia stretli na spoločnej večeri a posedení v panskom kasíne, ktoré trvalo až do neskorých večerných hodín.

 

Školský rok 1909/10

Na štúdium v tomto školskom roku sa prihlásilo 19 žiakov, z ktorých bez konania prijímacích skúšok prijali 6-ich a zvyšných 13 záujemcov sa skúškam podrobilo. Z nich vyhovelo 12 a jeden sa ku skúškam nedostavil. Z prijatých žiakov štyria zo školy odišli, a tak na konci školského roka počet žiakov klesol na 14.

Z prípravného kurzu žiaci absolvovali skúšky nasledovne: 

a) v pripravenosti: 

výborný   3
veľmi dobrý   3
dobrý   5
dostatočný   1
nedostatočný   2
spolu   14


Z týchto žiakov piati ukončili základnú školu a 1. – 4. triedy meštianskej školy ukončilo 9 žiakov.

b) prospech žiakov prípravného kurzu vo vyučovacích predmetoch:

výborný   5
dobrý   6
dostatočný   3
nedostatočný    -
spolu   14

 

c) percentuálne vyjadrenie prospechu vo vyučovacích predmetoch:

výborný 56 36,36%
dobrý 66 42,86 %
dostatočný 32 20,78ˇ%
nedostatočný - -
spolu 154 100,00%


Snaha (pracovitosť) vo vyučovacích predmetoch a prospech v ručných prácach (praktická činnosť)

výborný                   14       100,00 %

 

Ďalší odborný kurz sa, na základe rozhodnutia výboru zo dňa 30. júna 1910, začal 1. septembra 1910. 

Žiaci sa musia preukázať potvrdením zamestnávateľa o vykonávaní zamestnania cez prázdniny a o pracovnej morálke. Poslucháči školy pracovali ako robotníci v okolitých závodoch, ako Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska spoločnosť v Rožňave, erárne bane v Nadabule, antimónové bane v Čučme a iných. Vzhľadom na počet žiakov, ktorí ukončili prípravný kurz, sa do odborného kurzu nebudú prijímať noví žiaci.

 

Školský rok 1910/11

Dňa 1. septembra 1910 bol otvorený prvý dvojročný cyklus odboru, na ktorý sa prihlásilo 14 žiakov – absolventov prípravného kurzu predchádzajúceho školského roku.

Na valnom zhromaždení pobočky, konanom dňa 9. júna 1910, zvolili týchto riadnych členov dozorného výboru:

Vendelín Bránsky (Bránszky Vendel) – kráľ. banský radca, hlavný dozorca v. v.
Július Gyürky (Gyürky Gyula) – banský radca, riaditeľ baní spoločnosti
Karol Polák (Polák Károly) – hlavný kráľ. komisár
Dr. Jozef Pósch (Dr. Pósch József) – starosta
Samuel Zorkóci (Zorkóczy Samu) – technický riaditeľ spoločnosti
Konrád Rehling (Rehling Konrád) – riaditeľ baní spoločnosti
Július Schréger (Schéger Gyula) – riaditeľ železiarne

Náhradníci:
Alexander Horváth (Horváth Sándor) – riaditeľ huty
Ferdinand Kraus (Krausz Nándor) – hlavný banský kurátor
Ladislav Feymann (Feymann László) – mestský verejný poručník
Koloman Benedikty (Benedikty Kálman) – hlavný banský dozorca
Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla) – riaditeľ továrne
Samuel Rusnák (Rusznák Samu) – hlavný banský kurátor spoločnosti
Ladislav Török (Török László) – kráľ. banský hlavný inžinier

Dozorný výbor v priebehu školského roka zasadal päťkrát (11. 8. a 21. 12. 1910, 4. 3. 1911, 6. a 27. 6. 1911). Členovia výboru sa zúčastnili priebehu skúšok pri ukončení zimného polroku odborného kurzu dňa 25. januára 1911, ďalej záverečných skúšok odborného kurzu v dňoch 21. júna 1911 z banského dobývania, 23. júna z úpravníctva a 26. júna 1911 z banského meračstva.

Okrem toho dozorný výbor:

- na zasadaní ustanovujúcej schôdze dňa 1. augusta 1911 jednomyseľne požiadal Vendelína Bránskeho, aby prijal funkciu predsedu na nasledujúce obdobie
- prejednal rozpočet školy na školský rok 1910/11
- zhodnotil a spresnil učebný plán odborného kurzu v zmysle pripomienok prispievajúcich subjektov
- upravil organizáciu vykonávania skúšok v zimnom polroku odborného kurzu a rozhodol o termínoch ich realizácie
- navštívil jednotlivé podniky, ktoré by mali záujem o umiestnenie absolventov školy a doteraz nemajú prijatie dohodnuté, keďže 10 absolventov má umiestnenie už isté a traja sú doteraz nezaradení
- prieskumom zistil záujem jednotlivých firiem aké počty absolventov by mohli prijať do zamestnania (Rimavsko-muránska šalgótarjánska spoločnosť 7 – 8, miestne erárne bane 3, firma Odendall 4), na základe čoho rozhodol, že do prípravného kurzu na budúci rok prijmú 15 žiakov.

Učiteľský zbor:


Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier, banský inžinier v. v. – riaditeľ školy a odborný učiteľ, vyučuje predmety banské dobývanie, úprava rúd, povrchové a banské meračstvo, všeobecné a banské strojníctvo vrátane rysovania, týždenný počet hodín v zimnom polroku 13, v letnom 18
Karol Polák, kráľ. hlavný banský komisár – učiteľ, vyučuje banské právo, týždenný počet hodín v zimnom polroku 2
Ján Schmögner (Schmögner János) – dipl. učiteľ rysovania, vyučuje banské účtovníctvo a ozdobné písmo, týždenný počet hodín v zimnom polroku 3

Žiaci

Prípravný kurz ukončili piati absolventi s prospechom výborným, piati s prospechom dobrý a traja s prospechom dostatočný.
Z prihlásených poslucháčov jeden pred koncom zimného polroka odborného kurzu zo školy odišiel.

Vyučované predmety

        • Banské dobývanie – počet hodín v zimnom polroku 65, v letnom 56, spolu 121, štruktúra predmetu: poznávanie terénu, vyhľadávanie ložísk a predbežný výskum, hlbinné vŕtanie, banské procesy a nástroje, rozpojovacie práce, trhacie práce, rozbušky a zápalnice, dobývacie metódy s využitím strojného zariadenia, rýpadlá a brázdiace stroje, vŕtacie stroje, otvárka ložísk, prípravné práce, dobývacie metódy, výstuž banských diel, výdreva, banské stenovanie a prehradzovanie, doprava, fáranie, ovetrávanie, ochrana proti prívalu banských vôd, banské požiare
        • Úprava rudných surovín – počet týždenných hodín v zimnom polroku 37, v letnom 32, spolu 69, štruktúra predmetu: základy rudného úpravníctva, úprava rudnej suroviny suchou cestou, mokrá úprava, prístroje na drvenie rudy, valcové drviče a mlyny, drviace mlyny, triedenie podľa zrnitosti a podľa špecifickej váhy v kvapalinách, následné špeciálne úpravy, úprava chemickou cestou, dopravné zariadenia, briketovanie
        • Povrchové a banské meračstvo – štruktúra predmetu: základy meracích prác, mierky, prostriedky na stabilizáciu a označenie bodov, vytyčovanie smeru a uhlov, meracia reťaz, tyč a pásmo, meranie dĺžok a diaľkomery, meranie smeru, všeobecne o meracích prístrojoch, olovnice, nivelácia, nonius, vytyčovanie uhlov, teodolit, orientačné uhlomery, merací stôl, zameriavacie pravítko, meranie zvislých uhlov, stabilizácia a označovanie meračských bodov v baniach, jednoduchý banský uhlomer, uhlomer typu Schneider a Borchers, kompas, závesné prístroje, vlastnosti magnetickej strelky, meranie šnúrou, krížová metóda merania, meranie výškových rozdielov, vytýčenie spádu počvy, zakladanie prieskumných polí, zostrojovanie banských máp a ich kópií
        • Všeobecné a banské strojníctvo – počet týždenných hodín v letnom polroku 24, štruktúra predmetu: základné pojmy strojníctva, časti strojov, kliny, skrutky, nity, nitovanie kotlov, prvky kruhového pohybu, hriadele, ložiská, olejovanie, pohon remeňom a lanom, ozubené kolesá, piesty čerpadiel a vývev, ventily, kotle a ich nedostatky, kotlový kameň, revízie kotlov, ukazovateľ hladiny vody v kotle, manometer, poistné ventily, injektor, vodné kolesá, turbíny, vodostĺpcové stroje, sacie, výtlačné a dvojčinné čerpadlá, ventilátory, usmerňovače vzduchu, vzduchové kotle, piestový fúkač, kompresor, dávkovač, stanovenie množstva vody, výpočet vodnej energie
        • Banské právo – počet hodín v zimnom polroku 35, štruktúra predmetu: základné právne pojmy, všeobecné ustanovenia banského zákona, prieskum, udeľovanie banských polí a povrchových mier, povoľovanie razenia banských diel rôznej dôležitosti, prenechanie pozemkov a vôd banským podnikom, vyvlastnenie a zabraňovanie banským škodám, súvisiace práva majiteľov baní a pri udeľovaní banských oprávnení, spoločné dobývanie a banské spoločnosti, udržiavanie baní v činnosti, podrobná informácia o pomeroch a vzťahu majiteľov baní k úradníkom a robotníkom, bratské pokladnice, dozorná činnosť banskej vrchnosti nad dobývaním v baniach, priestupky proti ustanoveniam banského zákona a tresty, zánik banských oprávnení a ich odobratie
        • Banské účtovníctvo – počet hodín: v zimnom polroku 32, štruktúra predmetu: všeobecne o účtovaní, základné pojmy účtovníctva, účtovníctvo a hospodárenie, o štáte, potreby štátu, príjmy, dane a pod., mládenecká a robotnícka knižka, zoznam prehliadok, denný a zmenový zápis, kniha remeselných oborov, účty zárobku a mzdových výdajov, príspevky bratských pokladníc, vyplácanie mzdy, nemocenské, účtovanie prevádzkových materiálov, vypracovávanie praktických príkladov na základe praxe, poznámok a kníh
        • Rysovanie z banského dobývania – počet hodín: v zimnom polroku 36, v letnom 24, spolu 60 hodín, štruktúra predmetu: banské stroje, druhy banskej výstuže, banské steny a hrádze, druhy hlbinného vŕtania, dopravné zariadenia, druhy dobývania
        • Úpravnícke a strojárske rysovanie – počet hodín: v letnom polroku 50, štruktúra predmetu: triediace stroje a zariadenia, drviace stroje, ventilátory, vŕtacie stroje, čerpadlá, kotly, zariadenie zvážnych a lanovkových tratí, kompresory
        • Rysovanie z povrchového a banského meračstva – počet hodín: v zimnom polroku 45, v letnom 42, spolu 87 hodín, štruktúra predmetu: vytyčovanie priamok a uhlov, meranie smerov, miestne mapy, podrobné mapy uhoľných a rudných baní a zhotovovanie ich duplikátov, zostrojovanie mapy z nameraných hodnôt v bani
        • Praktické cvičenie z povrchového a banského meračstva – počet hodín: v zimnom polroku 9, v letnom 53, spolu 62 hodín, štruktúra predmetu: vytyčovanie smerov a uhlov, jednoduchý a krížový polygón, nivelácia s použitím prístrojov, vlastné zameranie bane jednoduchým a krížovým polygónom, výpočty z nameraných hodnôt
        • Ozdobné písmo – počet hodín v zimnom polroku 18, štruktúra predmetu: prípravné cvičenie, malé a veľké písmená, slová, vety, precvičovanie písania hovorového slova
        • Praktické cvičenie z banského dobývania a úpravy rúd – v školskom roku bolo uskutočnených 12 odborných exkurzií do týchto prevádzok:

1. úpravňa rúd zálohovej spoločnosti Meissels a spoločníci v Dobšinej

2. úpravňa rudnej suroviny v Prostrednom hámri - Mlynkoch

3. povrchové zariadenie a úpravňa Rimamuránskej úč. spoločnosti v Rožňave

4. úpravnícke zariadenia firmy Odendall v Čučme

5. bane a triedička Hornouhorských baní a hút, úč. spol. v Smolníckej Hute

6. bane maďarského eráru v Rudnej

7. bane a hlbinné vrty bansko-železiarskej spoločnosti Heinzelmann v Licinciach

8. vápencový lom Rimamuránskej úč. spoločnosti vo Vidovej

9. bane Rimamuránskej úč. spoločnosti v Rožňavskej bani

10. uhoľné bane a triediareň úč. spol. Kazincské uhoľné bane v Sajókaza

11. bane Boršodskej banskej spoločnosti v Rudabányi

12. uhoľné bane maďarského eráru v Pereczesi

 

Žiaci

a) podľa materinského jazyka: na začiatku  na konci roka
maďarský 6 6
nemecký   8 7
spolu: 14 13

 

b) podľa bydliska:                                                                                                        
Gemerská župa:    
Rožňava 2 2
Dobšiná 9 8
Krásnohorské Podhradie   1 1
Iné župy    
Arió 2 2
spolu   14 13

 

Žiaci odborného kurzu mali ukončené: 5 žiakov základnú školu
                                                              8 žiakov ukončilo 4 triedy meštianky

Prospech žiakov

    v prípravnom   v odbornom
      kurze  
  výborný 5   5
  dobrý 6   5
  dostatočný 2   3
  spolu 13   13

 

Prospech v učebných predmetoch

    v prípravnom     v odbornom  
      kurze     kurze
  výborný 55 38,46 %   54 41,54 %
  dobrý 64 44,75 %   56 43,07 %
  dostatočný 24 16,79 %   20 15,39 %

 

Usilovnosť v učebných predmetoch a prospech v ručných prácach 100 %



Hospodárenie školy:

1. Príjmy:

- pokladničný zostatok z roku 1909/10   878,65 K
- príspevok Rimavskomuránskej šalgótarjánskej železiarskej spol.   2 000,00 K
- príspevok Všeobecnej maďarskej uhoľnej účast. spol.   600,00 K
- príspevok bansko-železiarskej spoločnosti Heinzelmann   100,00 K
- príspevok mesta Rožňava   360,00 K
- príspevok úč. spoločnosti Uhoľné bane Kazincbarcika   100,00 K
- príspevok maďarského Ministerstva financií   2 560,00 K
- školné od poslucháčov   520,00 K
- úroky za druhý polrok 1910   66,20 K
- úroky za prvý polrok 1911   52,49 K
  spolu   7 237,34 K

 

2. Výdaje:

-

plat riaditeľa a odborného učiteľa za dobu  1. 9. 1910 - 31. 8.1911

  4 000.- K
- náklady na nájomné pre riaditeľa za rovnaké obdobie   600.- K
- odmena pre odborného učiteľa J. Schmögnera   180.- K
- odmena pre odborného učiteľa Karola Poláka   250.- K
- ročný plat kancelárskeho pracovníka   200.- K
- kvitancia z príspevku Ministerstva financií za 2560 K   10.- K
- nákup meracích a učebných pomôcok    180,49 K
- nákup odborných kníh a učebníc   118,46 K
- príprava 20 m3 dreva na vykurovanie   26,00 K
- tlač 100 ks záverečného vysvedčenia   15,00 K
- pečiatka   7,00 K
- viazanie 12 ks odborných kníh   12,00 K
- kancelárske potreby   3,28 K
- drobný nákup a opravy   2,20 K
- štočok banského znaku   4,00 K
- poštové poplatky   18,40 K
- náklady na osvetľovanie   29,66 K
- žiarovky   13,20 K
- pokladničné saldo (*)   1 508,55 K
  spolu   7 237,34 K

(*) uvedené saldo je vrátane úrokov k 30. júnu 1911

Slávnostné ukončenie školského roka

Pri príležitosti ukončenia školského roka sa 27. júna 1911 konalo zasadanie dozorného výboru, na ktorom sa prítomným žiakom prihovoril predseda výboru Vendelín Bránsky. Zhodnotil dosiahnuté učebné výsledky, klady aj nedostatky a upozornil na možné ťažkosti v ďalšom pracovnom postavení absolventov. Výsledky záverečných skúšok vyhlásil riaditeľ školy Viktor Lajoš. Člen dozorného výboru starosta mesta Dr. Jozef Pósch upriamil pozornosť na to, že dosiahnuté pekné výsledky školy dokazujú dôležitosť aktivít boršodsko-gemerskej pobočky spoločnosti, čím táto rozšírila rady kultúrnych zariadení mesta. Poďakovanie za absolventov predniesol Ondrej Ujházy, čím predsedajúci úradne ukončil školský rok.

Nový dvojročný cyklus prípravného kurzu, v zmysle rozhodnutia dozorného výboru zo dňa 6. júna 1911, sa začne 4. septembra 1911 a prijímacie pohovory sa budú konať 1. a 2. septembra 1911. Do tohto prípravného kurzu bude prijatých 15 záujemcov.

 

Školský rok 1911/12

V tomto školskom roku bol otvorený druhý výučbový cyklus.

Predsedom dozornej rady bol banský radca Vendelín Bránsky, členmi boli banský radca Július Gürky (Gürky Gyula), banský komisár Karol Polák (Polák Károly), starosta mesta Jozef Pósch (Pósch Józsej), riaditeľ baní Konrád Rehling a riaditeľ železiarní v. v. Július Schréder (Schréder Gyula). Náhradníkmi boli riaditeľ huty v. v. Alexander Horváth (Horváth Sándor), hlavný banský kurátor Ferdinand Krausz (Krausz Nándor), mestský tútor Ladislav Feyman (Feyman László), hlavný banský dozorca Koloman Benedikty (Benedikty Kálmán), riaditeľ chyžnianskej továrne Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), hlavný banský dozorca Samuel Rusnák (Rusznák Samu) a hlavný banský merač Ladislav Törek (Törek László).

Predstavenstvo na svojich zasadaniach 19. augusta, 1. a 15. septembra, 15. decembra 1911, 19. januára, 23. marca, 8. a 26. júna 1912 riešilo najmä:

- rozhodovalo o žiadostiach na prijatie do školy
- zúčastňovalo sa na prijímacích skúškach
- stanovovalo termíny konania skúšok
- zúčastňovalo sa previerky činnosti školy 1. februára 1912
- zúčastnilo sa záverečných skúšok prípravného kurzu 1911/12
- prerokovalo rozpočet školského roku 1912/13 a po úprave ho predložilo valnému zhromaždenie pobočky
- zabezpečilo finančný príspevok na činnosť školy na roky 1911 – 1914 vo výške po 400 K ročne od riaditeľstva                Boršodskej banskej spoločnosti

Učiteľský zbor

Viktor Lajoš (Lajos Győző) – dipl. banský inžinier, riaditeľ baní v. v. – riaditeľ školy a učiteľ (vyučoval počty, mineralógiu, zemepis, prírodné vedy, všeobecné staviteľstvo a obecné rysovanie), počet hodín 9 týždenne v prvom polroku, 10 hodín v druhom polroku

Ján Schmδgner (Schmδgner János) – riaditeľ základnej školy, dipl. učiteľ kreslenia pre odborné učňovské školy (vyučoval maďarský jazyk a sloh, geometriu, rysovanie, mapovanie, písanie), počet hodín 8 týždenne v prvom polroku, 7 v druhom polroku

Dr. Hugo Heinz (Dr. Heinz Hugó) – lekár (vyučoval zdravotnú prvú pomoc), počet hodín v druhom polroku 1 hodina týždenne

Počet prijatých žiakov

V zmysle štatútu školy bez vykonania prijímacích skúšok prijali 13 záujemcov a po ich úspešnom absolvovaní, konaných v dňoch 1. a 3. septembra, ďalších 10, dodatočne 1. Záujemca o štúdium Gejza Počubaj (Pocsubaj Géza) z Dobšinej nebol prijatý, pretože nedosiahol predpísaný vek a taktiež nemal absolvovanú povinnú ročnú prax v bani.

Vyučované predmety

  • maďarský jazyk, pravopis, slohovanie:

- počet hodín: v prvom polroku 72, v druhom 38, spolu 110 hodín
- štruktúra: čítanie, rozprávanie obsahu prečítaného textu, poézia, jazykoveda (veta, slovo, slabika, intonácia), rôznorodé vety, rozprava a jej časti, skloňovanie slov, jednoduché, rozšírené a zložené vety, používanie interpunkčných znamienok, písomné práce súvisiace s odprednášaným učivom, sloh a jeho štýly, písmo, koncipovanie verejných a úradných dokladov

- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)

  • matematika:

- počet hodín: v prvom polroku 79, v druhom 23, spolu 102 hodín
- štruktúra: štyri základné operácie, operácie s obyčajnými a desiatkovými číslami, systémy merania, počítanie času, druhá a tretia mocnina, odmocňovanie, jednoduchý trojpočet, deliteľnosť čísel, pojem pomernosti, percentuálny výpočet, rovnice o jednej neznámej, logaritmy

- vyučujúci: Ľudovít Győző (Győző Lajos)

  • geometria:

- počet hodín: v druhom polroku 36 hodín
- štruktúra: základné pojmy (bod, priamka, plocha, teleso), druhy čiar, uhly a ich druhy, meranie uhlov, tvary a ich delenie, symetria, zhodnosť, podobnosť, kružnica a priamka, tvorba pravidelných mnohouholníkov, objem telies, skrutkovnica, plocha tvarov a jej výpočet, bod, priamka a plocha v priestore a ich vzájomný pomer, výpočet objemu telies a plochy ich povrchu, vypracovanie cvičných príkladov

- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)

  • mineralógia:

- počet hodín: v prvom polroku 48, v druhom 37, spolu 85 hodín
- štruktúra: pojmy mineralógie, vznik minerálov, ich fyzikálne a chemické vlastnosti, poznávanie hlavných a významných minerálov, minerály obsahujúce kovy, rudy, sprievodné minerály rudných ložísk; základné pojmy chémie, jednoduché a zložité chemické látky, zmes a zlúčenina, zákon stálych zlučovacích pomerov, atómy a molekula, molekulová váha, chemické vzorce, názvy zlúčenín, chemické reakcie, chemické rovnice a ich použitie, podstata látok, chemická hodnota, zásady, kyseliny, soli, organické zlúčeniny; všeobecná petrografia, usadené a kryštalické jednoduché horniny, eruptívne a hlbinné horniny, plytkomorské a výlevné horniny, premenené horniny

- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)

  • prírodopis:

- počet hodín: v prvom polroku 41 hodín
- štruktúra: všetko o zlúčeninách, všeobecný prírodopis, sila, pohyb, stroje, tekutiny, tlak vzduchu, pary, plyny, elektrina, magnetizmus, zvuk, svetlo

- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)

  • zemepis a paleontológia:

- počet hodín: v druhom polroku 47 hodín
- štruktúra: geomorfológia, dynamická geológia, vznik hornín, zloženie Zeme, historická geológia, paleontológia a pojem fosílie, význam paleontológie, geologické obdobia, charakteristika paleontologických formácií  

- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)

  • základy obecného staviteľstva
    - počet hodín v druhom polroku 30 hodín
    - štruktúra: stavebné hmoty, stavebný kameň, drevo na stavby, železo ako stavebný materiál, iné kovy, tmeliace a lepiace materiály, pomocné materiály, jednoduché kamenné, drevené a železné konštrukcie, samonosné a zaťaženiu odolné konštrukcie, schody, dvere, okná, podlahy, vykurovacie zariadenia, tesniaca technika, kanalizačné potrubia, ohrady, obytné domy, dopravné haly, projektovanie, rozpočtovanie, údržba budov a ich prestavba

- vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző)

  • poskytovanie prvej pomoci
    - počet hodín: v druhom polroku 13 hodín
    - štruktúra: kostra človeka, svaly a nervy, pľúca, srdce a ich činnosť, tráviace orgány, druhy poranení a ich ošetrovanie, zápal rán, zaobchádzanie s ranami, uštipnutie jedovatým hadom, popáleniny, druhy krvácania, zastavovanie krvácania, zlomeniny a ich ošetrovanie, vytknutie, omdlenie, oživovanie, otras mozgu, mŕtvica, popáleniny, úrazy spôsobené elektrickým prúdom, otravy, alkohol, otrava nikotínom, nákazlivé ochorenia a ochrana pred nimi

     - vyučujúci: Dr. Hugo Heinz (Dr. Heinz Hugó)

  • kreslenie a geometrické rysovanie, prvky zobrazovacej geometrie a mapové (kartografické) písmo

- počet hodín: v prvom polroku 47, v druhom 39, spolu 86 hodín
- štruktúra: ručná kresba (základné cvičenie, tvary ohraničené priamkami a krivkami, jednoduché plochy a ozdoby a ich kreslenie ceruzkou a tušom, vypracovanie krycími a priehľadnými farbami); geometrické rysovanie (čiary, písmená, základné konštrukcie, konštruovanie pravidelných a pomerových tvarov, používanie mierky a pomerového uhla, kruh, kružnica, klenba, ozdoby a ich zostavenie; priemety telies, izometrické zobrazovanie; mapové značky (všeobecné zásady), močariny, stromy, oráčiny, lúky, lesy, záhrady, tečúce a stojaté vody, cesty, označovanie budov, farebnosť

- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)

  • stavebné rysovanie:
    - počet hodín: v druhom polroku 36 hodín
    - štruktúra: tehlová a drevená väzba, krycie konštrukcie, zmiešané murivá, základové a statické väzby, vzorkované väzby
    - vyučujúci: Viktor Lajoš (Lajos Győző) 
  • krasopis, ozdobné písmo:

- počet hodín: krasopis v prvom polroku 18 hodín, ozdobné písmo v druhom polroku 16 hodín
- štruktúra: praktické cvičenie, malé a veľké písmená, písanie slov a viet
- vyučujúci: Ján Schmδgner (Schmδgner János)

Počet žiakov

a) podľa materinského jazyka: na začiatku roka a na konci roka

      na začiatku   na konci
  maďarský   9   8
  nemecký   5   5
  spolu   14   13

b) podľa príslušnosti k bydlisku:

  Gemerská župa:   na začiatku   na konci
  Dobšiná   3   3
  Údolie Hrona   1   1
  Ostatné:        
  Réka                  1    
  Borsodnánasd   1   1
  Ózd   1   1
  Sajóvárkony (dnes časť Ózdu)   1   1
  Salgótarján   2   2
  Smolnícka Huta   1   1
  Spišská Nová Ves   1   1
  Vyhne   1   1
  Pécs   1   1
  spolu   14   13

 

c) podľa veku:

  16 roční 2 žiaci
  17 roční 1 žiak
  18 roční 2 žiaci
  19 roční 2 žiaci
  20 ročný 1 žiak (počas roka opustil školy)
  24 roční 2 žiaci
  25 ročný 1 žiak
  29 roční 3 žiaci

 

Zo žiakov prípravného kurzu mali ukončené:

                                - základnú školu ukončilo 12 žiakov
                                - 4 triedy meštianskej školy ukončil 1 žiak

Hodnotenie prospechu žiakov v percentách:

  výborný 22,16 %
  dobrý 36,08 %
  dostatočný 37,12 %
  nedostatočný  4,64 %

 

Hodnotenie aktivity (usilovnosti) žiakov:

  výborný 69,23 %
  dobrý  30,77 %

 

Hodnotenie prospechu v ručných prácach: 100,00 %

 

Hospodárenie v školskom roku 1911/12:

1. Príjmy:

- prenos hotovosti z roku 1910/11   1 508,55 K
- príspevok uhorského ministerstva financií   2 560.00 K
- príspevok Rimavskomuránskej železiarskej úč. spol.   2 000.- K
- príspevok Všeobecnej maď. uhoľnej úč. spol.   600.- K
- príspevok mesta Rožňava   360,62 K
- príspevok Boršodskej banskej spoločnosti   400.- K
- príspevok kniežaťa F. Szász – Coburg Gothai   400.- K
- príspevok Uhoľné bane úč. spol. Kazincbarcika   100.- K
- úhrada nákladov na osvetľovanie od mesta Rožňava   120.- K
- poplatky za školné od žiakov   540.- K
  úroky za II. polrok 1911   129,80 K
  úroky za I. polrok 1912   97,76 K
  spolu   8 816,73 K

 

2. Výdaje:

- plat riaditeľa a odborného učiteľa za dobu 1. 9. 1911 - 31. 8.1912   4 000.- K
- náklady na nájomné pre riaditeľa za rovnaké obdobie   600.- K
- odmena pre odborného učiteľa J. Schmögnera   575.- K
- odmena pre odborného učiteľa Dr. H. Heinza   125.- K
- ročný plat kancelárskeho pracovníka   224,97 K
- kúpa 10,5 m koberca   37,36 K
- rekonštrukcia elektrických rozvodov   62,52 K
- učebné pomôcky pre výučbu fyziky a chémie   320,48 K
- náklady na osvetľovanie   46,99 K
- drevo na vykurovanie a jeho príprava   51,28 K
- písacie a kresliace potreby   9,04 K
- pľuvátka   5,50 K
- poštové náklady   15,21 K
- pokladničné saldo (*)   2 743,38 K
  spolu   8 816,73 K

(*) uvedené saldo je vrátane úrokov k 30. júnu 1912

Slávnostné ukončenie prípravného kurzu školského roka 1911/12 sa konalo 26. júna 1912 v popoludňajších hodinách.

 

Školský rok 1912/13

Zo žiakov predchádzajúceho prípravného kurzu muselo absolvovať dodatočné (opravné) skúšky 7 žiakov, vyhoveli však iba dvaja. V školskom roku 1912/13, ktorým sa ukončil druhý dvojročný cyklus, bolo v škole 8 žiakov.

Výsledky skúšok v učebnom roku boli nasledovné:

a) prospech v učebných predmetoch

Klasifikácia Banské dobýjanie Úprava rúd Geodézia a banské meračstvo Všeobecné  a banské strojníctvo Banské právo Účtovníctvo v baníctve Rysovanie v banskom dobývaní Rysovanie v banskom meračstve Rysovanie v banskom strojníctve Ozdobné písanie Spolu

Vyjadrenie

v %

výborný 2 2 2 2 2 3 - 4 2 3 22 27,5
dobrý 3 3 3 2 2 3 6 4 4 4 34 42,5
dostatočný 2 2 3 4 4 2 2 - 2 1 22 27,5
nedostatočný 1 1 - - - - - - - - 2 2,5
spolu 8 8 8 8 8 8 8 8 8 8 80 100


b) Prospech v učebných predmetoch:

výborný .............................................. 7 87,5 %
dobrý ............................................... - -
dostatočný ......................................... 1 12,5 %
nedostatočný .................................... - -
spolu 8 100,0 %

c) Prospech v predmete ručné práce
výborný .............................................. 7 87,5 %
dobrý ...............................................       - -
dostatočný .........................................     - -
nedostatočný .................................... 1 12,5 %
spolu 8 100,0 %

d) Pracovitosť (usilovnosť) v predmete ručné práce:

výborný .............................................. 7 87,5 %
dobrý ............................................... - -
dostatočný ......................................... - -
nedostatočný .................................... 1 12,5 %
spolu 8 100,0 %

Jeden žiak, ktorý z dvoch učebných predmetov mal nedostatočnú známku a výučby ručných prác sa skoro nezúčastňoval, bol v zmysle rozhodnutia výboru nepripustený k opravným skúškam. Ostatní siedmi vykázali mimoriadne veľkú pracovitosť a získali záverečné vysvedčenie, a to dvaja s výsledkom výborný, štyria dobrý a jeden dostatočný.

Z ôsmich poslucháčov štyria ukončili základnú školu, 1. – 3. triedy meštianskej školy absolvovali traja a 4. triedy meštianskej školy ukončil jeden.

Žiaci podľa príslušnosti k bydlisku pochádzali z: na začiatku aj konci šk. roku

  Gemerská župa:    
  Dobšiná 3  
  Údolie Hrona 1  
       
  Iné župy:    
  Pécs 1  
  Sajóvárkony 1  
  Smolnícka Huta 1  
  spolu 8  

 

Pod vedením riaditeľa a odborného učiteľa poslucháči absolvovali nasledovné študijné exkurzie:

1. prehliadka baní a úpravne rúd firmy Odendall v Čučme
2. prehliadka povrchového zariadenia a úpravne rúd Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti v Rožňave
3. prehliadka bane revíru Rudolf vo vlastníctve účastinárskej spoločnosti Boršodské uhoľné bane
4. prehliadka baní dedičov Giesche v Ardove
5. prehliadka banského závodu Boršodskej banskej spoločnosti v Rudabányi
6. prehliadka železiarní banskej spoločnosti Heinzelmann v Chyžnej Vode
7. prehliadka povrchového dobývania magnezitu a praženia Všeobecnej magnezitovej úč. spoločnosti v Chyžnej Vode
8. prehliadka banského závodu Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti v Rákoši
9. prehliadka banského závodu Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti v Železníku
10. prehliadka maďarských erárnych baní v Železníku
11. prehliadka maďarských erárnych baní na Hrádku
12. prehliadka povrchového dobývania v lome Gombasek vo vlastníctve Rimavskomuránskej železiarskej úč. spoločnosti
13. prehliadka závodu účastinárskej spoločnosti Sajóvölgyi Villamosági Részvénytársaság v Rožňave

V školskom roku sa inventár učebných pomôcok a knižnice značne rozrástol, a to nielen kúpou, ale aj darmi jednotlivcov i organizácií, najmä:
- merací stôl a zámerné pravítko darovala Hornouhorská banská a hutná účastinárska spoločnosť (Felsőmagyarországi Bánya – és Kohómürészvénytársaság)
- dve bezpečnostné banské svietidlá, karbidové svietidlo, 4 ks zápalnice a sadu rozbušiek darovala Účastinárska spoločnosť Dynamit Nobel
- publikáciu „Priemyselná výučba v rokoch 1909-1911“ (Iparoktatás 1909 – 1911 években) darovalo maďarské Ministerstvo obchodu
- publikáciu „Péch Antal: Základy úpravy rúd“ (Érczék előkészítésének elvei) daroval predseda dozorného výboru, banský radca Vendelín Bránsky
- 3 vzorky magnezitu darovala Všeobecná magnezitová účastinárska spoločnosť (Általános Magnezit Részvénytársaság)
- vzorku rumelky (cinabarit) daroval hlavný banský komisár Karol Polák
- vzorku galenitu daroval vedúci závodu Fridrich Heller (Heller Frigyes)
- vzorky titánovej rudy a železnej sľudy daroval riaditeľ huty v. v. Alexander Horváth (Horváth Sándor)
- dve vzorky ceruzitu darovalo riaditeľstvo banského závodu v Ardove
- vzorku prírodnej síry daroval študent Gustáv Topitzer

Nový dvojročný výučbový cyklus bude zahájený dňa 2. septembra 1913.

hrb Obr 3 Výsledné známky žiakahrb Obr 4 vysledne vysvedcenie  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Školský rok 1913/14

V tomto školskom roku sa začal tretí dvojročný cyklus prípravného kurzu.

Dozorný výbor pozostával z nasledovných členov:

Vendelín Bránsky, kráľovský banský radca - predseda
Július Gyűrki (Gyűrki Gyula), banský radca, riadtieľ baní, riadny člen
Karol Polák, hlavný banský komisár, riadny člen
Dr. Jozef Pósch, starosta mesta, riadny člen
Konrád Rehling, riaditeľ baní, riadny člen
Július Schréder, riaditeľ železiarne, riadny člen

Náhradníci:

Alexander Horváth (Horváth Sándor), riaditeľ huty v. v.
Ferdinand Krausz (Krauzs Nándor), hlavný banský kurátor
Koloman Benedikty (Benedikty Kálman), hlavný banský dozorca
Dr. Vojtech Heinzelmann (Dr. Hisnyai Heinzelmann Béla), riaditeľ továrne
Samuel Rusnák (Rusznak Sámuel), společník hlavního banského kurátora
Ladislav Törék (Törék László), hlavný banský inžinier

V priebehu roka 1914 došlo v zložení členov výboru k zmenám, keď na miesto odídeného Kolomana Benediktyho a na skôr uvoľnené miesto boli menovaní banský inžinier Zoltán Németh, banský inžinier František Šaš (Sas Ferencz), hlavný mestský zapisovateľ Alexander Szoboszlay (Szoboszlay Sándor) a kurátor železiarne J. Karol Uxa (Uxa J. Károly).

Dozorný výbor, počas trvania prípravného kurzu 1913/14, zasadal 19. augusta, 1. a 3. septembra a 17. októbra 1913, 17. januára a 10. júna 1914.

Členovia dozorného výboru sa zúčastnili výberu a konania prijímacích skúšok záujemcov, ďalej polročných skúšok prípravného kurzu konaných 27. a 29. januára 1914, 30. januára uskutočnil návštevu školy, zúčastnil sa ďalej záverečných skúšok prípravného kurzu dňa 15. júna a to z jazyka maďarského a prvej pomoci, dňa 17. júna z matematiky, 20. júna 1914 z mineralógie, 23. júna z geológie, 25. júna 1914 z meračstva a všeobecného staviteľstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že školským rokom 1913/14 uplynie päťročná doba, na ktorú sa dobrovoľní prispievatelia zaviazali prispievať na činnosť školy, dozorný výbor oslovil predsedníctvo gemerskej pobočky, resp. valné zhromaždenie s tým, aby overilo, či by dobrovoľní prispievatelia boli ochotní dobu prispievanie predĺžiť o ďalších 5 rokov.

Na toto vyzvanie zainteresovaní reagovali nasledovne:
Maďarská všeobecná uhoľná účastinárska spoločnosť (Magyar Általános Kőszénbánya Részvény-Társulat) a Borsodské uhoľné bane úč. spoločnosť (Borsodi Szénbányák Reszvénytársaság) listami zo dňa 12. júla oznámili, že počnúc šk. rokom 1914/15 budú na ďalších 5 rokov prispievať sumou po 400 K a 300 K ročne, za predpokladu, že tak urobia aj ostatní. Banská spoločnosť železiarne Heinzelmann listom zo dňa 4. júla 1913 oznámila, že po dobu ďalších 4 rokov bude prispievať sumou 100 K ročne. Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska úč. spoločnosť listom z 12. júla 1913 sa zaviazala od šk. roku 1914/15 na ďalších 5 rokov prispievať sumou 2 000 K ročne. Boršodská banská spoločnosť listom z 1. 10. 1913 prisľúbila od šk. roku 1914/15 prispievať ročne sumou 400 K po dobu 3 rokov. Maďarské ministerstvo financií svojím výnosom č. 82990 zo dňa 17. septembra 1913 predĺžilo prispievanie 2 560 K ročne na dobu ďalších 5 rokov, ak budú zabezpečené aj doterajšie príspevky súkromných firiem.

Učiteľský zbor


Viktor Lajoš (Lajos Győző), dipl. banský inžinier, banský riaditeľ v. v. – riaditeľ školy, odborný učiteľ – vyučoval počty, mineralógiu, geológiu, prírodné vedy, stavebníctvo a stavebné rysovanie – týždenný počet vyučovacích hodín v prvom polroku 9, v druhom 11

Ján Schmögner (Schmögner János), riaditeľ a učiteľ základnej školy, dipl. učiteľ pre učňovské školy – vyučoval maďarský jazyk a písanie, meračstvo, geometrické a ručné rysovanie, mapovanie, krasopis, ozdobné písmo – týždenný počet vyučovacích hodín v prvom polroku 8, v druhom 7

Dr. Hugo Heinz (Heinz Hugó), lekár – vyučoval prvú pomoc – týždenný počet hodín v druhom polroku 1.

Žiaci


O prijatie do školy požiadalo 20 uchádzačov. Z prihlásených záujemcov bez prijímacích skúšok v zmysle predpisov prijali 6, skúškam sa podrobilo 13 uchádzačov, jeden (Jozef Varga) ku skúškam nebol pripustený. Po vyhlásení výsledkov skúšok odstúpili traja záujemcovia, dvaja žiaci opustili školu krátko po začatí školského roka, v novembri 1913 školu opustili ďalší dvaja žiaci a po polročných skúškach vo februári 1914 školu bez udania dôvodu opustil jeden žiak.

Počty žiakov
a) podľa materinského jazyka: 

  maďarský 1
  nemecký 7
  slovenský 3
  spolu 11

 

b) podľa príslušnosti k bydlisku: 

  Gemerská župa  
  Dobšiná 5
  Rákoš 1
  Iné župy  
  Rudabánya 2
  Sirk 1
  Zlatá Idka 1
  Smolnícka Huta 1
  spolu 11

                                     

c) podľa veku na začiatku šk. roku: 

  16 rokov 1 žiak 
  17 rokov 2 žiaci
  18 rokov 3 žiaci
  19 rokov 3 žiaci
  23 rokov 1 žiak
  24 rokov 1 žiak



Z 11. žiakov, ktorí absolvovali skúšky prípravného kurzu mali vzdelanie:

                                základnú školu ukončilo .... .... .... .... ...  . 5 žiakov
                                4 triedy meštianskej školy ukončilo .... .... 6 žiakov
                                                                                       spolu 11 žiakov

Prospech v učebných predmetoch:

  výborný   1
  dobrý   3
  dostatočný   1
  nedostatočný z 2. predmetov   3
  nedostatočný z viacerých predmetov   3
  spolu  

11 

 

Usilovnosť (snaživosť):
                  vo vyučovaných predmetoch         v ručných prácach

  výborný .... ..... ........... 8 ..... ..... ..... ..... ..... ..... .... 8
  dobrý .. ..... ..... ..... ..... 2 ..... ..... .... ..... .. .. ..... ..... 3
  dostatočný ...... ..... .....1 ...... ..... ..... ..... .... .....       -

Správanie:

                      chvályhodné ..... ...... ...... ...... ...... 9
                      vyhovujúce ..... ..... ..... ..... ..... ..... 2

Hospodárenie školy:

1. Príjmy:

- pokladničný prenos z roku 1912/13                   3848,14 K
- príspevok maďarského Ministerstva financií   2 560,00 K
  príspevok Rimavskomuránsko šalgótarjánskej železiarskej účastinárskej spoločnosti   2 000,00 K
  príspevok Boršodskej uhoľnej účastinárskej spoločnosti   700,00 K
  príspevok Boršodskej banskej spoločnosti   400,00 K
  príspevok mestskej rady mesta Rožňava   360,00 K
  školné od poslucháčov   490,00 K
  úroky za II. polrok 1913   175,25 K
  úroky za I. polrok 1914   148,80 K
  spolu   10 682,19 K


2. Výdaje:

 

  ročný plat riaditeľa a odborného učiteľa           4 000,00 K 
- nájomné za ubytovanie riaditeľa a odborného učiteľa   600,00 K
  odmena pre učiteľa J. Schmögnera   950,00 K
  odmena pre učiteľa Dr. Hugo Heinza   150,00 K
  ročný plat školníka   220,00 K
  poplatok za elektrickú energiu   44,26 K
  príprava palivového dreva   24,00 K
  vymetenie komína   6,72 K
  poštové poplatky   18,94 K
  písacie a kresliace potreby   25,30 K
  údržba vyučovacích pomôcok   12,00 K
  oprava vstupnej brány a úprava záhrady   4,20 K
  pokladničné saldo (*)   4 626,77 K
  spolu   10 682,19 K


(*) pokladničné saldo je vrátane úrokov k 30. júnu 1914

Ukončenie školského roka

Slávnostné ukončenie prípravného kurzu školského roka 1913/14 sa uskutočnilo 25. júna a účasti predsedu dozorného výboru Vendelína Bránskeho, Dr. Jozaf Póscha, Karola Poláka a Ladislava Töreka, členov dozorného výboru. Predseda dozorného výboru vo svojom prejave zhodnotil uplynulý školský rok. S poľutovaním konštatoval, že nebol lepší ako predchádzajúci, skôr naopak. Svedčila o tom, okrem iného, už aj tá skutočnosť, že z 19-tich prihlásených záujemcov traja hneď po prijímacích skúškach odišli a v priebehu roka vystúpilo ďalších päť žiakov, pričom ešte viacerí zo zostávajúcich 11-tich žiakov má opravné skúšky. Pred ukončením sa ešte k žiakom prihovoril riaditeľ školy. Nasledujúci učebný rok bude zahájený 2. septembra 1914 a opravné skúšky začnú 1. septembra o 9.00 hodine.

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

 

Čítať 188 krát Naposledy zmenené pondelok, 25 november 2019 20:15

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2