štvrtok, 16 december 2021 22:22

Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej Doporučený

Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch. 

Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.

V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov.  Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje. 

Aktivity tejto rodiny na okolí spočívali nielen v realizácii ťažby železných rúd, ale aj v prenájme vysokej pece, ktorá bola vo vlastníctve mesta. Začiatky banskej činnosti kniežaťa Coburga na území Dobšinej spadajú do roku 1830. Banský majetok knieža rozvíjal nielen kúpou existujúcich baní, ale získaval ich aj udeľovaním nových banských polí.

 coburg Obr.01a Lanovky Dobšiná okolie1932

Obr. 1  Časť špeciálnej mapy z roku 1932 v mierke 1:75 000 s vyznačením lanových  dráh pri Dobšinej

(trasy lanovej dráhy sú vyznačené čiernou čiarou prerušovanou bielymi krúžkami)

Relatívne odľahlé situovanie železiarne od zdrojov základných surovín, ako aj narastajúca výroba a nedostatok potrebného počtu povozníkov na dopravu surovín a výrobkov, si vynútili realizovať generálnu a trvalú zmenu dopravných pomerov. 

V roku 1896 preto začali stavať lanovku, ktorá by spájala železničnú stanicu v Dobšinej so železiarňami v Stratenej a železorudnými baňami v Biengartene, Vlčej doline a oblasti Mlyniek. Lanovku, systému Pohling, projektovala a postavila firma Th. Obach – majiteľ J. Pohling z Kolína (Köln – Nemecko). Do prevádzky bola daná v roku 1897 (uvádza sa aj rok 1898). Lanovkou prepravovali surovú železnú rudu z baní do železiarní, vyrobené surové železo, ako spätnú záťaž, dopravovali na železničnú stanicu v Dobšinej a palivo pre vysoké pece, dopravené železnicou na dobšinskú stanicu, do stratenských železiarní. 

Lanová dráha v podstate predstavovala zostavu, pozostávajúcu z hlavnej a troch vedľajších priečnych trás. V súvislosti s parametrami jednotlivých úsekov tejto lanovkovej sústavy je potrebné uviesť skutočnosť, že i napriek málo dostupným historickým dokladom, sa technické údaje odlišujú, čo nakoniec platí aj pre presný dátum jej postavenia (pre prehľad odlišné údaje uvádzame v zátvorke).  coburg Obr.02a situácia lanových dráh

Obr. 2 Schéma rozloženia jednotlivých trás a staníc lanovky (podľa Eisele 1907)

 

Celková dĺžka sústavy bola 11 693 km (udáva sa aj 11 582 km), z čoho hlavná trasa, teda zo železničnej stanice Dobšiná do stratenských železiarní, bola dlhá 8 235 km (aj 8 288 km), prevýšenie koncových staníc bolo 366 m, priemerné stúpanie 1:3  (Eisele c. d. s. 440, Schréder c. d. s. 263-286).

Lanovková sústava pozostávala z týchto úsekov:

a) hlavná trasa:

železiareň Stratená – dobšinská vysoká pec                                          dĺžka 2500 m ...  prevýšenie 43 m

dobšinská vysoká pec – odbočovacia stanica Gugel (dnes Kruhová)              1800 m                       108 m 

odbočovacia stanica Gugel – rozdeľovacia stanica Christof (Krištof)               1712 m                       312 m

rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) – železničná stanica Dobšiná               2175 m                       204 m   

b) vedľajšie trasy:

rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) – bane Biengarten                                   510 m                        41 m

rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) – bane Vlčia dolina                                  935 m                       161 m 

odbočovacia stanica Gugel – Prostredný Hámor                                               1920 m                       215 m         

Uvedený prehľad jednotlivých úsekov trasy je uverejnený v odbornej publikácii  vydanej v roku 1907 a postačuje pre utvorenie si predstavy o bývalej lanovke. S rozdielmi v údajoch, predovšetkým v dĺžke jednotlivých úsekov, sa preto ďalej nebudeme zaoberať.

Zo situácie jednotlivých úsekov lanovky vyplýva, že na rozdeľovacej stanici Krištof sa trasa rozdeľuje na štyri smery; na odbočovacej stanici Gugel, na tri smery a stanica pri dobšinskej vysokej peci je iba priechodná. Stanice v Biengartene, Vlčej doline a v Prostrednom Hámri boli vybavené nasýpacími zariadeniami na nakladanie rudy.  

coburg Obr.03a Pozdĺžny profil lanovkou Dobšiná Stratená

Obr. 3 Pozdĺžny profil lanovou dráhou v úseku železničná stanica Dobšiná – železiareň Stratená

 

 Obr.04 Pozdĺžny profil Prostredný Hámor Gugel

Obr. 4 Pozdĺžny rez trasou lanovky v úseku rozdeľovacia stanica Gugel – Prostredný Hámor

  Obr.05 Pozdĺžny profil Vlčia dolina Biengarten

Obr. 5 Pozdĺžny rez trasou lanovky v úseku stanica Vlčia dolina – Biengarten

 

coburg Obr.06a Stanica Dobšiná

 

Obr. 6   Technické zariadenie nakladacej a prijímacej stanice Dobšiná 

coburg Obr.07a Dobšiná žel stanica 1890

Obr. 7  Železničná stanica Dobšiná v roku 1890

 

Ročná prepravná kapacita lanovky bola 120 000 q železnej rudy, 50 000q dreveného uhlia a 40 000 q surového železa (Eisele c. d. s. 440).

Celá lanovka mala osem staníc, deväť automatických napínacích zariadení lán a 155 podporných železných stožiarov. Objekty staníc mali drevenú konštrukciu, napínacie zariadenia železnú konštrukciu.

Rozdeľovacia stanica Christof (Krištof) na Rovni

coburg Obr.08 Objekty rozdeľovacej stanice Christof

Obr. 8 a 9   Objekty rozdeľovacej stanice Christof (Krištof) na Rovni 

coburg Obr.09a Objekty rozdeľovacej stanice Christof

coburg Obr.10a Rozdeľovacia stanica Christof na obrázku z roku 1913

Obr. 10  Rozdeľovacia stanica lanovky Christof – Krištof (obrázok uverejnený v roku 1913)

 

 coburg Obr.11a Miesto bývalej stanice Christof v roku 2007

Obr. 11  Miesto bývalej rozdeľovacej stanice v roku 2007 (foto O. Rozložník)

 

Technický výkres zariadenia rozdeľovacej stanice

coburg Obr.12a Stanica Christofer

Obr. 12  Pôdorys a pozdĺžny profil zariadenia rozdeľovacej stanice

 

Zo zachovaných podkladov vyplýva, že od doby postavenia lanovky dochádzalo k rôznym stavebným a technickým úpravám, čo sa prejavilo aj na fotografiách zhotovených v rôznom časovom rozpätí. 

Táto stanica rozdeľovala trasu lanovky na dva smery. Severovýchodným smerom z nej vychádzala trasa do oblasti Biengartenu, kde boli ťažobné miesta železnej rudy a nakladacia stanica. Juhozápadným smerom pokračovala trasa do nakladacej a prijímacej stanice Vlčia dolina.

coburg Obr.13a Trasa lanovky Christof Biengarten foto z roku 1913

 

Obr. 13 Trasa lanovky z rozdeľovacej stanice Christof k ložiskám železnej rudy v Biengartene

(fotografia uverejnená v roku 1913)

 coburg Obra.14a Odbočovacia stanica Gugel foto z roku 1913

 

Obr. 14  Odbočovacia stanica Gugel (obrázok uverejnený v roku 1913)

coburg Obr.15a Prijímacia stanica lanovky Vlčia dolina

Obr. 15  Prijímacia stanica lanovky vo Vlčej doline (archív Š. Polgári, doplnil O. Rozložník)

 

Trasa lanovky z odbočovacej (rozdeľovacej) stanice Gugel pokračuje severovýchodným smerom do nakladacej stanice Prostredný Hámor (miestna časť obce Mlynky) a severozápadným smerom do železiarskeho komplexu Stratená.

 coburg Obr.16a Trasa lanovky Gugel Prostredný Hámor z roku 1913

Obr. 16 Trasa lanovkovej dráhy stanica Gugel – stanica Prostredný Hámor, fotografia uverejnená v roku 1913

(v pozadí horské pásmo Viničiara a Veľkej Knoly s banskými lokalitami)

 

coburg Obr.17a Stanica Stratená 

Obr. 17 Technické zariadenie lanovkovej stanice v Stratenej

coburg Obr.18a východná časť objektov železiarne Stratená

Obr. 18  Objekty vysokých pecí vo východnej časti Stratenej (na severnej strane vrchu

v pozadí je priesek v lesnom poraste, ktorým viedla lanová dráha)

 

Najväčšia vzdialenosť medzi stožiarmi lanovky bola 620 metrov a najvyšší stožiar mal 22 metrov. Na stožiaroch boli umiestnené dve nosné a jedno ťažné lano. Priemer nosných lán na zaťaženej strane a prázdnej strane bol 51 resp. 23 mm.      

Korba lanovkového vozíka, tvaru lichobežníka, bola zhotovená z hrubého železného plechu. Na prepravu dreveného uhlia bolo určených 120 vozíkov s obsahom korby 0,5 m3  a rovnaký počet na dopravu rudy a surového železa s obsahom korby 0,12 m3. Na nakladacích staniciach sa vozíky naplňovali zo zásobníkov rudy cez násypné hrdlá. Váha jedného nákladu bola asi 200 kg, dopravná rýchlosť 2,0 – 2,5 m/s, hodinový výkon 120 – 180 q. Pohon lanovky pôvodne zabezpečovali tri parné stroje o výkone 52 HP (HP – konská sila, 1 HP = 745,7 W), od roku 1904 bol pohon zabezpečovaný elektrickou energiou vyrábanou centrálou v Stratenej. 

coburg Obr.19a Vozík lanovky

 coburg Obr.20a Typický lanovkový pilier

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obr. 19 a 20  Vozík lanovky a typický lanovkový pilier (zdroj Eisele 1907,  http://www.zeno.org/Roell-1912/A/Seilbahnen)

  coburg Obr.21a Spojka nosného lana

Obr. 21  Prierez spojkou nosného lana

 

Na prevádzku lanovky boli použité tri elektromotory: na odbočovacej stanici Gugel o výkone  40 HP; na rozdeľovacej stanici Krištof o výkone 20 HP a pri stanici dobšinská vysoká pec o účinnosti 15 HP. Elektrickú energiu na pohon elektromotorov a iné spotrebiče vyrábala elektráreň, umiestnená v areáli železiarne. Táto bola vybavená plynovým motorom na pohon kychtovým plynom, ktorý bol prepojený s generátorom vyrábajúcim trojfázový striedavý prúd vysokého napätia. Rozvod elektrickej energie bol súbežne s trasou lanovky na osobitných stožiaroch. Na jednotlivých staniciach ostali parné stroje ako záložný zdroj.

Drevené uhlie, dopravené lanovkou do železiarne, uložili do priestranného skladu uhlia, dopravená surová železná ruda sa vysypávala na prípravnú plochu. Vozíky, naložené vyrobeným surovým železom, sa pomocou výťahu o výške 14 m, zdvíhali z úrovne spodku vysokej pece, na úroveň lanovkovej stanice. 

V súvislosti s výstavbou tejto lanovej dráhy v roku 1897 boli vybudované aj dve zvážnice, z ktorých jedna slúžila na dopravu vyťaženej železnej rudy z baní v Biengartene a Massörtri k lanovkovej stanici v Biengartene a druhá spájala prechodnú lanovkovú stanicu Dobšinská Maša  s vysokou pecou v údolí Hnilca  (Wahlner, A.: Magyarország bánya- és kohóipara 1897. évben, Bányászati- és Kohászati Lapok – BKL, roč. XXXI,  r. 1898,  s. 375) 

Na konečnej stanici v Dobšinej, prijaté vozíky naplnené surovým železom posúvali ďalej po závesných koľajničkách a vyprázdňovali ich do vedľa pristavených železničných vozňov, alebo ich obsah uskladňovali ako zásobu vedľa objektu stanice.  

Pripojovací mechanizmus vozíkov lanovky zabezpečoval zverák, umiestnený na konci zdvíhacej páky so závažím, pohybujúci sa po vodorovnom nosníku, ktorý zachycuje ťažné lano. 

Spojovací mechanizmus nosných lán pozostával z troch častí; prostredná časť bola na obidvoch koncoch opatrená protichodnými závitmi, ktoré umožňovali, že obidve okrajové časti kužeľovitého tvaru sa stiahli a tým, po nevyhnutnej úprave prameňov lana, umožnili jeho spojenie.    

Použitá literatúra:

Eisele Gusztáv: Gömör és Kishont törvényesen  egyesült vármegyének  Bányászati Monografiája, Selmeczbánya, 1907

Fečková, P. – Moravčíková, Ľ. – Mihok, Ľ. – Petrík, J. – Roth, P.: Hutnícke podniky rodiny Coburgovcov na Slovensku, Archeologia technica 17, Brno, 2006

Magyar Bánya-kalauz, 1900... (a ďalšie roky uvedené v texte)  

Papp Károly: A Magyar Birodalom Vasérc- és Kőszén készlete, Budapest 1915

Rozložník O. – Hunsdorfer E. (ed): Banské mesto Dobšiná, Banská agentúra Košice, 2008, s. 132

Sborník Spojeného banského revíru pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, 1, 2, Bratislava, 1938, s. 151

Schréder, G.: A Coburg herczegi bányaösszlet vasérczbányainak vasgyárainak rövid történetése, BKL, r. 1913, II., č. 17, s. 263-286

Wahlner Aladár: Magyarország bánya- és kohóipara az 1900... évben, (ďalej BKL),  (roky uvedené v texte)  

 

Spracoval Mikuláš Rozložník december 2021

Čítať 1499 krát Naposledy zmenené piatok, 17 december 2021 19:13

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!