utorok, 18 jún 2013 19:44

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (10) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Ložiská železných rúd v okolí Liciniec.
Údaje o počiatkoch baníctva nemáme, možno však usudzovať, že železné rudy z oxidačného pásma boli využívané už v najstaršom období. Spracovávanie rudy a výroba železa tu existovala aj v 14. – 15. storočí. V roku 1855 tu bane, hámor a taviareň vlastnila rodina Csernyusova. V roku 1858 vzniklo ťažiarstvo Viktor a od roku 1880 je v knihe údelov vedené aj rovnomenné banské pole.

Významnejšiu banskú činnosť tu vykonávalo ťažiarstvo Heinzelmann, ktoré v roku 1864 odkúpilo celý banský majetok. Ložisko otvárali štôlňami, v ktorých súčasne aj dobývali. V menšej miere ťažili aj lomovým spôsobom. Od roku 1908 pristúpili k realizácii intenzívnejšieho prieskumu a overovaniu zásob nerastnej suroviny. V rokoch 1908 – 1911, na zistenie smerného a hĺbkového pokračovania ložiska, odvŕtali ručnou vrtnou súpravou Craelius na jadro 11 vrtov o maximálnej hĺbke 70 m. Na základe získaných výsledkov začali s otvárkovými prácami, a to na úrovni úvodnej štôlne Lujza, ako aj z novej 60 m hlbokej slepej šachty. Pri otvárkových prácach na najhlbšom obzore šachty došlo k nadmernému prítoku vody a obzor bol zatopený. Ťažobné práce preto sústredili na vyššie obzory. Súčasne s otvárkovými prácami vystavali aj prevádzkové objekty na povrchu. Po zastavení prevádzky za prvej svetovej vojny, tu vykonávali iba udržovacie práce.
Keď od roku 1938 územie pripadlo Maďarsku, zatopenú šachtu odvodnili, vystužili a vybavili ťažným zariadením. Prevádzku elektifikovali a zaviedli do používania mechanické vŕtanie. Pokračovali v otváraní ložiska a získanú rudu dodávali železiarňam v Diósgyőri.
Po navrátení územia v roku 1945 bola prevádzka znárodnená, ťažba však nebola obnovená. Neskôr pokračovali v prieskume ložiska na hĺbkových obzoroch. V roku 1951 začali hĺbenie novej šachty z povrchu, ktorá mala slúžiť ako otvárkové dielo. Súbežne s jej ukončením od roku 1953, vykonávali prieskumné práce. Z dokončenej šachty boli vyrazené sledné diela, neskôr vyrazili komíny, realizovali podzemné vrty a šachtice. Prieskum bol ukončený v roku 1955, k ťažbe však nedošlo.
Ložiská železných rúd v okolí Lúčky a Bôrky
Prvé záznamy o baníckej činnosti v území pochádzajú z roku 1740, kedy boli súkromnému podnikateľovi udelené banské oprávnenia na území obce Lúčka.
Železné rudy zhutňovali v slovenských peciach. Slovenská pec v Lúčke zanikla v roku 1853, ako posledná v Gemeri. V tom období dal tunajší zemepán postaviť malú vysokú pec, ktorá, až do svojho zániku v roku 1903, bola odberateľom a spracovávala železné rudy vyťažené v tomto revíre.
Zemepáni ťažili rudy vo vlastnej réžii a na viacerých lokalitách vykonávali prieskumné a otvárkové práce. Banské práce väčšieho rozsahu uskutočňovali na ankeriticko – limonitovom ložisku Gabriel, ktoré sprístupnili štôlňou a šachtou. Doprava v šachte a odvodňovanie bolo mechanizované, ostatné pracovné postupy, otvárka a dobývanie mali nízku úroveň a boli nehospodárne. V rokoch 1863 – 1879 boli bane a vysoká pec v prenájme. Na začiatku 20. storočia majetok odkúpila zahraničná firma, ktorá však od roku 1902 prestala dobývať. Výška ťažby počas celej doby existencie prevádzky bola malá a pohybovala sa iba okolo 6 tis. ton ročne, čo stačilo pre spotrebu vysokej pece.
Baníctvo na tomto území, pre nerentabilitu ťažby na malých ložiskách, prakticky zaniklo už v období pred prvou svetovou vojnou. 

 

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on} 

 

Čítať 3789 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2