sobota, 29 jún 2013 12:27

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (12) Doporučený

Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Budova železiarne Juraja Andrássyho z 19. stor. v Drnave. Foto: internet.Ložiská železných rúd a barytu v okolí Malého vrchu
Baníctvo v oblasti Malého vrchu má svoje začiatky už v starších dobách, ale konkrétne údaje o jeho vzniku nemáme. Podľa niektorých prameňov, prvými banskými podnikateľmi boli rožňavskí, smolnícki a gelnickí baníci, ktorí v 17. a 18. storočí získavali medené a strieborné rudy.
Ďalší vývoj úzko súvisí s feudálnou rodinou Adrássyovcov, ktorej bolo od roku 1669 udelené výsadné právo na dobývanie všetkých nerastov

v oblasti. Svoju činnosť zameriavali hlavne na dobývanie železných rúd, ktoré spracovávali v slovenských, neskôr vo vysokej peci v Drnave, a to až do roku 1894, kedy celú prevádzku dali do prenájmu.
V nasledujúcom období otvárali ložisko Štefan, kde sa v starších dobách dobývalo lomom, úvodnou štôlňou. Pre mimoriadne nepriaznivé tlakové pomery razenie zastavili a v roku 1898 začali raziť šachtu na vhodnejšom mieste. Túto vybavili ťažným zariadením a čerpadlom na parný pohon. Pri jej ústí vybudovali kotolňu na výrobu pary, prevádzkové a obytné objekty. Zo šachty vykonávali prieskumné práce. Keďže v hlbších častiach prevládal v ložiskovej výplni baryt, o ktorý v tom čase nebol záujem, práce zastavili. V roku 1904 celé zariadenie odmontovali a začali raziť úvodné horizontálne dielo na ložisku Anton. Intenzívnejšie prieskumné a otvárkové práce začali vykonávať od roku 1929. Ložisko nad úrovňou úvodného diela bolo otvorené dvomi horizontmi a dovrchnými. K dobývaniu došlo až po roku 1938. V rokoch 1940 – 1941 vybudovali lanovku z Malého vrchu do Rožňavskej Bane o dĺžke 7,5 km. Táto predstavovala prvú lanovku s automatickou uhlovou stanicou v okolí.
Ložisko pod úrovňou úvodného diela otvárali, v období druhej svetovej vojny, úpadnicou. V rokoch 1950 – 1966 postupne, po etapách, vyhĺbili z úrovne úvodného diela šachtu Anton o celkovej hĺbke 370 m. Ťažobné práce vykonávali až do roku 1973, kedy prevádzku, vrátane lanovky, likvidovali.
Ložisko Ignác nemalo väčší význam. V starších podkladoch sú o ňom iba krátke zmienky. V polovici minulého storočia zahájili na ložisku prieskumné práce. Staré banské práce už neboli v tej dobe prístupné. Úvodnú štôlňu začali raziť v roku 1950. Nasledujúceho roku realizovali tri šachtice na výchoze ložiska. Úvodná štôlňa, vo vzdialenosti 340 m od jej ústia, narazila na ložisko. Sledovanie vykonali na obidve strany od úvodnej štôlne a po sklone ložiska. Prieskumné práce ukončili v roku 1956. Následne ťažili iba sideritické časti, aj to iba pomerne krátko.
Ložisko Jozef bolo v staršej dobe sledované na povrchu pingovými prácami. Ich cieľom bolo odkrytie ložiska železných rúd a nie sledovanie barytových žíl. Pre malý obsah železa v surovine bolo toto opustené. Po druhej svetovej vojne, keď stúpol dopyt po baryte, pokračovali v prieskume ložiska. Prieskumnými prácami, ktoré vykonávali do roku 1955, bolo ložisko otvorené štôlňami Ferenc a Jozef. Z týchto vykonali smerné sledovanie barytových šošoviek. K pravidelnej ťažbe však nedošlo.

 

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}

 

Čítať 1825 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.