sobota, 10 august 2013 11:20

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (18) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pražiace pece v Sirku okolo roku 1963Objavenie ložiska magnezitu pri Lubeníku v roku 1897 a jeho následná ťažba súvisí so železiarskym priemyslom. Heinzelmann, majiteľ železiarne v neďalekej Chyžnej Vode, ťažil povrchovým spôsobom magnezit a dodával ho Vítkovickým železiarňam. Ďalší rozvoj ťažby tu súvisí s činnosťou Všeobecnej magnezitovej účastinárskej spoločnosti Bratislava (AMAG), ktorá v roku 1905, po nadobudnutí dobývacieho práva, začala s výstavbou lomu a postavila šesť dvojitých šachtových pecí vykurovaných generátorovým plynom a na svoju dobu modernú elektromagnetickú separáciu páleného magnezitu. Technická úroveň týchto zariadení bola na svoju dobu vysoká. Lom bol postupne značne rozfáraný, jednotlivé obzory boli spojené zvážnicou. Doprava na obzoroch bola koľajová. Postupne prechádzali na ťažbu nižších častí ložiska, boli vyrazené úvodné diela a prešli na hĺbinné dobývanie. Spoločnosť ťažila nesystematicky, nerobila geologický prieskum a snažila sa o dosiahnutie maximálneho zisku, bez väčších investičných nákladov. Následkom týchto skutočností a veľkého závalu, v roku 1923, ťažbu zastavila. Zariadenie čiastočne rozpredali a čiastočne schátralo. Práce na tomto ložisku

obnovili až v roku 1962.
Ešte v období rokov 1926 – 1929 realizovali v okolí vrtný prieskum a povrchové prieskumné práce. Ich výsledkom bolo objavenie ložiska Studená. Dobývacie práce tu začali v roku 1934 bez väčšej mechanizácie. Mechanické vŕtanie na pohon stlačeným vzduchom tu zaviedli v roku 1937.

Vzhľadom na to, že úpravnícke zariadenia boli už predtým zrušené, vyťažená surovina sa po ručnom triedení expedovala do Lovinobane.
V rokoch 1949 – 1957 dochádza k intenzívnemu prieskumu ložísk v okolí a rozvoju závodu. Do roku 1960 sa dobývalo priečnym výstupkovým dobývaním so základkou, neskôr dochádza k veľkej investičnej výstavbe, prieskumu a zavádzaniu masovej dobývacej metódy otvorenou komorou. V roku 1962 začali s prípravnými prácami, investičnou výstavbou a neskôr ťažbou ložiska Amag. Výstavba bane Studená bola realizovaná v rokoch 1959 – 1964. V roku 1967 bola daná do prevádzky úpravňa v ťažkých suspenziách. Takto vybudovaný ťažobný a úpravnícky závod, modernou technikou podzemným spôsobom dobýva a upravuje magnezitovú surovinu. Celá ťažba, po predchádzajúcom drvení, triedení a úprave, sa spracováva v poloautomatických šachtových a rotačnej peci. Výrobkami závodu sú tehliarenské a oceliarenské slinky, magnezitové, magnezitchrómové a chrómmagnezitové múčky, ako aj žiaruvzdorné bázické stavivá a iné.
Významné historické míľniky závodu podľa rokov:
1871 - Prvý registrovaný nález magnezitu na Slovensku pri stavbe železničnej trate Jesenské - Tisovec
1891 - Postupne sú objavené ložiská Ratková, Ploské, Jelšava
1897 - Objavenie ložiska a začiatok ťažby magnezitu v Lubeníku
1906 - Registrácia Všeobecnej magnezitovej účastinnej spoločnosti na spracovanie magnezitu (AMAG)
1906 - 1907 - Vybudovanie dvoch dvojitých šachtových pecí
1923 - Zastavenie prevádzky magnezitového závodu AMAG
1934 - 1944 - Otvorenie ložiska Studená. Začiatok hlbinnej ťažby
1956 - 1970 - Výstavba nového závodu v Lubeníku
1993 - Samostatný štátny podnik SMZ Lubeník
1994 - Transformácia na akciovú spoločnosť SLOVMAG, a. s. Lubeník
2006 - Odkúpenie väčšinového balíka akcií firmou Invest-Kapital, a. s.
2008 - SLOVMAG, a. s. Lubeník sa stal členom skupiny Magnezit Group (ruský Magnezit Group kúpil spoločnosť Slovmag Lubeník)
2009 - Certifikát hnojiva - kalcinovaná kaustická magnézia
2011 - Registrovaný výrobca všeobecne používaných kŕmnych surovín (kalcinovaná kaustická magnézia)
2012 - Úspešný certifikačný audit podľa kódexu FAMI-QS pre výrobok kalcinovaná kaustická magnézia
2012 - Úspešný recertifikačný kontrolný audit podľa ISO 9001:2008 a ISO 14001:2004
V súčasnosti sa práce riadia podľa vypracovaného plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska magnezitu Lubeník hlbinným spôsobom na roky 2011-2020.

Najstaršie údaje o ložisku Ratkovská Suchá (Sušiansky vrch) pochádzajú z roku 1891, keď sa surovina z tohto ložiska pokusne pálila v Diósgyőri (teraz časť mesta Miskolc, Maďarsko). Ložisko, na základe zmluvy uzavretej s obcou Ratková, ťažil od roku 1893 M. Reinhard z Miškovca (Miskolc), ktorý tu dal postaviť primitívnu pec na pálenie magnezitu.
Na začiatku minulého storočia sa na povrchovej ťažbe podieľali dve spoločnosti: Magnezitový priemysel účastinárska spoločnosť Budapešt (MIAG) a Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť. Banské práce intenzívnejšie vykonávala MIAG. V rokoch 1905 – 1906 vystavala prípojku k lanovke Burda – Hačava. Rovnako aj druhá spoločnosť postavila v roku 1905 prípojku k svojej lanovke Železník – Likier. Pre vyťaženie svojich zásob suroviny, v dvadsiatych rokoch minulého storočia, spoločnosť MIAG práce zastavila, kým druhá spoločnosť ťažila až do roku 1945. Obidvaja títo ťažitelia zužitkovávali iba kusový magnezit, drobnú frakciu sypali na odval. Túto frakciu, v tridsiatych rokoch minulého storočia, vypaľovala Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť vo svojich rotačných peciach na Rožňavskej Bani. Ťažbu suroviny z ložiska v roku 1950 obnovil závod Hačava. Ťažbu mlynkovaním uskutočňovali až do racionálneho vydobytia ložiska.
Ložisko Burda pri obci Rovné v okrese Rimavská Sobota poskytovalo kvalitnú surovinovú základňu továrni v Hačave. Pravidelne ho začali využívať, súčasne s výstavbou spracovateľských zariadení, v rokoch 1900 – 1901. Magnezit, získaný povrchovým dobývaním, prepravovali v prvých rokoch na spracovanie do Hačavy povozmi. Vysoké náklady na dopravu a obtiažny terén vyvolali výstavbu lanovky Burda – Hačava o dĺžke 6,7 km, ktorú uviedli do činnosti v roku 1903. Povrchovú ťažbu postupne zvyšovali, v rokoch 1912 – 1914 bolo vrtným prieskumom zistené pokračovanie ložiska asi do hĺbky 40 m. V ťažbe intenzívne pokračovali až do roku 1917, kedy pre vyčerpanie zásob suroviny vhodných na povrchové dobývanie bola táto zastavená. K ďalším prácam na ložisku dochádza až v roku 1947, keď ložisko otvárajú jamovým lomom. V roku 1960 ukončujú hĺbenie šachty na ložisku a ťažbu presúvajú do podzemia. Povrchová ťažba bola ukončená v roku 1964. Pri hlbinnom dobývaní bolo uplatňované výstupkové dobývanie a dobývanie podetážnym závalom. Ukončenie ťažby súviselo s činnosťou závodu Hačava.
Ložisko Ploské bolo, na základe východov ložiskovej suroviny na povrch, známe už dávnejšie, ale presný začiatok jeho zúžitkovania nepoznáme. Pravidelne tu začali dobývať povrchovým spôsobom v roku 1924, keď bola postavená aj prípojka k lanovke Burda – Hačava. V rokoch 1929 – 1931 bolo vrtmi z povrchu preskúmané hlbinné pokračovanie ložiska, a na základe kladných výsledkov, prešli na podzemné dobývanie. Po roku 1945, ložisko využíval závod Hačava. V roku 1947 vyrazili šachtu a otvorili dva obzory. Hlbinná ťažba pokračovala až do roku 1963, kedy začala likvidácia bane.
Ložisko Sirk, nebolo pravidelne dobývané. K jeho otváraniu a čiastočne aj ťažbe, došlo až po roku 1946, keď toto patrilo závodu Hačava. Vtedy prešli aj z povrchovej ťažby na hlbinné dobývanie, a to vyrazením šachty a prípravou na komorové dobývanie. Ťažbu uskutočňovali až do roku 1948, odkedy až do roku 1952 bola prerušená. Od roku 1958 bola ťažba, pre nevyhovujúcu kvalitu suroviny a sťaženú dopravu, definitívne zastavená.
Ložisko pri obci Poproč v okrese Rimavská Sobota, až do vzniku národného podniku, nemalo v podstate hospodársky význam. Boli tu vykonané iba povrchové odkrývky, z ktorých získali nejakú surovinu, ako aj čiastočný prieskum ložiska štôlňou. Príprava pre ťažbu začala v roku 1964. Vŕtacie práce pri dobývaní realizovali ručnými vŕtacími kladivami najmä radu VK, ale používali aj kladivá a vrtné súpravy zahraničnej výroby a súpravu PK-29. Nakladanie bolo mechanické, nakladačmi NL 12 V. Uplatňovali dobývanie otvorenými komorami z medzi obzorových chodieb, od roku 1966 aj podetážny zával. Od toho istého roku začali s výstavbou povrchovej časti bane a uviedli do prevádzky penové odlučovače na čistenie exhalátov. Doprava v podzemí bola koľajová pomocou banských lokomotív BND-30. Po vyťažení suroviny zo šachty vozíky vysypávali výklopníkom na vozidlá Tatra 138, ktorými surovinu dopravovali do zásobníkov. Po jej drvení bola lanovkou dopravovaná do spracovateľského závodu v Hačave. Práce na ložisku v nasledujúcom období súvisia s vývojom ťažby a výroby tohto závodu.
Spracovávanie magnezitovej suroviny na rozmedzí chotárov Hnúšťa a Hačava sa začalo už v roku 1900, keď bruselská firma „Sociéte Anonyme pour ľ Industrie de la Magnezite“ tu začala stavať na svoju dobu najmodernejšiu „magnezitovú továreň“ – závod Hačava. Po skúšobnej prevádzke v rokoch 1902 – 1903 začala pravidelná výroba. V prvej etape výstavby boli postavené štyri šachtové pece s ročnou kapacitou 10 tisíc ton páleného magnezitu, tepelná elektráreň o výkone 180 HP, pomocné a obytné objekty. Úprava páleného magnezitu sa robila ručne na preberacích stoloch. V roku 1905 bola postavená ďalšia šachtová pec s otočným roštom. Významným technickým pokrokom bolo postavenie modernej rotačnej pece v roku 1909 (prvá v bývalom Uhorsku) o kapacite 20 tisíc ton páleného magnezitu ročne. Po jej uvedení do činnosti, časť šachtových pecí bola odstavená. V roku 1910 zaviedli skúšobnú prevádzku magnetickej separácie páleného magnezitu. O tri roky neskôr postavili elektromagnetickú úpravňu s valcovými separátormi. V roku 1925 bolo vybudované elektrostatické odprašovacie zariadenie pre rotačnú pec. Následkom nedostatku pripravenej nerastnej suroviny, malých odbytových možností a pomerne veľkej konkurencie, boli šachtové pece likvidované a rotačná pec pracovala iba občas. Po vzniku národného podniku došlo k modernizácii a zvyšovaniu kapacity výroby. V roku 1950 bola postavená druhá rotačná pec. V rokoch 1950 – 1954 došlo k rozšíreniu závodu, v roku 1956 prestavali lanovú dráhu a v roku 1966 pristúpili k rekonštrukcii rotačných pecí. O dva roky neskôr, po výstavbe olejového hospodárstva, prešli z priameho vykurovania pecí práškovým uhlím na používanie tekutého paliva. Výrobkami závodu boli bázické sypké hmoty (tehliarsky a oceliarenský slinok) a olejovaný rotafrit.
Magnezitka v Hačave, pôvodne budovaná na výrobu chemicky čistého magnezitu, sa dostala do konkurzu v roku 1998, o rok neskôr prestala definitívne vyrábať. Posledným prenajímateľom fabriky v konkurze bola spoločnosť Oximag, a. s., Hačava. Po dva a pol roka trvajúcom konkurze ju v máji roku 2001 kúpila nemecká spoločnosť Intocast Ratingen, ktorá mala už predtým v SR založenú dcérsku spoločnosť Intocast, a. s., Košice.
Nemecká spoločnosť Intocast Ratingen začala po poldruharočnej náročnej rekonštrukcii výrobu v hačavskej magnezitke. Prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Intocast Magnezit Hačava (IMH), a. s., so sídlom v Hnúšti, preinvestovala do obnovy a oživenia skrachovanej fabriky doposiaľ vyše 150 miliónov korún. Prvá etapa rekonštrukcie skončila úspešným nábehom šachtovej a etážovej pece do skúšobnej prevádzky koncom minulého roka. Závod zatiaľ vyrába magnezitové slinky a syntetickú trosku pre čiernu metalurgiu, tzv. Topex. V najbližšom období plánujú spustiť aj výrobu kaustického magnezitu. Cieľom druhej etapy rekonštrukcie bolo sprevádzkovanie rotačnej pece. Súčasťou postupného revitalizačného plánu bola aj rekonštrukcia tejto, vôbec prvej magnezitárskej rotačnej pece na svete z roku 1909. Obnovu zrealizovali v rokoch 2003-2004. Ukončením obnovy časti technológie by mala byť rekonštrukcia úpravne, ktorá bude finančne a technicky najmenej náročná. Plánujú oživiť aj časť technológie na chemickú výrobu magnezitu. Spoločnosť IMH momentálne spracováva vlastný magnezit, ale aj surovinu z odpadových háld v Jelšave, Lubeníku a v Hnúšti, čo má nemalý ekologický efekt. Magnezitovú surovinu si bude zabezpečovať jednak z vlastných zdrojov, ale i z neďalekého Slovmagu Lubeník a z bane v Mútniku.
Prehľad uskutočnených niektorých hlavných akcií podľa rokov:
1903 – kasselská firma Kaiser postavila 7 km dlhú lanovú dráhu z Burdy do Hačavy
1905 – bola postavená ďalšia šachtová pec s otočným roštom s kapacitou asi 5 tisíc ton
1906 – budapeštianska firma Roessmann – Kühnemann postavila lanovú dráhu zo Sušanského vrchu na Burdu, dlhú 1 km
1909 – bola postavená prvá rotačná pec na pálenie magnezitu (prvá vôbec v Uhorsku), ktorú dodala dánska firma Smith
1910 – zaviedla sa skúšobná magnetická separácia páleného magnezitu
1913 – postavila sa elektromagnetická úpravňa s valcovými separátormi
asi 1917 – prebudovali pec č. 5 na vertikálnu, s automatickým vynášaním podľa návrhu Ing. Hauenschilda
1924 – začali ťažbu na Ploskom po vyčerpaní zásob z lomovej ťažby na Sušanskom vrchu, na Burde bola firmou Machenzen vystavaná lanová dráha z Ploského na Burdu o dĺžke 3 km
1925 – vybudovali elektrostatické odprašovacie zariadenie pre rotačnú pec
1928 – závod bol napojený na energetickú sieť Stredoslovenských elektrární
1947 – bol vyčerpaný zaliaty povrchový lom Burda, obnovili ťažbu s postupným prechodom na podzemné dobývanie
1950 – postavená rotačná pec č. 2 vo vlastnej réžii, ktorá bola predtým demontovaná v cementárni Dvůr Králové
1950 – 1954 – boli vybudované dielne s garážami, trafostanice, mlynica uhlia,
nová vlečka s preložkou štátnej trate, regulácia potoka, úpravňa so zásobníkmi a zásobníky na surový magnezit
1965 – bola prestavaná lanová dráha s výmenou drevených stožiarov za oceľové
1961 – rekonštrukcia rotačných pecí, výmena starých nitovaných plášťov za nové zvárané, modernizácie pohonov
1963 – výstavba olejového hospodárstva, prechod na tekuté palivo
1964 – otvárka ložiska Poproč, výstavba podzemného banského diela, ktoré nahradzuje ťažbou odstavené bane v Ploskom, Sirku, Burde a Ratkovskej Suchej
1966 – začali výstavbu povrchovej časti bane Poproč a uviedli do prevádzky účinné penové odlučovača na čistenie exhalátov z rotačných pecí

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}

 

Čítať 6020 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Vinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.x