pondelok, 27 máj 2013 19:23

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (6) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ložiská železných rúd v oblasti Vlachova a Vyšnej Slanej

Priame konkrétne údaje o začiatku baníctva v tejto oblasti nemáme. Možno však predpokladať, že tunajšie baníctvo úzko súviselo s baníctvom Dobšinej. Početné nálezy trosiek sú dôkazom starej hutníckej činnosti, ktorej surovinovou základňou boli tunajšie rudné ložiská.

Majiteľmi baní boli mimo rodiny Andrássyovskej aj menšie ťažiarstvá, ktoré tvorili prevažne obyvatelia Dobšinej. Pred 19. storočím drobné podnikanie na území uskutočňovali súkromníci a ťažiarstvá. Vyťažené rudy zhutňovali v primitívnych taviacich peciach. Vzostup baníckej činnosti je spätý s feudálnou rodinou Andrássyovcov, ktorá okolo roku 1867 postavila vysokú pec vo Vlachove. Banská technika do konca 19. storočia bola na nízkej úrovni. Drobní podnikatelia sa technickému vybaveniu baní nevenovali. V bani Romoková – Georgia ešte v toku 1907 používali uhorské banské vozíky na doskovej trati. 

Od roku 1900, keď banské prevádzky získala Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť, dochádza k intenzívnej banskej činnosti. Keďže ložiská v banskom poli Pauli – Hermann sprístupnené štôlňami boli v tom čase už vyťažené, pozornosť venovali ložisku Romoková v banských poliach Šimon – Juraj a najzápadnejšej časti v poliach Július – Johanni. Po predchádzajúcom sprístupnení a oprave starých úvodných štôlní, ktoré vybavili koľajovou dopravou, začali realizovať otvárkové práce. Pre ich urýchlenie zaviedli v roku 1908 mechanické vŕtanie elektrickými nárazovými vŕtacími strojmi, ktorému predchádzala výstavba elektrického vedenia a vodnej elektrárne vo Vlachove. V roku 1907 bola osada Karlova huta vo Vlachove spojená vlečkou so železnicou Dobšiná – Bánréve. To uľahčilo prepravu produktov do železiarní v Ózde, ale zároveň podporilo zánik vysokej pece. V rokoch 1908 – 1909 zriadili v objekte vysokej pece mechanickú úpravňu rudy. Mokrá gravitačná úprava pozostávala z triedenia, ručného preberania a rozdružovania drobnej frakcie na sádzačkách. Úpravňa, po modernizácii, bola v prevádzke až do roku 1964. K jej likvidácii došlo počas nasledujúcich dvoch rokov. Staré, kamenné pražiace pece, postavené rodinou Andrássyovcov, nahradili v roku 1909 novými, modernejšej konštrukcie z plechu a tehlového muriva. Časť z nich v rokoch 1925 – 1929 vybavili zariadením na umelý ťah vzduchu. V prevádzke boli až do roku 1952. V úpravni a pražiarni sa počnúc rokom 1910, až do konca prevádzky, spracovávali aj rudy ťažené v Dobšinej.

V roku 1913 pristúpili k otvárke ložiska do hĺbky, a to úpadnicou zo spodnej Július štôlne, ktorú vybavili ťažným vrátkom a čerpadlom na pohon elektrickou energiou. Baňa Július bola so spracovateľskými zariadeniami vo Vlachove – maši spojená povrchovou úzkokoľajkou a zvážnou. Doprava úzkokoľajkou bola na konský pohon, neskôr od 40. rokov minulého storočia lokomotívou.

S razením dedičnej štôlne Július z úrovne úzkokoľajky začali v roku 1927. Súčasne zaviedli aj vŕtanie stlačeným vzduchom. Najhlbší obzor úpadnice bol spojený s dedičnou štôlňou slepou šachtou.

V 40. rokoch minulého storočia znovu otvárali štôlňu Hermani, z ktorej vyhĺbili úpadnicu na preskúmanie ložiska smerom do hĺbky.

Po vzniku podniku železorudných baní, dochádzalo k maximálne možnému zavádzaniu mechanizácie do pracovných procesov a investičnej výstavbe. Výstavba revíru Július prebiehala v rokoch 1962 – 1965. Po čiastočnom vyčerpaní zásob nerastnej suroviny, došlo v roku 1971 k zastaveniu ťažby v revíri a nasledovala jeho likvidácia.

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}

 

Čítať 1808 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.