štvrtok, 01 december 2016 16:14

Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu

Napísal(a) Sylvia Holečková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753 Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753 Foto: L. Ďurán

Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska,

priniesli myšlienky a potrebu združovania sa z domovskej krajiny a vo svojej baníckej práci ju i praktizovali. Neboli to cechy, baníci svoje združenia nazývali bratstvami, ale ich charakter a štruktúra nasvedčujú tomu, že bratstvá fungovali na spôsob cechu.

Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu (bratstva, združenia na spôsob cechu).
Jozef Mikulik, prvý autor histórie Rožňavy, predpokladá vznik baníckeho cechu (uvádza slovo cech!) v období panovania kráľov z Anjou.

Existenciu takéhoto združenia potvrdzuje aj skutočnosť, že v mene baníkov dal bratský spolok v roku 1513 namaľovať obraz na znak sľubu vernosti svojej patrónke sv. Anne. Túto unikátnu tabuľovú maľbu neskorého stredoveku namaľoval neznámy umelec. V histórii umenia a v baníckej odbornej literatúre je toto dielo známe pod názvom Svätá Anna Samotretia, často je tiež označované latinskou skratkou Metercia. Obraz znázorňuje tri hlavné postavy – sv. Annu, Pannu Máriu a Ježiša a v pozadí výjavy zo súdobého baníctva a hutníctva v konkrétnej oblasti. Najcennejším prínosom diela je verné a realistické zobrazenie jednotlivých momentov baníckej činnosti. Objednanie Metercie svedčí o dobrej finančnej situácii združenia baníkov. Veď tabuľová maľba, ktorá bola určená ako oltárny obraz, musela stáť nemálo finančných prostriedkov.

Aj Ila Bálint v monografii Gömör megye (Gemerská župa) pri uvádzaní počtu baníkov spolu s baníckymi vdovami v počte 37, žijúcich v roku 1578 píše, že ich možno bolo aj viac, ale iba v Rožňave tvorili baníci väčšiu spoločenskú skupinu a len tu mali aj organizáciu na spôsob cechu.

Veľavravné sú zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z prvej polovice 17. storočia. Jozef Mikulik uvádza, že cech baníkov obdaroval v roku 1633 novozvoleného richtára dvoma džbánmi vína, v roku 1637 pol toliarom a v roku 1652 jedným džbánom vína. Tieto skutočnosti poukazujú pravdepodobne na ochudobňovanie združenia baníkov. Po roku 1666 už nemáme o baníckom cechu žiadne správy, čo pravdepodobne súvisí s úpadkom baníctva v Rožňave.

Až začiatkom 18. storočia sa objavil údaj o existencii zvolávacej tabuľky baníckeho cechu z roku 1714 a o zástave baníckeho cechu z roku 1753. Banícky cech v tomto období mohol fungovať z časti z nostalgie. Do popredia sa začali dostávať bratské pokladnice, ktoré boli zriaďované v záujme sociálnych istôt.

Zvolávacia tabuľka a zástava sú v súčasnosti evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Fotografie: L. Ďurán, Š. Fábian

 

Čítať 1651 krát Naposledy zmenené štvrtok, 01 december 2016 18:17

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2