×

Výstrahy

JUser: :_load: Nemôžem načítať používateľa s ID: 482
štvrtok, 01 december 2016 16:14

Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu

Napísal(a) Sylvia Holečková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753 Zástava rožňavského baníckeho cechu, 1753 Foto: L. Ďurán

Stredoveká sláva Rožňavy vďaka ťažbe drahých kovov spadá do obdobia nemeckej kolonizácie. V Nemecku boli už v tomto období známe organizácie remeselníkov, ktorí sa združovali podľa jednotlivých remesiel, resp. približne rovnakého charakteru pracovnej činnosti. Kolonisti, v podmienkach Rožňavy hlavne baníci z Bavorska, Durínska a Saska,

priniesli myšlienky a potrebu združovania sa z domovskej krajiny a vo svojej baníckej práci ju i praktizovali. Neboli to cechy, baníci svoje združenia nazývali bratstvami, ale ich charakter a štruktúra nasvedčujú tomu, že bratstvá fungovali na spôsob cechu.

Vyspelosť baníckych aktivít v Rožňave v európskom meradle potvrdzuje existencia rožňavského baníckeho cechu (bratstva, združenia na spôsob cechu).
Jozef Mikulik, prvý autor histórie Rožňavy, predpokladá vznik baníckeho cechu (uvádza slovo cech!) v období panovania kráľov z Anjou.

Existenciu takéhoto združenia potvrdzuje aj skutočnosť, že v mene baníkov dal bratský spolok v roku 1513 namaľovať obraz na znak sľubu vernosti svojej patrónke sv. Anne. Túto unikátnu tabuľovú maľbu neskorého stredoveku namaľoval neznámy umelec. V histórii umenia a v baníckej odbornej literatúre je toto dielo známe pod názvom Svätá Anna Samotretia, často je tiež označované latinskou skratkou Metercia. Obraz znázorňuje tri hlavné postavy – sv. Annu, Pannu Máriu a Ježiša a v pozadí výjavy zo súdobého baníctva a hutníctva v konkrétnej oblasti. Najcennejším prínosom diela je verné a realistické zobrazenie jednotlivých momentov baníckej činnosti. Objednanie Metercie svedčí o dobrej finančnej situácii združenia baníkov. Veď tabuľová maľba, ktorá bola určená ako oltárny obraz, musela stáť nemálo finančných prostriedkov.

Aj Ila Bálint v monografii Gömör megye (Gemerská župa) pri uvádzaní počtu baníkov spolu s baníckymi vdovami v počte 37, žijúcich v roku 1578 píše, že ich možno bolo aj viac, ale iba v Rožňave tvorili baníci väčšiu spoločenskú skupinu a len tu mali aj organizáciu na spôsob cechu.

Veľavravné sú zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z prvej polovice 17. storočia. Jozef Mikulik uvádza, že cech baníkov obdaroval v roku 1633 novozvoleného richtára dvoma džbánmi vína, v roku 1637 pol toliarom a v roku 1652 jedným džbánom vína. Tieto skutočnosti poukazujú pravdepodobne na ochudobňovanie združenia baníkov. Po roku 1666 už nemáme o baníckom cechu žiadne správy, čo pravdepodobne súvisí s úpadkom baníctva v Rožňave.

Až začiatkom 18. storočia sa objavil údaj o existencii zvolávacej tabuľky baníckeho cechu z roku 1714 a o zástave baníckeho cechu z roku 1753. Banícky cech v tomto období mohol fungovať z časti z nostalgie. Do popredia sa začali dostávať bratské pokladnice, ktoré boli zriaďované v záujme sociálnych istôt.

Zvolávacia tabuľka a zástava sú v súčasnosti evidované v zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Fotografie: L. Ďurán, Š. Fábian

 

Čítať 1515 krát Naposledy zmenené štvrtok, 01 december 2016 18:17

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Vinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.x