V kultúrnom dome sa v tento deň predstaví tanečná skupina Partia a komorný program v synagóge bude venovaný primášovi Ľudovej hudby Ďatelinka. Zo sobotňajšieho programu (3.8.) sa oplatí vidieť vystúpenie detských folklórnych súborov, zahraničných hostí aj regionálny program Goralov na amfiteátri. Námestie a ulice obce budú počas celého dňa žiť jarmokom, dvormi, ľudovými remeslami a nebudú chýbať ani tradičné špeciality. Na svoje si prídu aj deti, ktorým je venovaný predovšetkým Dvor Jurka a Ďurka s tvorivými dielňami za kultúrnym domom. Bodkou za festivalom bude hudobno-slovný program v evanjelickom kostole v nedeľu (4.8.) doobeda.
Oslavou regionálneho folklóru bude aj Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý v dňoch 22. - 24. augusta ponúkne v obci, na amfiteátri a pri kostole zmes spevu, tanca, hudby, ľudovej remeselnej tvorivosti, tradičnej gastronómie a výstav.
Koncerty rôznych žánrov
Kandráčovci a Kollárovci odohrajú svoje koncerty v jeden deň (4.8.) na amfiteátri v Rimavskej Sobote. Špeciálnym hosťom bude Kuly, ktorý spolu s Kandráčovcami zahrá najväčšie hity Karola Duchoňa a pridá aj „hitovky“ skupiny Desmod.
Vážna hudba bude na programe hudobno-poetického koncertu v budove Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa vo štvrtok 8. augusta o 19:00 hod. predstaví v hre na violončelo vynikajúci sólista Pavol Mucha. Hovoreným slovom ho bude sprevádzať Juraj Genčanský, ktorý pripomenie výročia viacerých dejateľov z Revúcej.
Symbolickou rozlúčkou s letom v Hnúšti bude koncert Emmy Drobnej a rapera Majselfa v piatok 23. augusta od 21:00 hod. v miestnom amfiteátri.
O deň neskôr (24.8.) sa v Kokave nad Rimavicou roztočí nefalšovaná zábava. Medzinárodný rómsky hudobný festival Balvalfest ponúkne svojim návštevníkom široké spektrum rómskej kultúry z rôznych kútov Európy. Detských amatérskych tanečníkov a spevákov vystriedajú od 17:00 hod. profesionálni rómski umelci zo Slovenska i zahraničia. Okrem interpretov tradičnej rómskej hudby vystúpia aj predstavitelia rómskeho jazzu, popu či rapu.
V rámci tretieho koncertu Sobotského jazztivalu sa predstaví Zuzana Mikulcová so svojim druhým sólovým albumom Dievča, ktorý vydala koncom roku 2018. Spolu s kapelou vystúpi na nádvorí Čierny Orol v stredu 28. augusta o 20:00 hod.
Pre najmenších
Prázdninujúce deti aj ich rodičia sú v sobotu 3. augusta pozvaní do Mestskej záhrady v Rimavskej Sobote, ktorú ovládne Westernový deň. Nebudú chýbať westernové scénky skupiny Túlaví vlci, ryžovanie zlata, streľba, country tance, jazda na koni, súťaže a atrakcie pre deti.
V ten istý deň (3.8.) sa konajú aj Krásnohorské hradné hry, ktoré vás prenesú do čias rytierov, dvorných dám, lukostrelcov, šermiarov a sokoliarov, ale aj dobrého jedla, remesiel a dobového umenia. Medzi najobľúbenejšie body programu najmä medzi detskými návštevníkmi každoročne patrí dobývanie slameného hradu Slamburg, ale aj vlastnoručná remeselnícka výroba pod dohľadom odborníkov. Hlavným ťahákom tohoročných hradných dní bude divadelno-kaskadérska skupina Štvanci z Česka, ktorá predvedie dobové hry, šermiarsku a ohňovú show a kavalérie - vojenské jazdy.
Malým aj veľkým návštevníkom kúpaliska Kurinec spestrí nedeľné popoludnie (18.8.) bábkové divadlo Ali Baba, ktoré je venované ľudovému rezbárstvu a v netradičnom spracovaní prezradí, či je možné zvíťaziť nad zbojníkmi.
O pár dní neskôr (23.8.) zavíta do Hnúšte so svojom koncertom Miro Jaroš. V typickej žltej košeli s červeným motýlikom pomocou pesničiek naučí deti, ako si majú umývať ruky a zúbky, ako poďakovať či poupratovať si hračky.
Nevšedné zážitky pre celé rodiny
Každý deň (okrem soboty) až do konca letných prázdnin môžete v Sokoliarstve Kanát na Mojíne zažiť sokoliarske vystúpenie, ktoré poučí i zabaví malých aj veľkých. Uvidíte voľne lietať najrôznejšie dravce od najmenšej myšiarky ušatej, cez najväčšieho orliaka bielohlavého až po najzábavnejšieho karanča pásikavého. Zapojenie divákov je samozrejmosťou a pre tých, čo sa rozhodnú prísť už skôr a užiť si viac programu alebo si niečo chutné pripraviť pod zub, je k dispozícii 3D lukostrelecký areál, grilovací kútik a ohniská na opekanie či rozprávková lúka.
Putovanie za históriou
Vo štvrtok 22. augusta o 18:00 hod. máte možnosť absolvovať jedinečnú prehliadku Hlavného námestia v Rimavskej Sobote, ktorá vás vďaka sprievodnému slovu riaditeľky Gemersko-malohontského múzea vtiahne do jeho histórie.
Z podobného súdka je celodenné podujatie Gotická cesta otvorená, počas ktorého bude sprístupnená skupina stredovekých kostolov v okrese Rožňava. Súčasťou prehliadky bude archeologická lokalita v Gombaseku, Silická ľadnica a kostoly v Silici, Brzotíne, Slavci a Plešivci. Putovanie po Gotickej ceste ukončí prehliadka baziliky v Štítniku, po ktorej bude nasledovať koncert klasickej hudby priamo pod klenbou gotického kostola.
Počas celého mesiaca sú otvorené aj brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde okrem stálych expozícií môžete prostredníctvom výstav nazrieť do histórie rimavskosobotskej hudobnej skupiny Maduar, do reštaurátorskej tvorby Miroslava Janšta z Vidinej či do histórie kúpeľníctva v Gemeri v 19. storočí.
Dni umenia
Nadšenci výtvarného, divadelného, literárneho, fotografického, tanečného i hudobného umenia sa opäť po roku stretnú v letnom tábore umenia Letavy na Kokave-Línii, kde budú počas týždňa od 4. do 11. augusta tvoriť vo viac ako desiatke dielní. Súčasťou programu budú aj rôzne koncerty, nočná vernisáž vytvorených diel v piatok od 20:00 hod. a prezentácia jednotlivých dielní v sobotu od 16:00 hod.
Potulná galéria, ktorá zavíta 27. augusta na Hlavné námestie do Rimavskej Soboty (13:00 - 19:00) a o deň neskôr aj na Námestie slobody do Revúcej (10:00 - 14:00), predstaví diela slovenských aj zahraničných umelcov, a to v interiéri a exteriéri malej dodávky. Ich spoločným menovateľom je podpora porozumenia s menšinami a problematika extrémizmu, xenofóbie a rasizmu, na ktorú upozorňujú hravou formou a metaforickým jazykom umenia.
Obecné stretnutia
V obci Babinec bude už po trinástykrát veselo. Stretnutie pod Túrničkou začína v piatok 9. augusta večer divadelným predstavením a vatrou a pokračuje v sobotu (10.8.) bohatým programom od divadelného predstavenia, cez vystúpenie folklórnych súborov až po koncert rockovej kapely.
Obec Orávka oslavuje 17. augusta, a to stolnotenisovým turnajom a súťažou vo varení špecialít zo zemiakov. Nebudú chýbať ani atrakcie pre deti a večerná zábava.
V obci Číž je deň obce (24.8.) spojený s dňom kúpeľov, počas ktorého je pre návštevníkov pripravený pestrý zábavný a kultúrny program, ktorý vyvrcholí nočným kúpaním a ohňostrojom.
Šport a turistika
Volejbalový turnaj zmiešaných dvojíc v Hnúšti oslávi tento rok štvrť storočnicu. Jubilejný 25. ročník sa uskutoční v sobotu 3. augusta za športovou halou. O týždeň neskôr (10.08.) sa na Sobôtke v Rimavskej Sobote stretnú už po 13. krát milovníci koní. Desiatky jazdcov zo širokého okolia si zmerajú sily v jazdeckých pretekoch, v rámci ktorých je naplánovaný verejný tréning a niekoľko úrovní parkúrov. Ďalšia augustová sobota (17.08.) bude patriť už tradičnej dennej hasičskej súťaži O pohár predsedu DHZ Rimavské Brezovo.
A čo poviete na výlet na Muránsku planinu? V sobotu 17. augusta máte možnosť zapožičať si bežný alebo elektro bicykel a využiť cyklobus, ktorý vyráža z Hnúšte o 09:00 hod. Okrem výstupu na Muránsky hrad sa môžete zastaviť pri sysľoch v lokalite Biele vody a energiu vám odporúčame doplniť si Muránskymi buchtami.
Fit maratón v Kokave nad Rimavicou, ktorý sa koná 29. augusta na miestnom športovom areáli, ponúkne poriadnu porciu pohybu aj zábavy pre všetkých bez obmedzenia veku či zručnosti. Bude sa cvičiť zumba, joga a pripravený je aj viachodinový maratón v skákaní na trampolínach. Ak chcete urobiť niečo pre svoje zdravie, zapojte sa.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST mesta Rimavská Sobota
03.08. Bánovo - Čertova dolina - Zbojská (Štefánek - 0911 207 185)
KST Hnúšťa
24.08. Hnúšťa - Laz - Brezina - Rimavské Brezovo - Vyšný Skálnik (Klimo - 0918 809 833)
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-