rôzne tvorivé dielne a aktivity pre deti v detskom kútiku. K sprievodným aktivitám sa radia aj súťaže a výstava Ovčiarstvo na starých fotografiách. Deň na salaši vo Veľkých Teriakovciach vyvrcholí sprievodom bačov a valachov a vyúčtovaním s majiteľom oviec.
Divadlo, koncerty, tanec aj muzikál
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva v rámci prehliadky Slovenské Kortyny 2019 na brilantnú komédiu z rodiny ľahkého bulváru, ktorá sa hrala dlhé roky s obrovským úspechom v Londýne aj na Broadway. S inscenáciou 1+1=3 sa vo štvrtok 3. októbra predstavia herci Slovenského komorného divadla v Martine.
V nedeľu 6. októbra rozozvučia Dom kultúry v Rimavskej Sobote maďarské ľudové piesne, operety a známe operné árie, ktoré v utorok 8. októbra vystrieda tanečná inscenácia Ifjú Szívek: 77 Verbunkov, ktorá predvedie pestrosť a rôznorodosť verbunkového tanca.
V nasledujúcu sobotu (12.10.) je v Revúcej na pláne koncert obľúbenej slovenskej hudobnej skupiny Kollárovci.
V manželstve úspešného spisovateľa, ktoré stojí na pokraji rozvodu, dochádza pri výmene názorov k úrazu a nešťastnému pádu, pri ktorom Thomas stráca vedomie a dostáva sa do kómy. Po prebratí z kómy sa vracia do veku 20 rokov, všetko ostatné, vrátane problémov v manželstve, sa mu z pamäti vymazalo… Dá sa takto začať odznova? Dozviete sa v piatok 18. októbra v Hnúšti na divadelnom predstavení Ešte raz, ale lepšie…
V utorok 22. októbra sa v divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote odohrá ďalší z koncertov 39. ročníka Hudobnej jesene, a to klavírny recitál v podaní Mateja Arendárika, jedného z najvýraznejších talentov mladej generácie slovenských klaviristov.
Pripomenúť si staré dobré časy s jednou z najúspešnejších kapiel 90. rokov budete môcť 24. októbra v Mestskej športovej hale v Hnúšti, kam v rámci slovenského turné zavíta hudobná skupina Maduar so 100-minútovým koncertným programom, na mieru šitou videoprojekciou a samostatným akustickým blokom.
Veselohru Marca Camolettiho v úprave Martina Zachara ml. s názvom Letušky, si v podaní OZ Opona Poltár môžete vychutnať v sobotu 26. októbra v Kokave nad Rimavicou.
Vo výpravnom muzikáli Čarodejnice na motívy rovnomenného diela najobľúbenejšieho britského autora kníh pre deti i dospelých 20. storočia Roalda Dahla, sa v nedeľu 27. októbra v Revúcej predstavia herci rožňavského Mestského divadla Actores. V príbehu chlapca, ktorého čarodejnice premenia na myš, zažijete scény, kde temer tuhne krv v žilách, ale aj množstvo komických situácií či ponaučení. Rozhodne sa však nikto báť nebude!
Pre deti
Nielen pre deti je určený Festival detských folklórnych súborov pod názvom Gemerská podkovička, ktorý sa uskutoční 11. októbra v Revúcej. Okrem domácich vystúpi aj hosťujúci detský folklórny súbor Pramienok z Liptovského Mikuláša.
O deň neskôr príde na rad aj deťmi milovaný a jedinečný interaktívny koncert Spievanky a Zahrajka plný rozprávkových prekvapení v podobe prekrásnych pesničiek z filmu Spievankovo a Kráľovná Harmónia. Do Rimavskej Soboty zavítajú v sobotu 12. októbra. Tak neváhajte a príďte, vaše deti sa zoznámia s Kráľovnou Harmóniou a postavičkami, ktoré nevyhnutne potrebujú ich pomoc pri záchrane Spievankova. Čaká vás koncert plný hudby, tanca a zábavy.
Od stredy 16. do soboty 19. októbra bude v Rekreačnej oblasti Kokava- Línia prebiehať 15. ročník tvorivého pobytu pre deti so špeciálnymi potrebami. Konvergencie sa budú tento rok niesť v znamení rozprávky Ako vycvičiť draka.
V závere mesiaca sa uskutoční XIV. ročník súťaže v prednese slovenskej rozprávky Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Dom kultúry v Drienčanoch bude v stredu 23. októbra dejiskom regionálneho kola, ktoré na druhý deň vystrieda celoslovenská súťaž. V Rimavskej Sobote bude zatiaľ prebiehať Dobšinského rozprávkový Gemer (23. - 25.10.), ktorý so sebou prinesie divadelné predstavenia, besedy, výtvarný workshop a čítanie rozprávok.
Sobotský seniorfest
V mesiaci október, ktorý je mesiacom úcty k starším, je v Rimavskej Sobote pripravený sled aktivít venovaných všetkým starším ľuďom, invalidným dôchodcom a samozrejme aj verejnosti. Sobotský seniorfest začne vo štvrtok 3. októbra koncertom stálice slovenského hudobného sveta - Marcely Laiferovej. Druhou v poradí bude tanečná zábava, ktorá sa uskutoční v stredu 9. októbra. Do tanca zahrá tanečný orchester Rimavská Sobota TORS a Jozef Mikulec, zaspievajú spevácke zbory Bona fide a SZ Dúha, ktorý pôsobí pri Klube dôchodcov. Vo štvrtok 17. októbra si v divadelnej sále Domu kultúry budete môcť vypočuť najväčšie hity Karola Duchoňa v modernejšom prevedení banskobystrickej kapely Duchoňovci. Hudobnú časť seniorfestu uzavrie známy folklorista a spevák reprezentujúci horehronskú ľudovú kultúru Ján Ambróz, ktorý zaplní sálu Domu kultúry v nedeľu 27. októbra. Vystúpi s obľúbenou ľudovou hudbou Borievka. Súčasťou projektu sú aj tvorivé dielne, ktoré budú realizované priamo v Domove dôchodcov a v Domove sociálnych služieb a v Klube dôchodcov. Témou bude adventný čajový kalendár, ktorý si záujemcovia vyrobia pod vedením lektoriek s dlhoročnými skúsenosťami z OZ Ženský inštitút tvorivosti.
Výstavy
Výstavu Klubu výtvarníkov Zlatý rez Rimavská Sobota s názvom Literatúra na plátne budete mať možnosť v Galérii Ganevia vidieť ešte do utorka 8. októbra.
Počas víkendu 12. a 13. októbra bude na výstavisku v Čerenčanoch prebiehať XXIII. oblastná a XXXIV. miestna výstava drobných zvierat. Budete si tu môcť pozrieť, nakúpiť alebo sa poradiť o rôznych čistokrvných druhoch ako sú hydina, králiky, kozy, ovce ale aj exotické tvory.
Od 20. septembra je v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote sprístupnená skupinová výstava 9 maliarok zo Slovenska a Ameriky s názvom Slečny od maliarskeho stojana. Autorky na osobnej báze skúmajú svoje miesto ženy (nielen) umelkyne na európskej a americkej umeleckej scéne. Výstava potrvá do stredy 27. novembra.
Rôzne
Milovníci tradičných jedál si prídu na svoje v sobotu 19. októbra, kedy sa v Kokave nad Rimavicou uskutoční Regionálny gurmánsky deň. V rámci sprievodného programu vystúpia DFS Kokavan a Mládežnícka ľudová hudba, DFS Mladosť z Klenovca a ĽH Jána Maka.
Na druhý deň, v nedeľu 6. októbra, sa v Hrnčiarskej Vsi - na Pondelku pri príležitosti významných výročí chystá spomienková slávnosť venovaná rodákom Michalovi Miloslavovi Bakulínymu a Eugenovi Jónovi. O ich živote a tvorbe porozprávajú doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD., PhDr. Ján Žilák a Ľudovít Géč.
V sobotu 19. októbra je na pláne pokračovanie Sobotského blšáku. V Dome kultúry v Rimavskej Sobote budete mať možnosť darovať, predať i výhodne nakúpiť oblečenie, knihy, hračky, potreby do domácnosti a mnoho iného.
Peter Marcin prichádza do Rimavskej Soboty so zájazdovou verziou slovenskej talkshow Neskoro večer. Na skvelú atmosféru, pútavé rozhovory, zábavné príhody a scénky, pesničky, či interakcie s divákmi sa môžete tešiť v piatok 25. októbra. Hosťami v rimavskosobotskom Dome kultúry budú herečka Zuzka Tlučková, herec Peter Sklár a spevák Tomáš Bezdeda. A možno prídu aj “František so Zuzou” či “Malý Mirko”.
Šport a turistika
Prvá októbrová sobota (5.10.) sa bude okrem iného niesť aj v znamení športu. Na futbalovom ihrisku v Rimavskej Bani si zmerajú sily dobrovoľní hasiči. Uskutoční sa tu súťaž o spomienkový pohár za zosnulých členov Jána Čána a Vladimíra Jankoviča.
Rimavskosobotský Dom kultúry bude zatiaľ patriť medzinárodnej súťaži v tanečnom športe Sobotský tanečný parket 2019. Počas celého dňa sa bude súťažiť v rôznych vekových a výkonnostných kategóriách v štandardných aj latinskoamerických tancoch.
V poobedňajších hodinách bude v Rekreačnej oblasti Kurinec - Zelená voda prebiehať spoločné Čínske zdravotné cvičenie Čchi-kung. Ide o starodávne cvičenie, považované za neodmysliteľnú súčasť najvyšších techník v bojovom umení.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Clara Utekáč
05.10. Utekáčska horská 30 (Piater - 0911 760 823)
Utekáč - autobusom do Skorušinej - Klenovský Vepor - Havrilovo - Utekáč
KST Hnúšťa
12.10. Krásnohorská Dlhá lúka - Silica - Gombasek (Király - 0902 375 690)
TO KOS Rimavská dolina
19.10. Valikinou trasou 25. ročník (Kojnok - 0907 366 290, 047 54 94 553)
Tisovec - Slávča - Kozák - Hrdzavé - Kačkava - Tisovec
KST mesta Rimavská Sobota
26.10. Hajnáčka - Pohanský hrad (Štefánek - 0911 207 185, Borbáš - 0908 377 072)
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-