V Klenovci o týždeň neskôr (16.11.) k divadlu pribudne aj film. Uskutoční sa tu kultúrno-spoločenské podujatie spojené s prezentáciou filmovej tvorby Gemersko-malohontského osvetového strediska a filmov z tvorivých dielní Takto vidím ja.
Na ten istý deň je v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote naplánovaná premiéra hry P. Palíka a Ľ. Šárika s názvom Boni a čierny snehuliak. Odohrá ju BS Badido pri príležitosti 30. výročia založenia súboru.
Ďalšia sobota v poradí (23.11.) bude opäť patriť filmu. V kine Rimava v Hnúšti sa bude v rámci festivalu SNOW FILM FEST premietať pásmo 6 zimných športových a cestovateľských filmov. Tešiť sa môžete na produkciu z USA, Nemecka, Rakúska a Českej republiky.
Na druhý deň, v nedeľu 24. novembra, pozýva Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote všetkých malých divákov a ich rodičov do divadelnej sály Domu kultúry na najobľúbenejšiu a najúspešnejšiu rozprávku všetkých čias Ľadové kráľovstvo. Čaká na vás príbeh dvoch sestier, Elsy a Anny, ktorých láska nepozná hranice a samozrejme milý a vtipný snehuliak Olaf, ktorý prinesie na scénu smiech a zábavu. Rozprávkový muzikál bude skutočným zážitkom nielen pre deti. Stačí zatvoriť oči a vďaka talentovaným herečkám, ktoré nadabovali a naspievali slovenské verzie piesní Andrey Somorovskej (Elza) a Lucii Bugalovej (Anna), sa ocitnete v ľadovom kráľovstve.
V posledný novembrový piatok (29.11.) sa o 18:00 hod. v Hnúšti s hrou Ženba alebo výlomky z Gogoľa predstaví divadelný súbor Divosud z Rimavskej Soboty.
Sériu divadelných predstavení uzavrú v sobotu 30. novembra Adela a Viktor Vinczeovci ako protagonisti rafinovanej tragikomédie pre dvoch hercov Odchody vlakov od scenáristu Petra Zelenku. V divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote odohrajú 90 minút absurdných situácií, láskavého humoru a nečakaných zauzlení, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad rolami, ktoré v živote máme a hráme.
Koncerty
V utorok 5. novembra v Rimavskej Sobote pokračuje 39. ročník Hudobnej jesene koncertom telesa Hugo Kauder trio. Predstavia sa muzikanti Ivan Danko (hoboj), Róbert Lakatos (viola) a Ladislav Fančovič (klavír). Na svojom turné po Slovensku sa predstavia poslucháčsky veľmi úspešným repertoárom, ktorý tvoria neprávom zabudnuté diela židovských autorov 19. a 20. storočia. Hugo Kauder Trio pôsobí prevažne v Nemecku, aj keď jeho členovia pochádzajú zo Slovenska.
Sobotská džemka - pod týmto názvom sa chystá v stredu 20. novembra hudobná improvizácia v Dekáči v Rimavskej Sobote. Predstaví sa trio Szabó (gitara), Turcerová (saxofón) a Maceček (bicie).
Spevák a skladateľ Juraj Hnilica, ktorého neprehliadnuteľnou črtou je úsmev a optimizmus, sa spolu so svojou kapelou Galantný jeleň opäť vydávajú na potulky našou krajinou za účelom šírenia pozitívneho naladenia a autentického prežitia prítomnosti. Do Hnúšti zavítajú v piatok 22. novembra. Spoznajte svet plný farieb a radosti prostredníctvom jeho muziky a hlavne živého prevedenia jeho autorských skladieb.
Exkluzívne spojenie skupín Fragile a Cimbal Brothers si budete môcť vychutnať v sobotu 23. novembra v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej.
V závere mesiaca príde na rad aj ďalší z koncertov 39. ročníka Hudobnej jesene. Koncert vážnej hudby - Alea, na ktorom vystúpia Stano Palúch (husle), Boris Lenko (akordeón), Ján Krigovský (kontrabas) a Daniel Buranovský (klavír), je naplánovaný na stredu 27. novembra.
Rok na Gemeri
Mesto Rožňava ožije v dňoch 18. - 23. novembra unikátnym zimným festivalom s názvom Rok na Gemeri, ktorý prostredníctvom regionálnych folklórnych zoskupení predstaví tradované zvyky a obyčaje Gemerčanov. Tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradičnej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“, či ťahaní štrúdle a veľkolepý sobotňajší galaprogram zaručujú skvelú zábavu a zážitky pre všetky vekové kategórie.
Rôzne
Slovenský Červený kríž v Kokave nad Rimavicou vás srdečne pozýva na Noc strašidiel, ktorá sa uskutoční v sobotu 2. novembra v Dome kultúry.
Na svoje si prídu aj milovníci folklóru. V sobotu 9. novembra sa v obci Hrachovo chystá Folklórny večer, so začiatkom o 16:00 hod. Tešiť sa môžete na celovečerný program folklórnych súborov z regiónu. Nasledovať bude Gemersko-malohontská tancovačka spojená so školou tanca.
V utorok 12. novembra ovládne Jesenské festival hudby, tanca a spevu s názvom Život v pohybe.
Na sobotu 16. novembra je okrem iného naplánované aj pokračovanie Sobotského blšáku, na ktorom môžete darovať, predať alebo výhodne nakúpiť oblečenie, hračky, knihy, potreby do domácností a iný použitý tovar.
V novembri nebudú chýbať ani tvorivé dielne. Z ponuky Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote vyberáme tvorivú dielňu zameranú na výrobu mydlových kytičiek, ktorá sa uskutoční v stredu 6. novembra. Obľúbené Tvorivé soboty v galérií s Petrou si v kalendári poznačte na 16. a 30. novembra.
Ak ste si ešte nestihli ísť pozrieť výstavu artefaktov z 34. ročníka Medzinárodného festivalu umenia LETAVY, ktorá je v Galérii Ganevia sprístupnená od 12. októbra, urobiť tak môžete ešte do konca novembra v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 hod.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST mesta Rimavská Sobota
09.11. Ragač (Borbáš - 0908 377 072, Kurilla - 0948 501 241)
23.11. Veľký Bučeň - RS (Lesko - 0904 639 690, Kureková - 0903 468 261)
KST Hnúšťa
16.11. Sinec (Király - 0902 375 690)
Turistický oddiel v Kokave nad Rimavicou
16.11. Martinský výstup na Jaseninu (MKS - Krotáková - 0903 559 014)
Kokava nad Rimavicou - Diel - Jasenina - Chladná studňa - Línia - Farkaška - Kokava nad Rimavicou
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-