Prívrženci a nadšenci kultúrneho dedičstva si môžu medzi víťazmi vybrať svojho favorita a hlasovať online, čím rozhodnú o tom, kto získa Cenu verejnosti 2026. Víťaz má nárok na finančnú odmenu vo výške 10 000 eur, odovzdať svoj hlas je možné do 12. mája.
Laureátov ceny vybrala porota zložená z desiatich odborníkov na kultúrne dedičstvo z celej Európy na základe vyhodnotenia všetkých prihlášok piatimi výberovými komisiami. Celkovo bolo na tohtoročné ocenenie podaných 261 oprávnených prihlášok od organizácií a jednotlivcov zo 40 európskych krajín.
Glenn Micallef, európsky komisár pre medzigeneračnú spravodlivosť, mládež, kultúru a šport, povedal: „Európske ceny za kultúrne dedičstvo 2026 / Ceny Europa Nostra oslavujú pozoruhodnú silu kultúrneho dedičstva inšpirovať, spájať a meniť. V rýchlo sa transformujúcom svete tohtoroční víťazi dokazujú, ako môže naše spoločné kultúrne dedičstvo podporovať udržateľnosť, podnecovať inovácie a posilňovať putá, ktoré nás spájajú. Srdečne blahoželám všetkým víťazom, vaša mimoriadna práca ukazuje cestu vpred. Od priekopníckej prevencie rizík založenej na umelej inteligencii až po praktické školenia v tradičných stavebných technikách – tieto projekty ukazujú, že kultúrne dedičstvo nie je len o minulosti, ale je živou silou pokroku. Či už ide o oživenie tradičných remesiel pomocou moderných zručností, prispôsobenie historických pamiatok budúcim výzvam alebo zapojenie mladých ľudí ako aktívnych účastníkov ochrany pamiatok, tieto iniciatívy dokazujú, že kultúra je srdcom budúcnosti Európy.“
Cecilia Bartoli, svetoznáma mezzosopranistka a predsedníčka organizácie Europa Nostra, uviedla: „Srdečne blahoželám víťazom Európskych cien za kultúrne dedičstvo / Cien Europa Nostra 2026 k ich zaslúženému oceneniu. Projekty a ľudia, ktorí boli tento rok ocenení, dokazujú, ako môže kultúrne dedičstvo inšpirovať nové generácie, posilňovať život komunity a podporovať miestne hospodárstvo. Vo svete poznačenom konfliktmi, geopolitickým napätím a technologickými zmenami je potreba presadzovať to, čo nás spája, naliehavejšia a dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Kultúrne dedičstvo spája ľudí naprieč generáciami a hranicami a je kľúčovým mostom pri formovaní inkluzívnejších, udržateľnejších a demokratickejších spoločností v Európe i mimo nej.“
Víťazi budú slávnostne ocenení na slávnostnom odovzdávaní Cien Európskeho dedičstva 2026, ktoré sa uskutoční 28. mája v Mestskom divadle v Nikózii na Cypre. Týmto významným podujatím budú sprevádzať európsky komisár Glenn Micallef a výkonný predseda organizácie Europa Nostra, prof. Dr. Hermann Parzinger. Svoju účasťou na slávnostnom odovzdávaní cien poctí svoju prítomnosťou Jeho Excelencia prezident Cyperskej republiky, Nikos Christodoulides, ako najvyšší predstaviteľ krajiny, ktorá v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie. Zúčastnia sa ho aj cyperská námestníčka ministra kultúry Dr. Vasiliki Kassianidou a ďalší významní hostia. Počas slávnostného ceremoniálu budú vyhlásení laureáti Grand Prix a víťaz ceny verejnosti – vybraní spomedzi tohtoročných víťazov Európskych cien za kultúrne dedičstvo / Cien Europa Nostra, ktorí majú nárok na finančnú odmenu vo výške 10 000 EUR.
Slávnostný ceremoniál bude vrcholom Európskeho samitu o kultúrnom dedičstve 2026, ktorý sa uskutoční v dňoch 26. až 30. mája v hlavnom meste Cypru. Pod mottom „Dedičstvo ako duša Mare Nostrum“ bude samit v Nikózii zdôrazňovať (geo)politický, spoločenský a environmentálny význam dedičstva pre Európu a širší stredomorský región. Samit, ktorý organizuje Europa Nostra v spolupráci s Europa Nostra Heritage Hub v Nikózii, sa koná pod záštitou cyperského predsedníctva Rady EÚ a je podporený Európskou úniou.
Iniciatíva Gotická cesta
V regióne Gemer-Malohont na juhu stredného Slovenska stoja desiatky stredovekých kostolov v obciach postihnutých úbytkom obyvateľstva a hospodárskou stagnáciou. V stredoveku to bol prosperujúci banský región Uhorského kráľovstva. Bohatstvo z nerastných zdrojov umožnilo miestnym komunitám a šľachte objednať si bohatú výzdobu kostolov ovplyvnenú nemeckou banskou kultúrou, stredomorskými tradíciami fresiek a miestnym remeselným umením. Mnohé z týchto budov sú dnes chránenými pamiatkami. Dvanásť kostolov v regiónoch Gemer a Malohont sa pýši stredovekými nástennými maľbami, ktoré v roku 2021 získali Značku európskeho dedičstva.
Združenie Gotická cesta, založené v roku 2008, spája architektov, historikov, sprievodcov, učiteľov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú ochrane, údržbe, výskumu a propagácii tohto dedičstva.
Združenie podporuje vlastníkov kostolov rôznych vierovyznaní – luteránskeho, katolíckeho a reformovaného – odborným poradenstvom, pomáha pri podávaní žiadostí o granty a pomáha financovať reštaurovanie prostredníctvom systému 2 % z dane na Slovensku a z iných zdrojov. Za posledné desaťročie prebiehali reštaurátorské práce každý rok v niekoľkých kostoloch.
Mnohé kostoly boli pre návštevníkov otvorené len počas bohoslužieb a niektoré miestne komunity si plne neuvedomovali ich historickú či kultúrnu hodnotu. Združenie túto situáciu rieši postupne. Vytvorilo jednotnú vizuálnu identitu kostolov, regionálnu mapu pamiatok a trojjazyčnú webovú stránku v slovenčine, maďarčine a angličtine, aby kostoly predstavilo návštevníkom.
V spolupráci s vlastníkmi, Banskobystrickým a Košickým samosprávnym krajom sú kostoly s označením Európskeho dedičstva počas letnej sezóny otvorené pre verejnosť s odborným výkladom.
Zapojenie verejnosti sa sústreďuje na každoročný festival Gotická cesta: Zabudnuté dedičstvo, ktorý sa koná pravidelne v letnom období v rôznych kostoloch v celom regióne. Koncerty, workshopy, historické ukážky a rodinné aktivity spájajú návštevníkov a miestne cirkevné komunity. Vstup je bezplatný a festival každoročne priláka stovky návštevníkov. Študenti univerzít pomáhajú s organizáciou a workshopmi a združenie zabezpečuje dopravu pre školy, vrátane tried z komunít s rómskou väčšinou, aby bolo podujatie skutočne inkluzívne.
Každé dva roky sa v regióne koná medzinárodná konferencia, na ktorú prichádzajú výskumníci. Členovia združenia tiež vykonávajú architektonický a historický výskum ešte pred začatím reštaurátorských zásahov. Tieto poznatky sa šíria aj mimo regiónu prostredníctvom príručky pre sprievodcov v kostoloch a publikácií v historických časopisoch.
Finančné prostriedky z verejných zdrojov pochádzajú od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, programu Kreatívna Európa Európskej únie a regionálnych samospráv, pričom sa na projekte podieľajú aj súkromné zdroje a rozsiahla dobrovoľnícka činnosť. V súčasnosti je generálnym partnerom združenia Nadácia VÚB banky, ktorá podporuje samotnú obnovu vybraných kostolov a zároveň aj činnosť jej členov.
Porota ocenenia zdôraznila: „Dlhodobo fungujúca iniciatíva Gotická cesta predstavuje stabilný a udržateľný model ochrany kultúrneho dedičstva v znevýhodnenom regióne. Spája vysokú úroveň konzervácie s silným zapojením komunity a prispieva k zachovaniu dôležitých stredovekých pamiatok, vrátane kostolov s nástennými maľbami, ktorým bola udelená značka Európskeho kultúrneho dedičstva.“
Kontakt:
Združenie Gotická cesta| | https://gotickacesta.sk/en/
Peter Palgut
podpredseda združenia
za tím Gotickej cesty

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-