piatok, 10 júl 2026 14:01
Začala sa letná sezóna na Gotickej ceste Gemerom a Malohontom Doporučený
Napísal(a) M. Palgut
Rožňava – Už štvrtú turistickú sezónu majú kostoly Gotickej cesty so značkou Európske dedičstvo fixné otváracie hodiny. Počas letných mesiacov nájdu vďaka podpore Košického a Banskobystrického samosprávneho kraja návštevníci otvorené brány v jedenástich pamiatkach.
V okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota sa nachádza jedinečný súbor sakrálnych pamiatok, ktoré patria k najvýznamnejším prejavom stredovekého umenia na Slovensku. Ich interiéry ukrývajú vzácne freskové maľby z 13. a 14. storočia, ktoré vznikali v období rozkvetu regiónu pod vplyvom šľachtických rodov, nemeckej banskej kolonizácie, kontaktov s talianskymi mestskými štátmi i neskorších spoločenských a náboženských zmien.
Nástenné maľby s biblickými aj svetskými motívmi dodnes ponúkajú návštevníkom výnimočný estetický zážitok, autentické svedectvo o živote stredovekého človeka a zároveň nesú hlboké duchovné posolstvo.
Pravidelné letné sprístupňovanie gotických kostolov sa za posledné roky stalo stabilnou súčasťou ponuky kultúrneho turizmu v regióne Gemer a Malohont. Združenie Gotická cesta v spolupráci s vlastníkmi kostolov, samosprávami a za finančnej podpory Košického samosprávneho kraja a Košice región Turizmus cez program Terra Incognita, Banskobystrického samosprávneho kraja a Banskobystrický kraj Turizmus pokračuje aj v roku 2026 v dlhodobej snahe sprístupňovať toto jedinečné kultúrne dedičstvo širokej verejnosti a zvyšovať kvalitu služieb pre návštevníkov.
„Mať svetové pamiatky a držať ich pod zámkom by bola obrovská škoda. Preto robíme všetko pre to, aby mali návštevníci dvere do našich gemerských kostolíkov počas celého leta otvorené. Združeniu Gotická cesta sa tu darí fantastická vec a mňa teší, že ich ako Košický kraj môžeme cez program Terra Incognita opäť naplno podporiť. Je úžasné vidieť, ako to vďaka našej spoločnej práci so susednou župou na Gemeri v lete ožíva turistami,“ zhodnotil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V Štítnickom okruhu (Koceľovce, Ochtiná, Plešivec, Štítnik) záujemcovia nájdu otvorené brány od pondelka do soboty v sezóne od 20.6. do 18.9. v čase od 9:00 do 16:00. Kostol v Štítniku je kvôli prebiehajúcej obnove neprístupný, vďaka spolupráci s OOCR Gemer je však k dispozícii virtuálna prehliadka v neďalekom areáli Vodného hradu. V dočasnom informačnom centre kostol priblíži sprievodca s použitím digitalizovanej kópie pamiatky a po nasadení VR okuliarov si interiér budete môcť prezrieť tak, ako nikdy predtým – do detailu a zblízka skúmať aj fresky, ktoré sú nedostupné alebo vo veľkej výške.
V okresoch Revúca a Rimavská Sobota, teda v Jelšavskom a Rimavskom okruhu sa záujemcovia dostanú do evanjelických kostolov v Rimavskom Brezove, Kyjaticiach, Kraskove a Kameňanoch, katolíckych kostolov v Šiveticiach, Chyžnom a Rákoši od 1. júla do 29. augusta, a to od stredy do soboty od 10:00 do 16:00. Opätovne prístupný je po dokončení obnovy aj chrám v Rimavskej Bani. Pre vstup mimo návštevných hodín je potrebné kontaktovať správcov kostolov dopredu.
„Sme radi, že sa nám darí kontinuálne podporovať sprístupňovanie tohto jedinečného kultúrneho dedičstva. Zaviazali sme sa k tomu už v čase, keď sme pripravovali nominačný projekt, vďaka ktorému sme v roku 2022 získali pre 12 kostolov z tohto regiónu značku European Heritage. Od tej doby sa veľa vecí posunulo, kostoly máme počas leta prístupné v pravidelných otváracích hodinách, sú zdigitalizované a ich prehliadka je možná v online prostredí a prostredníctvom rozšírenej reality. Pracujeme spoločne na vzniku návštevníckeho centra Gotickej cesty v Rimavskej Bani. No treba zdôrazniť, že nič z tohto by sa nedialo, keby aktivita neprichádzala priamo od miestnych a aktivistov, za čo im patrí obrovská vďaka,“ uviedol Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Návštevníkom budú k dispozícii informačné materiály, audiosprievodcovia prostredníctvom QR kódov a na vybraných miestach aj sprievodné slovo, ktoré priblíži históriu, umeleckú hodnotu a zaujímavé príbehy jednotlivých lokalít. Vstupné do všetkých sprístupnených pamiatok zostáva dobrovoľné, v odporúčanej výške 3 € na osobu. Výťažok z príspevkov je určený na údržbu a ochranu kultúrneho dedičstva v jednotlivých cirkevných zboroch a zároveň na zlepšenie udržateľnosti samotnej služby otvorenia kostolov.
Aj v roku 2026 budú návštevníkom k dispozícii doplnkové služby, ktoré uľahčujú objavovanie gotických kostolov. Počas všetkých sobôt v sezóne je možné absolvovať Štítnický okruh komfortne 22 miestnym mikrobusom, ktorý vyráža z Plešivca, lístky sa dajú kúpiť cez www.vylety.kosiceregion.com. Ak sa návštevníkom nepodarí zavítať do regiónu, chrámy si môžu prezrieť aspoň virtuálne cez www.gotickefresky.sk. Nielen pre detského návštevníka je v Štítnickom okruhu k dispozícii interaktívna edukačná hra využívajúca aplikáciu Geofun, vďaka ktorej sa zábavnou formou hostia dozvedia o histórii jednotlivých miest.
„Teší nás, že aj toto leto môžeme návštevníkov pozvať do stredovekých klenotov Gemera a Malohontu. Každý z týchto kostolov rozpráva jedinečný príbeh a spája v sebe hodnoty histórie, umenia i duchovného dedičstva. Veríme, že si ľudia odnesú nielen nové poznatky, ale aj silný osobný zážitok,“ uviedol Peter Palgut zo združenia Gotická cesta.
Aktuálne informácie o otváracích hodinách, podujatiach a ďalších aktivitách súvisiacich s Gotickou cestou sú dostupné na webovej stránke www.gotickacesta.sk, na sociálnych sieťach projektu a na komunikačných kanáloch partnerských organizácií cestovného ruchu Košice Región Turizmus, Banskobystrický kraj Turizmus či Región Gemer.
Mgr. Peter Palgut
Zverejnené v
Gemer-Malohont
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.