Región, ktorý formovalo železo aj kras
Gemer a Malohont patria k historickým regiónom s mimoriadne pestrou krajinou. Na severe a v centrálnej časti sa stretávajú horské a podhorské oblasti Slovenského rudohoria, Muránskej planiny a Slovenského krasu, na juhu krajina prechádza do teplejších oblastí smerom k dnešnej maďarskej hranici. Historické územie Gemera dnes zasahuje najmä do okresov Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota; Malohont s centrom v Rimavskej Sobote bol ku Gemeru pričlenený v 19. storočí.
Jednou z najvýraznejších čŕt regiónu bola po stáročia ťažba a spracovanie nerastných surovín. Baníctvo a hutníctvo zanechali v krajine štôlne, bane, huty, vysoké pece aj ďalšie technické pamiatky. Historické mapy preto dokážu zachytiť Gemer nielen ako sieť miest a obcí, ale aj ako krajinu, ktorú výrazne pretvárala ťažba a spracovanie rúd. Odborná literatúra dokladá banícku históriu regiónu spojenú s ťažbou železných, neželezných aj vzácnych kovov najmä v období 14. až 19. storočia.
Rovnako charakteristická je krasová krajina so svojimi jaskyňami, priepasťami a ďalšími podzemnými priestormi. Slovenský kras patrí k najvýraznejším prírodným fenoménom regiónu a jeho jaskyne a priepasti sú súčasťou lokality zapísanej v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Gemer a Malohont však nie sú iba krajinou baní a krasu. Ich historickú podobu dotvárajú hrady, kaštiele, mestské centrá a množstvo stredovekých kostolov, z ktorých viaceré sú späté s gotickým dedičstvom regiónu. Významnú skupinu predstavujú aj zachované nástenné maľby v gemerských kostoloch.
Čo ukážu staré mapy?
Pripravovaný atlas prepojí historické kartografické diela s textami, ktoré čitateľovi pomôžu porozumieť tomu, čo na nich vidí. Pozornosť bude venovaná vývoju miest a obcí, cestnej sieti, vodným tokom, hraniciam, využívaniu krajiny aj stopám baníckej a hospodárskej činnosti.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gemer-malohont/446/gemer-malohont/13346/historicky-atlas-gemera-a-malohontu-ukaze-region-tak-ako-ho-poznali-nasi-predkovia#sigProGalleria68b183d635
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gemer-malohont/446/gemer-malohont/13346/historicky-atlas-gemera-a-malohontu-ukaze-region-tak-ako-ho-poznali-nasi-predkovia#sigProGalleria68b183d635
„Historické mapy Gemera a Malohontu patria k materiálom, ktoré dokážu veľmi názorne ukázať, ako sa región menil. Nezachytávajú iba hranice či názvy miest, ale aj krajinu, cesty, vodné toky, sídla a stopy hospodárskeho života. Práve preto chceme pripraviť atlas, v ktorom si čitateľ bude môcť pozrieť známe miesta v ich historických súvislostiach a objavovať, čo sa za ich dnešnou podobou skrýva,“ hovorí Ing. Miroslava Osvaldová, spoluautorka pripravovaného atlasu.
Podľa Milana Paprčku z vydavateľstva CBS má publikácia ambíciu osloviť nielen ľudí so záujmom o históriu a kartografiu, ale aj obyvateľov samotného regiónu.
„V Slovenskom múzeu máp patria historické mapy Gemera a Malohontu medzi tie, ktoré návštevníkov zaujmú svojou rozmanitosťou aj bohatým príbehom. Územie niekdajšej Gemersko-malohontskej stolice patrilo po stáročia k významným centrám baníctva, remesiel i obchodu a jeho vývoj sa výrazne odráža aj na historických mapách. Veríme, že pripravovaný Historický atlas regiónu Gemer a Malohont prinesie čitateľom nový pohľad na dejiny tohto kraja a pomôže objaviť množstvo zaujímavých detailov ukrytých na starých mapách,“ hovorí Milan Paprčka, riaditeľ vydavateľstva CBS.
Atlas ako pohľad do minulosti regiónu
Historický atlas regiónu Gemer a Malohont má byť publikáciou, v ktorej sa regionálna história stretne s kartografiou. Čitateľ v nej bude môcť sledovať premeny krajiny, sídel aj komunikácií a lepšie pochopiť, prečo má dnešný Gemer a Malohont práve takú podobu, akú poznáme.
Pripravovaná publikácia zároveň pripomenie, že historické mapy nie sú iba starými dokumentmi. Sú svedectvom o tom, ako ľudia vnímali a využívali krajinu, kde vznikali mestá a obce, kadiaľ viedli cesty a ktoré miesta boli pre život a hospodárstvo regiónu dôležité.
Historický atlas regiónu Gemer a Malohont tak ponúkne možnosť pozrieť sa na známy región trochu inak – očami kartografov a ľudí, ktorí v ňom žili pred desiatkami či stovkami rokov.
RNDr. Alexandra Damerdjioui
Media manažér
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.