Vytlačiť túto stránku
piatok, 27 december 2019 16:40

Anna Polcková, zborová farárka: Mala som krásne Vianoce Doporučený

Napísal(a) Anna Polcková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Mala som krásne Vianoce. S porciou klasickej pred-štedrovečernej paniky, čo a ako zase poviem, a tentokrát aj prekvapivú trému "v priamom prenose". Keď som vo Veľkom kostole uvidela tie stovky ľudí, nebola som schopná spievať. Ale potom som začala dýchať a bolo.
Porciu adrenalínu, ale následne sérotonínu, ktorú som zažila počas služieb Božích, môžem prirovnať len k výstupu na Lomnický štít. Kázala som na prikázanie "Nezabiješ". Asi to neocenili úplne všetci, ale veď ešte mi napíšu.
Dostala som množstvo nádherných darčekov a ešte omnoho omnoho viac povzbudzujúcich slov. A objatí.

O polnoci prišli na ekumenické bohoslužby moji milí "pohodoví" priatelia, Daniel Pastirčák a Róbert Bezák, každý prispel k spoločnej oslave narodenia Pána spôsobom jemu vlastným.

Nuž, počas týchto dní som si nepoleňošila, veľa som nepospala a nezjedla. Ale načerpala som neskutočné množstvo energie a radosti. Z prednesu textov Ferka Kovára a organovej hudby prof. Michalku, ktoré som si počas "pracovnej doby" užívala, som niekedy musela precitnúť a uvedomiť si, že už "idem". Všetky tie vzrušujúce zážitky mi zas budú celé mesiace pripomínať, že napriek únave, niekedy vyčerpaniu má moja práca – teda tá farárska, zmysel. Budem sa stále znova pokúšať myslievať na to preventívne, a skôr ako úplne vyhorím, z celého kolotoča občas vystúpiť a ísť napríklad upratať si pracovňu a umyť okná. Hádam sa mi to do jari podarí.

Pre vytrvalých niečo z kázne:

"Pre väčšinu z nás je v živote šťastím, keď sa môže tešiť z toho, že je ženou alebo mužom v naplnenom partnerskom, manželskom vzťahu. A bolo by prirodzené, áno, láskavé, keby sme radosť z jedinečného spojenia, vzájomnej príťažlivosti a sexuality, ktorú prežívame, dopriali všetkým. Aj tým, ktorí v našej spoločnosti a hlavne v cirkvi svoju identitu radšej skrývajú. V postoji k požiadavkám po legalizácii ich zväzkov nám láska stále chýba.

Ale ak nie sme schopní lásky, umierame. A nechávame umierať iných.

Prikázaním „Nezabiješ“ nás Boh varuje pred tým, aby sme ubližovali, varuje pred násilím. Poveruje nás, aby sme život chránili. Je to to najcennejšie, čo máme. A je to to najcennejšie, čo má aj môj blížny – teda každý človek, bez ohľadu na pôvod, etnicitu, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu.

Otázkou je, čo my kresťania na Slovensku pod ochranou života rozumieme. Predstavitelia cirkví sa vyjadrujú za sprísnenie interrupčného zákona, stavajú proti túžbe dvoch milujúcich sa ľudí rovnakého pohlavia vytvoriť rodinu, apriori tiež odmietajú kritický pohľad na tradičné rodové roly. Robia tak možno v dobrej viere. Ale bez diskusie. A bez lásky.

Lebo láska, skutočná láska by nás všetkých musela motivovať k tomu, aby sme nekonali z pozície moci, ale hľadali riešenia."

ba polckova oltar 1a

------------------------------------------------

POZNÁMKA:   Vianočné obdobie je, okrem iného, vhodnou príležitosťou aj na to, aby sme na našej webovej stránke prezentovali vzácnych ľudí, ktorí majú korene v našom Gemeri. Medzi nich rozhodne patrí aj Mgr. Anna Polcková, zborová farárka z Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici v Bratislave, pochádzajúca z Revúcej, ktorej autorstvo vyššie uverejneného príspevku patrí.

 

 

Čítať 1153 krát Naposledy zmenené sobota, 28 december 2019 10:04