Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava

piatok, 23 august 2024 09:26

Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava ^Doporučený

Napísal(a) Gabriela Jakubecová

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Prechod Slavošovským tunelom s DHZ Jelšava

Slavošovský tunel alebo Tunel pod Homôlkou je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec, na pomedzí okresov Revúca a Rožňava. Jeho celková dĺžka je 2 401 metrov, pričom mal prekonávať hrebeň Revúckej vrchoviny medzi údolím riek Muráň a Štítnik masívom Homôlky.

Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, keď niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, keď sa výstavba trate ukončila. Prvotná potreba zabezpečiť železničné spojenie Gemerom po ukončení 2. svetovej vojny a vrátení hraníc do pôvodnej podoby pominula, čím sa stratila aj potreba budovania Gemerských spojok.

Lokalita slavošovského portálu je vybavená táboriskom a atrakciami pre rodiny s deťmi. Tunel je voľne priechodný. Vedie cezeň aj oficiálna cyklotrasa. V poslednej dobe sa z neho stáva obľúbená turistická atrakcia.

Začiatkom júla Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Jelšave zorganizoval letný tábor, počas ktorého bol naplánovaný aj prechod týmto tunelom. Niekto nám však tento zámer prekazil – vandali poškodili schody vedúce von z tunela na slavošovskej strane a boli poškodené aj rôzne atrakcie. Schody sa opravili a mohli sme splniť deťom sľub, zdolať tunel. Stalo sa tak v stredu 21. augusta 2024.

Predpoludním sa stretlo na hasičskej zbrojnici v Jelšave 17 detí, ktoré prejavili záujem o prechod tunelom pod Homôlkou. Do Magnezitoviec – časti Kopráš sme sa presunuli na hasičských, ale aj na súkromných autách členov DHZ. Mohol sa začať prechod tunelom z tejto strany. Na veľké prekvapenie sme tunel zdolali za jednu hodinu a vyšli sme z neho na slavošovskej strane. Deti boli veľmi disciplinované. Zložili sme sa v altánku, občerstvili sme sa a začala silná búrka, ale sme ju prečkali a po nej sme si vyplnili čas hrami v prírode. Potom prišli pre nás na autách hasiči a aj ich rodinní príslušníci, ktorí nás bezpečne dopravili domov. Ďakujem deťom, že boli disciplinované, rodičom, ktorí nám ich zverili a všetkým dobrovoľným hasičom, ktorí sa podieľali na tom, aby sme mohli zorganizovať túto aktivitu.

Gabriela Jakubecová

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/kultura/gos/item/12729-prechod-slavosovskym-tunelom-s-dhz-jelsava#sigProGalleria1895590e6a

Čítať 125 krát Naposledy zmenené piatok, 23 august 2024 10:02

Zverejnené v DHZ

Viac z tejto kategórie: « Hasiči na piatom aktívnom dni s náučným chodníkom Hrádok Medzinárodné hasičské mosty »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

Pripomíname si v septembri

1. september – Ján Paškan (27.1.1907 Ochtiná – 1.9.1989 Bratislava) – lekár, generálmajor.

Generál Ján Paškan Maturoval na gymnáziu v Rožňave, promoval na Lekárskej fakulte UK v Prahe. Pracoval na ministerstve národnej obrany, kde sa zapojil do príprav zdravotníckeho zabezpečenia SNP. V r. 1944 odišiel do Ružomberka za veliteľa vojenskej nemocnice. Dňa 30.8.1944 ho ustanovili do funkcie prednostu Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Bol významnou osobnosťou aj civilného zdravotníctva. Neúnavne pracoval v Červenom kríži a v zdravotníckych orgánoch v Bratislave. Bohatá je aj jeho publikačná a prednášková činnosť. Jeho prácu v zdravotníckej službe ocenili mnohé domáce i zahraničné inštitúcie. Je držiteľom viac ako 55 vyznamenaní za boj proti fašizmu, za budovanie a obranu vlasti, za zdravotnícke služby a za upevňovanie mierového spolunažívania národov. -MM-

2. september – Štefan Tóbik (7.2.1909 Hnúšťa – 2.9.1969 Hnúšta) – jazykovedec, vysokoškolský profesor, publicista.

Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor a riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, neskôr ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk (1966). Zhromažďoval nárečový materiál z Gemera a tomuto bádaniu sa venoval celý život. Z rozsiahlej zbierky gemerského nárečového materiálu publikoval vedecké štúdie o členení, hláskosloví a kvantite gemerských nárečí. -MM-

5. september – Bohuslav Tablic (5.9.1769 České Brezovo – 23.1.1832 v Kostolné Moravce) – básnik, prekladateľ, literárny historik, ev. kňaz.

Bohuslav Tablic Básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu. Vzdelanie získaval v Ožďanoch a Dobšinej, v Bratislave a v Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu a jazyky. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom slovanskú spoločnosť a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske knihy s ľudovýchovným zameraním, ale bol aj uznávaným prekladateľom, organizátorom vzdelávania slovenskej mládeže a buditeľom literárneho života. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye – Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov. -MM-

8. september – Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ.

Václav Vraný Štúdiá ukončil vo Vyšných Strelciach a na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Ako učitel bol ako pansláv prekladaný zo školy na školu. A tak pôsobil v Revúcej, Drienčanoch, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla známa botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, Lehnici, Palúdzke, Liptovskom Mikuláši a v Martine. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol tiež významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii. Písal odborné a zábavné články, bol dirigentom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objaviteľ lokalít viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Zanechal písomné popisy flóry a niekoľko veľkých herbárov, venoval sa aj mykológii. Záver svojho plodného života prežil v Tisovci. Tam se narodil i jeho známy vnuk – dr. Vladimír Clementis. Prírodu miloval aj po svojej sedemdesiatke a na jednom z výletov, uprostred prírody na vrchu Tŕstie pri Tisovci i zomrel. -MM-

11. september – František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.

František Ulrich Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. -MM-

12. september – Izabela Textorisová (16.3.1866 Ratková – 12.9.1949 Krupina) – prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia.

V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Aktívne sa zapájala do kultúrneho a národného diania, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. -MM-

14. september – Andrej Vandrák (24.1.1807 Štítnik – 14.9.1884 Prešov) – filozof, pedagóg, psychológ, estetik, významný predstaviteľ prešovskej filozofickej školy.

Andrej Vandrák Navštevoval školu v Štítniku a v Rožňave, študoval na ev. kolégiu v Prešove, filozofiu na univerzite v Jene. Od roku 1833 pôsobil ako riadny profesor a rektor na evanjelickom kolégiu v Prešove, neskôr aj na tamojšej Právnickej akadémii. Filozofickými rozpravami a pedagogicko-organizátorskou prácou zasiahol do kultúrneho života v Uhorska. Skúmal súvislosti umenia a psychického života človeka, vypracoval podrobné štúdie o školskom poriadku ev. gymnázií, autor prvých dejín prešovského kolégia, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch, autor latinských oslavných príležitostných básní, filozofických rozpráv, vedeckých prác a pedagogických spisov, v rukopise ostala jeho učebnica estetiky. V roku 1881 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa za celoživotnú činnosť a prínos v oblasti školstva. -MM-

20. september – Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.

Ján Chrapan Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-

26. september – Ján Miklôšik (24.5.1902 Betliar – 26.9.1994 Rožňava) – učiteľ, regionálny historik.

Ján Miklóšik Pôsobil ako učiteľ v Betliari, kde sa venoval aj kronikárskej činnosti a aktívne pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách, v r. 1951 – 1956 bol riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Rožňave. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi, či porekadlá zo Slavošoviec, Rejdovej, Pače a Silice. Vzácne sú ním spracované Zvyky a obyčaje v Betliari. Knižne mu vyšla Malá vlastiveda Rožňavského okresu (1966), Slovenské národné povstanie v Rožňavskom okrese (1966) a Strážna veža v Rožňave (1967). -MM-

27. september – Daniel Michal Fakla (27.9.1924 Ratková – 19.5.2010 Radvaň) – ev. farár, básnik.

Daniel Michal Fakla Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Ordinovaný za kňaza bol v Klenovci v júli 1949. Kaplánske roky prežil vo Zvolene. Potom bol námestným kňazom v Nedede a zborovým farárom v Radvani a v Kremnici. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, popoludňajšie služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. V roku 1993 sa presťahoval do Radvane. Vydal básnické zbierky Na milosť čakám (1992) a Hľadanie v úzkosti (1997). Publikoval články, úvahy a najmä básne v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier, Cestou svetla, Cirkevné listy, Tvorba T a v iných. -MM-

Plagáty

Tanečné Vianoce