There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/kniznica/homola
Neviem, či dnešným mladým ľuďom hovorí niečo meno Ján Brocko. Keď uvedieme, že sa narodil v Revúcej v roku 1924 je jednoznačné, že z dnešného pohľadu už patrí k starej generácii. Je možné predpokladať, že aj ostatní, tí skôr narodení, málo o ňom doteraz vedeli. Jánov Brockov je po Slovensku veľmi veľa. Iba jeden z nich sa však narodil 1. marca v roku 1924, teda 20 rokov predtým, ako vypuklo Slovenské národné povstanie a on vidiac, kde je jeho pravé miesto v čase, keď mu
najviac rodná krajina krváca, odišiel ako študent z Právnickej fakulty UK v Bratislave do Ratkovsko-bystrianskych hôr a chytil sa toho, čím mohol pomôcť, čím mohol podnietiť k neľútostnému boju proti fašistickej presile aj ostatných gemerských povstalcov. Zrejme mu to najlepšie šlo v literárnej tvorbe, najmä v jeho obľúbenej poézii, kde mohol tvoriť básne a posmeľovať oddaných bojovníkov prekonať nepriateľa. Mnohí možno viete, že tento jeho boj po oslobodení natrvalo skončil, keď zomrel sotva 22 ročný na chorobu, ktorú získal aj pre neho v najťažšom čase pri ukrývaní sa v našich horách. Áno, iba jeden takýto Janko Brocko bol a zostal navždy v srdciach nielen Revúčanov, ale i Gemerčanov. Niekedy aj ja v kútiku duše rozmýšľam: Aký to bol človek, keď v takom veku dokázal si nielen zastať svoje miesto v statočnom boji, ale s takou precítenosťou písať poéziu, ktorej obsah dokáže aj dnes osloviť človeka. A to mal iba niečo cez 20 rokov! Do rúk sa mi práve dostal vzácny filmový dokument, ktorý zrejme pri 40. výročí narodenín Janka Brocku nakrútil Filmový krúžok Revúčan, ktorý v šesťdesiatych rokoch m.st. fungoval pri ZK ROH v Revúcej. Ako keby niekto bol načasoval jeho znovu premietnutie pri tohtoročnom výročí narodenia povstaleckého básnika Janka Brocku. Nezachoval sa nám síce v ideálnej podobe, ale svedčí o tom, že gemerčania na svojho rodáka nezabúdajú. Tak si ho v kľude pozrite. Poďakujme sa aspoň takto jeho tvorcom a spolutvorcom a tiež aj pánovi Karolovi Žigovi, ktorý ho doteraz opatruje. A na záver niekoľko básní Janka Brocku. Chlieb každodenný partizánsky
Velebím ťa chlieb každodenný partizánsky tvrdý ako skala čierny ako žúžoľ v triaškach nadšenia v handrách hladu zimy utrpenia predsa chutný posolený krvavým potom kliatej minulosti voňajúci ružovým zajtrajškom
Živ našich partizánov tam vo vysokých horách v dúpätoch líšok a vlkov v údoliach zapadlých v roklinách a dávaj im silu víťazných rúk trhať a lámať putá ktoré hrdúsia ich bratov
Buď požehnaný gloriolou ktorá ovenčí históriu našu slávnu Buď požehnaný výdychom pokolení budúcich
Velebím ťa chlieb každodenný partizánsky jediný pokrm dobrý poroby našej najkrajšie ovocie srdca ty čo zaplašuješ predstavu smrti a dávaš národu žiť žiť a dočkávať sa úsvitu napájaš ma miazgou nádeje a chutíš ústam našim volajúcim po slobode
(Zo zbierky Ohlas)
Boj o Revúcu
Deň jesenný zdvihol sa z hustých hmiel a vo svite skúpom tresk pušiek zahrmel Ohlásily poplach hrubé delá a vojakov našich hŕstka smelá s útočníkom sa zvítala
Od juhu z Jelšavy ženú sa záplavy práskajú zošialeno minomety a hviždia spreklínané míny Do dymu výstrelov zapadajú svety hory v hmlách i výše a výbuch ozvien píše básni tejto rýmy
Guľomet neskrotný tanky delá nepriateľov posadlých stále blíž sa blížia Lesy hučia a v meste fŕknu okenice jak strela za strelou padá do ulice
Bráni sa páli strieľa tá hŕstka naša smelá lež z juhu z Jelšavy ženú sa divé záplavy
Hrdinstvo malé stvára divy ohnivko skromné v reťazi Mesto padlo skončil boj boj veľký spravodlivý lež hrdosť naďalej v obetiach víťazí
Ústup smutný do hôr poďme Sbohom buď Sbohom Mesto rodné
A keď deň šerý v slzách vyhasol na duši zbudol iba bôľ
(Zo zbierky Ohlas)
Nová jar
Ó koľko jarí prebehlo tu koľko vánkov kvetných koľko lúčin vialo slnku na počesť lež kto vypovie koľko potu vylialo sa v zmar
Opieraly sa smutne v temä hôr nebesá slnkom znavené ostával popol šedej jesene jablká maly kyslú chuť bo lupne kvetov májových opadaly skôr
A jak sa menil času tvar generácie mrely na stráni kamenistej vždy zastal nový hospodár znoj hyzdil jeho tvár však v duši nádej vrela viere veľkej skladal dar kedy už príde nová jar
I smial sa nad tým otrokár ešte sa smial smiechom šibeničným hoci ho dusil omam z krvi stúpajúcich pár
A keď sa pominuly hrôzy chmár z ľútosti z pokorenia a utrpení mnohých zrodil sa azda nový človek konečne azda nový človek pamätlivý ktorý spozná že prišla nová jar
Tikot slovenského srdca
Bi srdce horúce ohňom žiar pach krvi vyliatej stúpa z pár Slovensko musí žiť Čas slasťou zaplatí za trýzeň hľa hmotnie vidina krásny sen Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce a reťazami škríp päsť mečom bojuje duša sní Slovensko musí žiť Zmĺknite ozveny plavý smiech Cit túžbou jedinou zhrýza nech Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce a reťazmi škríp Teč voda a piesok syp sa syp Slovensko musí žiť Reč táto zmeň sa zmeň na chorál huč s výšok a nebotyčných brál Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce zurčia už kaskády na štítoch zasvitly lampady Slovensko musí žiť Zrak plameň a ošiaľ divoký tie slová plynú jak potoky Nad kliatbou zvíťaziť
Bi srdce roztáčaj hodiny za šťastie zbiedenej rodiny Slovensko musí žiť Ty žeň nás pobádaj chvatný prúd osídla znič nedaj upadnúť lež isto zvíťaziť
(Básne Jána Brocku pochádzajú zo zbierky Ohlas)
Dokumentárny film o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi z Revúcej
{jcomments on}
Čítať 2465 krát
Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23