×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/szpb/poznavaci
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/szpb/poznavaci
Vytlačiť túto stránku
sobota, 28 marec 2015 12:13

Nad starým kalendárom od Karola Martineka z roku 1859

Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

kalendar 01 3 aPomaly sa už končí „Týždeň slovenských knižníc" v rámci mesiaca knihy, ktorý sa na rôznych miestach našich miest niesol v znamení najrôznejších programov - organizovaných výhradne kolektívmi pracovníkov knižníc. Ak píšeme pár slov až ku koncu tejto kultúrno-osvetovej celoštátnej akcie, tak preto, že aspoň okrajovo chceme tému  inkorporovať do nosných už prebiehajúcich a prebehnutých. Samozrejme s tlačeným slovom - knihou súvisia aj "Kalendáre"... Kedysi „veľmi významná“ kniha, veľmi populárna, prijatá masovo, ktorá bola i prostriedkom osvety - vzdelávania, informácií, prístupného rozptýlenia či pobavenia - máme na mysli dobu v čase vzdialenom – dávno predchádzajúcu časy rozhlasu, televízie, či internetu. 

Prečo tá vzdialená retrospektíva? Držím v ruke dosť zašlé staré kalendáre, ktoré na dne  rodinnej truhlice z 18. storočia odpočívali, starli a prežili dodnes. Povedzme si, že k zostavovateľom, tvorcom našich najstarších slovenských kalendárov podľa Encyklopédie Slovenska a Encyklopédie slovenských spisovateľov patria od roku 1640 mená: D. Troelich, I. Benjamin, Krištof Neubart, J. Neubart, S. Vonomirski, J. Dadan, D. Chrastina, J. Solan, J. Palkovič, G. Fejérpataky - Belopotocký, D. Lichard, M. Durgala, G. Ruttkay, J. Škarnicel,

F. Machold, Z. Štefanová, A. H. Škultéty, L. Medzihradský, J. Kadavý, Viliam Pauliny - Toth, V. Mehner, A. Bucsánsky a mnohí ďalší v neskorších rokoch.. K evidovaným autorom sú uvádzané podrobne i názvy jednotlivých kalendárov. Okrem kalendárov, ktorých tvorcom bol G. Fejérpataky - Belopotocký s názvom „Nový a starý vlastenský kalendár“ (sú z roku 1860 a neskorších) a niekoľkých "Tranovského" zachoval sa v truhlici i kalendár, ktorého existencia ani autor 

novy kalendar 1859nie je nikde v literatúre uvádzaná. Jedná sa o autora Karola Martineka, evanjelického farára v Čankove, ktorého kalendár má názov „Nový kalendár pro lid evanjelický“. Z titulnej strany vyplýva, že ide o kalendár na rok 1859, že ide o štvrtý ročník, vytlačený v Pešti švabachom v slovakizovanej bibličtine u Filipa Wodanera. Ako všetky kalendáre tých rokov - v prehľade obsahuje astronomické údaje zatmenia Slnka, východu, západu Slnka, o štvrtiach Mesiaca, mená podľa jednotlivých dní v roku, sviatky, verše pod jednotlivými mesiacmi. Dátumy zaujímavých starých udalostí. Prehľad platnej kolkovej škály. Ďalej údaje o členoch cisárskej rodiny, menoslov všetkých panovníkov európskych štátov podľa náboženstva. Portréty a biografie troch osobností: švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, Jána Seberinyho - evanjelického superintendenta tých rokov, Jána Kalvína, a históriu Juraja Lániho, evanjelického kňaza odsúdeného na galeje. Je v ňom publikovaná i báseň D. H. Hroboňa „Národům“. Niekoľko vtipne písaných krátkych textov, ako poučné – zábavné – ironické vložky na rozveselenie čítajúcich - anekdoty pod názvom "Trní a bodlačí". Stať "Rádce a tabulky" na šiestich stranách s informáciami o platnosti nových a starých mincí, o peniazoch v striebre, o nových peniazoch prepočítavaných na strieborné a rôzne iné tabuľky z finančníctva (úroky, dôchodky, mzdy, árendy atď.) - pre obchodníkov, kupcov, remeselníkov, hospodárov a roľníkov. Na konci úplný zoznam výročných trhov v Uhorsku.

Neopakovateľne milým „rustikálným koloritom“ zaujmú roľnícke pranostiky uvádzané pri každom mesiaci, ktoré akoby cez tieto vyblednuté listy starého kalendára vracali uplynulý čas v kolobehoch roka - jarou, letom, jeseňou, zimou - vnímaný zmyslami našich dávnych predkov a takto odovzdávaný cez skúsenostnú empíriu potomkom. (Osobitnú pozornosť by si zaslúžili kalendáre vydávané Gašparom Fejérpatakym - Belopotockým, kde sa nachádzajú staré zápisy zaujímavé z titulu charakteru hospodársko-ekonomických aktivít )rodinných predkov z polovice 19. storočia.)

kalendar 01 1Roľnícke pranostiky – Leden (Januarius): Jestliže sme v lednu, meli zimu levnau, budeme v jarný čas, nejeden míti mráz, než po chvíli této, pride sparné léto. Unor (Februarius): Navštívilli leden nás svau studeností i v unoru ješte budeš ji mít dosti: neb se malý sečen protivý velkému, a snaží se hanbu učiniti jemu. Březen (Martius): Kolikráte rosa v breznu se zjevuje, tolikráte nás duben s deštem navštevuje, a tolik i srpen mhly dati slibuje. Duben (Aprilis): Kolik dnú před Jiřim žabu slyšíš sskrečet, tolik bude po nem pro zlau chvíli mlčet. Dešť velikonočný, prináši rok močný. Květen (Majus): Jestli v máji chrausty čerstvé poletují- rolníci dobrému roku se radují: A jestli na Ducha přicházi dešť tichý, svine nebudau moc choditi od pýchy (tlustosti.) Červen ( Junius): Slyšetli po Jáne kukučku kukati, drahýho se chleba máme obávati. Jakové počasí na Medarda stojí, takové šest týdnú potom byti strojí. Červenec (Julius): Když pri blesku slunce pršíva v červenci a veliká hnízda delají mravenci: škodlivá rez skazí jetel a ledníky a pro včasnau zimu bude kalendar 01 2strach veliký. Srpen (Augustus): Hojná rosa, v srpnu dobrý čas zvestuje; nenili ji bouře a dešť nasleduje. Pri měsíci novem pozoruj na rožky, spatríšli je tmavé, čekej mnohé pršky. Září (September): Neodletujíli pred Michalem ptáci, do Vánoc nebudau klauzati se žáci: Totéž oznamuje dešť na den Michala, nebo potom teplá jesen býva stála. Řijen (Oktober): Když nechce list v řijnu se stromu padati, máme ostrau zimu a zlau jar čekati; neb se zjeví množství hausenek a hmizu, jenž potom list stromu i s všim květem zhřizau. Listopád (November): Jestli sa v novembri řeky rozvodnují, v nejbližší rok mnohé dešte se zjevují. Na Martina husy stojíli na ledě, budau na Vánoce jistě stat na blatě. Prosinec (December): Vítr od východu v den Adama Evy, dulem tvuj dobytek odnese jak plevy; je li od západu budau páni mríti; je li od poledne, mor nás chce ubíti.

I staré nefunkčné kalendáre akoby u našich predkov žili v úcte, akoby im patril nadčasový status prežívania - utvrdzuje ma v tom poznanie, keď pri likvidácii nielen „papierových artefaktov“ z preplnenej starej rodinnej truhlice pred asi šesťdesiatimi rokmi dostalo sa im „milosti prežitia“. Pokiaľ ide o popisovaný konkrétny "Nový kalendár pro lid evanjelický“ a konkrétneho autora Karola Martineka mali sme záujem v rámci kultúrno-historického významu o jeho zaradenie. O autorovi vieme málo - študoval v Bratislave, potom bol teológom vo Viedni, ev. farárom v Čankove a neskôr vojenským kňazom v Ľvove. Bol rodák z Trenčína a pracoval aj literárne... Toto sme chceli povedať v dňoch mesiaca knihy ako marginálny detail dokresľujúci absenciu v histórii genézy slovenských kalendárov a ich autorov staršieho obdobia.
Miroslav Ďurinda, Košice 28.3.2015

 

Čítať 3222 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:30