nedeľa, 03 apríl 2011 17:41

Štítnický je stále príkladom nielen pre svojich literárnych rodákov mladých i pokročilých Doporučený

Napísal(a) Janka Vranová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Štítnik. Dnes väčšia obec pod Plešiveckou planinou na hornom Gemeri. V minulosti kráľovské mesto s právom meča, klenot historických pamiatok s dôstojným kostolom postaveným v gotickom štýle. Rodisko básnika Ctibora Štítnického, ktorý zanechal po sebe cenný materiál v podobe zbierok básní vlastných i v preklade. Doteraz nemá síce pamätnú izbu, ale na jeho rodnom dome pred 10. rokmi umiestnili tabuľu.  Aj obecná knižnica sa jeho menom môže pochváliť. Mnohí z jeho rodákov sa ho snažili i snažia napodobniť, či aspoň vyskúšať svoj básnický talent. Jednou z nich je aj pani Janka Vranová. Dnes už na dôchodku. Zverila sa mi s tým a ponúkla mi na uverejnenie niektoré jej básne.

Neviem čo bolo podnetom pre ich napísanie. Možno dlhá chvíľa, možno nejaká udalosť, ktorá jej vnukla myšlienku sa s podnetom hlbšie zaoberať.....

Janka Vranová:

Zastav sa na chvíľu

 

Zastav sa, odpočiň si trošičku.
                        Že nie si unavená?
Ach, to mi nevrav, veď si žena
s večným bremenom starostí
a nemáš čas na svoju dušičku.

Zastav sa n chvíľu,
neboj sa, nemusíš pri tom stáť,
môžeš si variť, žehliť, prať...
len mysli popusť uzdu
a starostiam zatiahni ručnú brzdu.

Vidíš? Ide to.
            Práčka perie, obed sa varí...
Čo sa to von z hrude derie?
Vzdych?!
            To je uvoľnenie.
Teraz máš chvíľu pre seba.
Trochu sa vráť!
Nie, ani pohnúť sa netreba.

 

Pozri sa, to si ty,
            keď si mala dvadsať.
Až tam sa nechceš vracať?
A prečo? Veďto bolo také krásne.
Spievala si, písala si básne...
Hej, prečo už nepíšeš -
                        nemáš námet?
Vari už nemyslíš na závet!

Pozri sa, tu máš tridsať.
A tvoje deti -
nemusela si na ne ani kričať.
Vidíš sú krásne, milé
            a dnes už dospelé

Štyridsiatnička si, pozri, bohyňa.
úspešná, krásna a nie iná
ako predtým, ako teraz,
len tempo života je iné
aj v päťdesiatke sú chvíľky snivé,
netreba ich odháňať.
Ja viem treba variť, žehliť, prať,
ale to je maličkosť, to už vieš naspamäť

 

Že už máš veľké vnúčatá?
no a čo, vráť sa späť,
skús to, budeš im bližšie,
viac im budeš rozumieť...

Úsmev sa ti na tvári zjavil.
to nič že už máš šesťdesiat.
si krásna, aj keď si už stará mať.
Hľaď,
ako čakajú, čo im budeš rozprávať.

Tak sa trochu zastav,
nájdi si čas aj pre seba,
veľa ho netreba,
len utriediť si priority
s láskou a pochopením,
sa tvoria najväčšie autority.

 



Tma a svetlo

 

Nie je tma ako tma,
ani svetlo ako svetlo,
hoc myslím, že každého už
jedno i druhé stretlo.

Nie je tma ako tma,
ani svetlo ako svetlo.

Čím tmavšia noc,
tým jagavejšie hviezdy.

Či pod plameňom sviečky
temná tma nehniezdi?

Nie je tma ako tma,
ani svetlo ako svetlo.

A čo to svetlo,
            čo ťa stretlo?

Je v čistej duši dieťaťa,
v očiach šťastného dievčaťa,
v každom srdci poznania,
že radosť a šťastie
            svetlom žiari,

Smútok a bolesť kryjú
            tmavé chmáry.

No nie je tma ako Tma
ani svetlo ako Svetlo.

Svetlo v srdci a duši
                        prehluší
tmu v očiach slepca
i ticho hlučných uší.

Tma, čo v srdci usadí sa,
uši i oči zastrie
            mocnou bezmocnosťou
a svetlo volá o pomoc.

 

Cez srdce

 

Oči vidia, uši počujú
smútok a tiché vzdychy
            a duša to jadro človečenstva,
            skúša, koľko ešte a ešte čo
            uchráni od nebezpečenstva,
            tmy, zloby a všetkéhochcenia.

Či lásky chvenie nie je krajšie
            od hrôzy chvenia?
Či láska a radosť nie sú milšie
            než strach a žiadosť o pomoc?
Či v citoch je už naozaj
            len temná noc?
Načo sú uši,  načo oči,
keď srdce skamenelo,
akoby ľudstvo onemelo
            a zabudlo na to jednoduché – milujem
                                                           dám a ďakujem.

Cez srdce vidím, cítim, počujem...

 

Čas

Počúvam tikot hodín
i tak sa dá čas vnímať
tik – tak, tik –tak
Aj  tak, aj tak
dá sa na problém dívať
a to tik – tak, tik –tak,
ten čas si vždy musíš všímať
Pochopiť že,
      teraz – nie je večer
      a zajtra – nie je teraz,
      že často – nie je neraz,
      ale raz – je iba raz
      a raz – môže byť i teraz!

 


{jcomments on}

Čítať 2576 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:49

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!