Gájer. Zišli sa v reštaurácii Istropolis na Trnavskom mýte v Bratislave ešte koncom novembra uplynulého roka. Aj keď podujatie uskutočnili v rámci Mikulášskeho večierka, najdôležitejším bodom stretnutia bolo uvedenie knihy Almanach spomienok na Tisovec. Prispelo doň 21 autorov, ktorými sú: Julo Farkaš, Štefan Homoľa, František Hortenský, Vladimír Húska, Vierka Jajcajová rod. Hennelová, Božena Kopečná, rod. Weisenpacherová, Zuzana Krajčušková rod. Molnárová, Cyril Kraus, Milan Kriška, Rudo Krivoš, Ondrej Laciak, Milina Laudárová rod. Zmijová, Viera Lukáčová rod. Donovalová, Danuša Martincová rod. Hortenská, Jolana Mazáková rod. Mihóková, Ján Pašiak, Adela Sláviková rod. Zalcerová, Jaroslav Urban, Ján Valentík, Vladimír Zmija a Mojmír Zúrik. Knihu zdobí viac ako 80 dobových fotografií a pohľadníc, ktoré poskytli Luboš Baník, Marína Daxnerová, rod. Vencľová, Ivan Dianiška,
Ria Jahnová, rod. Dianišková, Božena Kopečná, rod. Weinsenpacherová, Ján Pašiak. Pre úplnosť dodajme, že táto kniha je venovaná pamiatke Sama Gájera a krstili ju členovia jeho rodiny.
Pán František Bábela z Tisovca uverejnil v januárovom čísle Tisovského mesačníka recenziu tejto knihy. Vyberám z nej niekoľko údajov:
I narodila sa vytúžená knižočka,
hoci zdĺhavý a bolestivý pôrod mala.
Chvála, chvála, chvála!
Chvála jej,
chvála i všetkým tým, pričinením ktorých
sa z túžby a vidiny realitou –
vzácnym artefaktom stala!
A pritom zrodená, uhnetená
z chudobného mála.
„Prológom k tomuto edičnému činu a zároveň aj objasnením motivácie vydať Almanach spomienok na Tisovec môže byť úvodná výzva Jána Pašiaka, inak hlavného aktéra celého tohto podujatia, z ktorého citujem: „Prosbopis obracajúci sa na všetkých členov nášho Spolku rodákov a priateľov mesta Tisovec a nimi oslovených ďalších rodákov a priateľou malého veľkého mesta Tisovec, ktorí by boli ochotní napísať svoje spomienky na Tisovec. Spomienky nemajú určený obsah a ani rozsah, ale sa snažia vystihnúť jeho genius loci, jeho hodnoty a naše vzťahy k nim. Chceli by sme zachovať tieto spomienky, aby sa nestratili vo víre času." Do almanachu prispelo 21 autorov rôznych profesií, prevažne z oblasti kultúry, umenia, ale aj inak spoločensky exponovaných (príspevkami motivačne i tematicky rôzne zameranými, dlhšími i kratšími jednoproblémovými, rôznej štylistickej úrovne, od brilantného štýlu renomovaných publicistov, umelcov, až po jednoduché, ale vždy zaujímavé a najmä precítené rozprávanie).
Týka sa to najmä autorov rodákov z Tisovca, ktorí doma, v náručí rodného kraja od detstva až do dospelosti nasávali do seba pestrú zmes farieb, vôní, citových vzruchov jeho prírodného i spoločensko-kultúrneho koloritu z bohatej studnice tradícií vo všetkých fázach svojho dospievania. Lebo rodný kraj, domov, detstvo, mladé roky - to sú priestorové, časové i duchovné súradnice nášho života, ktoré vymedzujú to najkrajšie, najvzácnejšie i najdôležitejšie z neho. Najmä detstvo. Detstvo mi pripadá ako krátkodobá recidíva a nádherná expozitúra biblického raja na zemi pre každú generáciu maličkých. Väčšinou všetko, čo sme v detstve prežili, má pre nás punc euforickej sviatočnosti, napodiv aj v prípade, že sme mali detstvo zakalené biedou, či iným príkorím. Svetlá prevládajú nad tieňmi. Všetky štyri uvedené duchovné hodnoty: citová zakotvenosť človeka v rodnom kraji, v domove, v našom srdci doživotne rezonujúce šantivé hlasy detstva i reminiscencie na mladé roky nás po celý život vitalizujú, zásobujú nás novou energiou tak, ako korene zásobujú potrebnými živinami na svoj strom. A ako svätojánske mušky nám potom útechovo nostalgicky blikajú v prítmí staroby.
I narodila sa vytúžená knižočka...
A ja zdôrazniť chcem,
že nie je to ozaj strohá
suchopárna memoárová próza.
Je to nevšedná báseň
prítulnosti, lásky vďačných detí
rodnému domovu.
Pričom domov
je mnohoobsahový pojem
a má dve základné podoby:
reálne priestorové vyčlenenie
v prírodnom habite
i jeho stále zrkadlenie
v našej duši
hlboko v srdci ukryté.
František Bábela"
Pripravil O.D.
Fotografie sú použité z Almanachu spomienok na Tisovec za pomoci Mestskej knižnice AHS v Tisovci.
{jcomments on}

































__________________________________________________
Koniec roka býva obyčajne aj akousi retrospektívou toho, čo sme počas neho dosiahli, či nedosiahli, ale aj prezentáciou niečoho nového, čo sme mnohí ani nečakali. Obyčajne nás to potom zvykne potešiť a dlho na to spomíname.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-