Vytlačiť túto stránku
streda, 28 január 2015 15:25

Uplynulo sto rokov od narodenia dvoch významných osobností Gemera: Júliusa Bolfíka a Márie Loyovej

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

storocnica ml jbNevieme, ako sa stalo, že dvaja ľudia, narodení v ten istý deň i rok na rôznych vzdialených miestach sústredili svoj záujem na jedno a to isté – na pedagogickú profesiu a na Gemer a na jeho históriu. Asi to tak zariadil osud, či „sudičky“ pre obidvoch v rovnaký deň, presne 28. januára 1915. Ich práca,  pedagogické pôsobenie, historické výskumy i publikačná činnosť ich zaraďuje medzi významné osobnosti Gemera a my spomíname a čerpáme z ich poznatkov i dnes, keď práve uplynulo sto rokov od ich narodenia. Jedným z nich je Július Bolfík, ktorý sa síce narodil v bývalom Uhorsku v dedinke Hort neďaleko Hatvani, ale celý svoj život neskoršie zasvätil Gemeru. Druhou osobnosťou medzi zaradenými je pani Mária Loyová, ktorá uzrela svetlo sveta vo Svätom Antone. Obidvoch spájala láska k učiteľstvu a najmä k histórii. Gemer pre obidvoch však zostal ako región, v ktorom našli zdroj svojej práce i uspokojenie z nej. Škoda len, že duchovné dedičstvo, ktoré obaja zanechali, sa po ich smrti málo využíva pre bližšie poznávanie a štúdium a ich vzácne jubileum si málokto pripomína. Povedzme si preto

bližšie, kto bol Július Bolfík a prečo si v tento deň spomíname i na Máriu Loyovú. Podrobnejšie sa činnosťou Júliusa Bolfíka zaoberá portál gemerland.sk, ktorého článok od Jána Juhásza využívam i na stránke Maj Gemer.

Pred 100 rokmi sa narodil Július Bolfík

Jeho životné dielo pozostáva z 539 titulov. Založil Gemerskú vlastivednú spoločnosť, viedol štvrťročník Obzor Gemera. Bol pedagóg, publicista, regionálny historik, školský inšpektor a výborný organizátor. Július Bolfík sa narodil pred 100 rokmi a už 22 rokov nie je medzi nami. 

Narodil sa 28. januára 1915 v maďarskej dedine Hort neďaleko Hatvanu, v revúckej robotníckej rodine. Jeho otec bol železničiarom, ale o pár rokov sa vrátili na Gemer. Ľudovú školu navštevoval v Muránskej Dlhej Lúke, Mokrej Lúke a Revúcej. Mal päť súrodencov, žili veľmi kniha 212x300skromne, ale napriek tomu mohol pokračovať vo svojom štúdiu v revúckom gymnáziu a po jeho zrušení ukončil štvrtý ročník v Rožňave. Po ukončení štúdia v Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi v roku 1935 si popri zamestnaní postupne zvyšoval kvalifikáciu na odborného učiteľa pre meštianske školy zo slovenského jazyka, dejepisu a zemepisu na Pedagogickej fakulte UK  v Bratislave. Jeho bohatá publikačná a vedecká činnosť ho doviedla k získaniu titulu PhDr., ktorý obhájil v Prešove. 

Po vyhlásení Slovenského národného povstania určili Bolfíka za vojenského veliteľa Ratkovskej a Rákošskej doliny, neskôr bol veliteľom Chryzantéma 10 na úseku Lubeník. Ako učiteľ pôsobil pred vojnou v Ratkovskom Bystrom a v Ratkovej, po vojne stal riaditeľom Štátnej meštianskej školy v Šafárikove (v dnešnej Tornali). Bolfík pochopil, že úlohou učiteľa nie je len vyučovať deti, ale zo školy je potrebné urobiť aj kultúrne centrum obce, všímať si jej historické a etnografické zvláštnosti. V Ratkovej, aj v Tornali sa veľmi aktívne angažoval najmä na kultúrno-osvetovom úseku. V rokoch 1949 až do dôchodku- r. 1977 vykonával funkciu okresného školského inšpektora pre školy I. a II. cyklu najskôr v okrese Šafárikovo a neskôr Rimavská Sobota. Zastával celý rad funkcií. 

V roku 1966 zakladal Gemersko-malohontskú vlastivednú spoločnosť, ktorá bola jediná svojho druhu v celom štáte. Od roku 1970 vychádza štvrťročne časopis Obzor Gemera, ktorý zakladal tiež on. V časopise publikovali práce nielen z dejín robotníckeho hnutia a KSČ na Gemeri ale z histórie, etnografie, literatúry, pedagogiky, umenia i prírodných vied. 

bolfik1Viedol aj edíciu Gemerské vlastivedné pohľady. Vydal 5 pôvodných kníh s historickou tematikou, monografie o J. Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi, spolu s J. Orlovským knihu Stredogemerské nárečia. 

Zaslúžil sa o vydanie 8 dielov zborníka Vlastivedné štúdia Gemera, štyroch zväzkov Národopisných štúdií Gemera a štyroch zväzkov Literárnych postáv Gemera

Pomáhal šíriť poznatky zo všetkých oblastí spoločenských a prírodných vied, poskytoval školám, kultúrne-osvetovým zariadeniam a spoločenským organizáciám informácie o minulosti a súčasnosti v regióne Gemer-Malohont.  Pričinil sa o odhalenie pamätníkov, sôch a pamätných tabúľ, zriadenie pamätných izieb kultúrnych dejateľov Gemera-Malohontu, aj osobností a udalostí odboja. Organizoval konferencie, semináre, prednášky, výmenu skúseností a spoločný výskum s českými a maďarskými vlastivednými inštitúciami, ale spolupracoval aj s Československým rozhlasom. 

Július Bolfík zomrel po ťažkej chorobe 5. augusta 1993 v Rimavskej Sobote, ale je pochovaný v Rožňave. Žiaľ, spolu s jeho telom „pochovali“ aj jeho zmýšľanie, obetavosť za Gemer, zanikli Obzor Gemera, už len na papieri funguje vlastivedná spoločnosť a okrem Matice slovenskej ako by sme zabudli na bohatú minulosť a dedičstvo Gemera-Malohontu. 

Autor: Ján Juhász

 

Mária Loyová začínala ako profesorka na gymnáziu v Tisovc

 

loyova mariaaMária Loyová (28.1.1915 Antol (Svätý Anton) - 10.9.1982 Spišská Nová Ves) - literárna historička, učiteľka. V rokoch 1926-34 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938-45 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945-69 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca.

M. Mikitová

Čítať 3887 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:54