Zbierka miniatúrnych portrétov uhorských šľachticov v Gemersko-malohontskom múzeu

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/obrazy

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/obrazy

štvrtok, 29 apríl 2010 11:34

Zbierka miniatúrnych portrétov uhorských šľachticov v Gemersko-malohontskom múzeu

Napísal(a) Mgr. Dalibor Ďuriš

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Predmetom mesiaca máj 2010 v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je 12 miniatúrnych portrétov uhorských šľachticov z konca 17. storočia. Ide o sériu dvanástich olejomalieb na plátne s rozmermi 18 x 15 cm. Ojedinelý žáner miniatúry sa začal v Uhorsku objavovať v 16. a 17. storočí. Pozostatky tohto žánru dnes nachádzame len v niekoľkých múzeách na Slovensku a v Maďarsku. Ako predlohy k maľovaným portrétom slúžili najmä medirytiny. Zbierka, nachádzajúca sa v Gemersko-malohontskom múzeu je spomedzi všetkých známych zbierok najmenšia. Obsahuje 12 komorných portrétov osobností uhorskej šľachty. Ide o zobrazenia Paula Telékyho , Františka Sigrayho,

N. Pazmanyho, Štefana Bočkaya, Štefana Esterházyho, Georgia Ilesházyho, Sigismunda Lonayho, Petra Perényiho, Jána Draškoviča, Andreasa Izdenczyho, Andreasa Hallera a Mikuláša Toldiho. Portréty sú vkomponované do oválu, v ktorom je kurzívou vpísaná latinská legenda, obsahujúca meno a tituly zobrazenej osoby. Nápis je doplnený letopočtom a rodovým heslo. Ako predloha týchto portrétov pravdepodobne slúžili medirytiny nemeckého grafika Eliasa Widemana ( 1619-1652 ).
Tento súbor, ktorý predstavujeme ako predmet mesiaca, sa do múzea dostal v roku 1887 darom Arpáda Szentiványiho. Od reštaurovania v rokoch 2008- 2009 miniatúry neboli prezentované verejnosti a preto počas mesiaca máj sa s nimi návštevníci Gemersko-malohontského múzea môžu oboznámiť.
29.4.2010

Mgr. Dalibor Ďuriš
{gallery}kultura/obrazy{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 2726 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:07

Zverejnené v Umenie

Viac z tejto kategórie: « Veľkolepé prírodné scenérie najlepšieho európskeho fotografa Filipa Kuliseva v Rožňave Fresky z kostolov Ochtinej i Rákoša v optike Nadácie VÚB »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

6. november – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné –11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ.

Pavel Bohdar Tomášik Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-

16. november – Ladislav Bohuslav Bartholomeides (známy aj ako Bartolomeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ – zoológ a entomológ.

Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-

17. november – Samuel Roth (18.12.1851 Vrbové – 17.11.1889 Levoča) – geológ, speleológ a pedagóg, zakladateľ slovenskej speleoarcheológie.

Samuel Roth Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-

20. november – Ján Valach (22.9.1925 Hnúšťa – 20.11.2019 Antverpy) – dirigent, organista, pedagóg a skladateľ.

Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-

21. november – Rudolf Markovič (20.4.1868 Hrachovo,okres Rimavská Sobota – 21.11.1934 Nové Mesto nad Váhom) – politik a advokát.

Rudolf Markovič Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-

24. november – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – profesor, cirkevný hodnostár.

Do školy chodil v Kunovej Teplici, Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 profesor na ev. lýceu v Bratislave, prednášal predovšetkým prírodné vedy (matematiku, fyziku, biológiu, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol znamenitý štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices, 1806), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-

28. november – Otto Smik (20.1.1922 Boržom, Gruzínsko – 28.11.1944 Zwolle, Holandsko) – slovenský pilot v službách britskej RAF (Royal Air Force).

Otto Smik Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-

30. november – Andrej Rojko (30.11.1824 Liptovská Sielnica – 10.12.1907 Lom nad Rimavicou) – osvetový pracovník, publicista, katolícky kňaz.

Andrej Rojko Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-

30. november – Ľudovít Kubáni (16.10.1830 Záhorany – 30.11.1869 Rimavské Brezovo) – básnik, prozaik, kritik.

Ľudovít Kubáni Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-

Plagáty

Gemersko-malohontské múzeum - november 2024 Newsletter

Tanečné Vianoce

Výstrahy

Poznámka

Zbierka miniatúrnych portrétov uhorských šľachticov v Gemersko-malohontskom múzeu

Napíšte komentár

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

Pavel Bohodar Tomášik – 150. výročie úmrtia

Ladislav Bohuslav Bartholomeides – 270. výročie narodenia

Samuel Roth – 135. výročie úmrtia

Ján Valach – 5. výročie úmrtia

Rudolf Markovič – 90. výročie úmrtia

Pavol Bilnica – 190. výročie úmrtia

Otto Smik – 80. výročie úmrtia

Andrej Rojko – 200. výročie narodenia

Ľudovít Kubáni – 155. výročie úmrtia