Vytlačiť túto stránku
pondelok, 19 marec 2018 15:10

V Rožňavskom Bystrom si tiež pripomenuli 190. výročie narodenia Pavla Dobšinského Doporučený

Napísal(a) Tatiana Tomková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou Rožňavské Bystré a ECAV Rožňavské Bystré sa rozhodli 15. marca 2018 osláviť 190. výročie narodenia nášho národného dejateľa, evanjelického farára a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského, ktorý v rokoch 1855 - 1858 pôsobil v Rožňavskom Bystrom ako evanjelický farár. Predsedníčka MO MS Marta Molnárová všetkých srdečne privítala a zavesila malý spomienkový venček k pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená na evanjelickom kostole. Starostka obce pani Želmíra Gonosová prítomným vyrozprávala životný príbeh Pavla Emanuela Dobšinského a pani farárka ThDr. Zuzana Poláková

vyslovila krásne slová modlitby a požehnania. Bolo to veľmi príjemné spomienkové popoludnie, ktoré sa zavŕšilo posedením pri chutnom zákusku a kávičke.
Tatiana Tomková

 

Príhovor starostky obce Rožňavské Bystré pani Želmíry Gonosovej

Vážení prítomní, milí matičiari,

pd gonosova DSCF3952 1pripadla mi milá povinnosť pozdraviť a privítať Vás na spomienkovom stretnutí pri príležitosti 190. výročia narodenia jedného z najväčších dejateľov svojej doby – evanjelického farára, národovca, spisovateľa, rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského.

Narodil sa 16.3.1828 v Slavošovciach. Neskôr sa rodina presťahovala do Sirku a potom študoval na evanjelickom lýceu v Levoči. V tých časoch začína i literárne tvoriť. V roku 1855 ho pozvala bystranská cirkev za svojho kazateľa a 2. júla toho roku prichádza do Rožňavského Bystrého, do dediny,  kde žilo v tom čase 400 obyvateľov. Ľudia tu žili skromne, no Bystrania boli aj vtedy národ pracovitý, statočný  a priateľský. Zachovávali si svoje národné povedomie, svoju reč, zvyky.

Dobšinský sa usadil v staručkej fare, ktorá stála pri kostole. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Napriek smutným úlohám (v tom čase bola v Bystrom cholera) našiel si čas aj na literárnu tvorbu, písal básne, venoval sa zbieraniu a písaniu piesní, porekadiel, povier. Mal na to dobré podmienky, hlavne mnohé rozprá-vačské  zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta

      

sestra. Sme hrdí na to, že časť jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše.

Dobšinský sa zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa.

Dobšinský sa z obce vysťahoval v januári 1859 do Banskej Štiavnice a v jeseni 1861 natrvalo zakotvil ako farár v Drienčanoch, kde 22. októbra 1855 zomiera.

dobsinsky pavol 1aToto je len malá časť z púte jedného z tých, ktorí utvrdzovali našich predkov v slovenskej reči. Buďme hrdí, že máme možnosť dýchať ten istý vzduch, piť tú istú vodu, prechádzať sa po tej iste zemi, kde sa rád prechádzal Pavol Dobšinský a počúvať tú istú bystranskú reč, z ktorej je mnoho na veky zapísané v jeho rozprávkach.

Na Dobšinského povestiach sa odchovalo mnoho generácií a ešte mnoho generácií príde, ustavične budú prichádzať k Dobšinskému, lebo mnohé čo dnes zvučí slávou, časom vybledne ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč . Takým bol a zostal aj pre dnešok, pre prítomnosť, ale i pre budúcnosť.

Dobšinský kázal: "Milovať slobodu, bojovať proti zlu v sebe a všade, bojovať o ľudskosť, to nech je našou alfou a omegou."

Čítať 2781 krát Naposledy zmenené utorok, 20 marec 2018 09:35