Šíreniu obrazov maľovaných na skle napomáhal aj dostatok tabuľového skla, ktoré vyrábali sklárske huty. Z toho dôvodu ich zhotovovali najmä jednotlivci, alebo rodiny žijúce na dedinách v ich blízkosti.
Pri zhotovovaní samotnej maľby si maliar najprv z predlohy položenej na skle odkreslil kontúry hlavného výjavu, po ich uschnutí namaľoval detaily tvárí a plochu vyplnil farbami. Používali sa najmä práškové farby riedené vodou a ako spojivo vajcový žĺtok.
V prevažnej väčšine boli na obrazoch maľovaných na skle zobrazované náboženské motívy. Z toho dôvodu sa im pripisovala ochranná funkcia, a tak bývali umiestnené v kultovom kúte izby, častokrát spolu s inými svätými obrazmi a malým oltárikom.
V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa nachádza 6 kusov obrázkov maľovaných na skle. Pochádzajú z okolia Rimavskej Soboty, zo začiatku 19. storočia, bohužiaľ, ich tvorcovia sú dnes už neznámi. Všetky obrázky sú umiestnené v jednoduchom drevenom ráme. Samotný maľovaný výjav je olemovaný kvetinovým ornamentom, čo je typické práve pre slovenský variant tohto druhu ľudového umenia. V rámci výjavov vychádzajúcich z náboženskej tematiky zachytávajú najmä postavy svätcov – Sv. Celestína, Sv. Vendelína, Sv. Veroniku, Pannu Máriu, neznámu Sväticu a Boží hrob.
Keďže takmer dvesto rokov existencie zanechalo na maľbách svoje stopy, prešli v roku 2009 komplexným procesom reštaurovania.
Mgr. Ľudmila Pulišová