Rakúšania sa snažili odrezať uhorským honvédom jedinú možnú cestu do Prešova cez priesmyk Branisko. Zasnežený horský masív obsadili pod vedením generála Deyma. Dobre vycvičení vojaci, vrátane jednotky hurbanovcov, s 18 delami zaujali obranné postavenie. Na druhej strane plukovník Richard Guyon bol v nadmernej presile: mal k dispozícii honvédov z Banskej Bystrice, Novohradu, Zemplína, strelcov, husárov, 11 diel a batériu granátometov, ktorú ukoristil v boji v Spišskej Novej Vsi. Veľkú časť jeho vojska predstavovali však regrúti zo Zvolenskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej stolice, ktorí boli sotva dva týždne pri armáde. V nesmierne obtiažnom boji v snehu, čo zaťažilo pozíciu povstalcov, museli útočiť do kopca priamo pred pozície delostrelectva Rakúšanov. Bitka trvala niekoľko hodín, až napokon Rakúšania ustúpili a na Branisku zaviala uhorská zástava. Na druhý deň, 6. februára 1849 Görgeyho armáda dorazila do Prešova, kde sa konala slávnosť na počesť víťazstva. Postavený dôstojný pamätník na počesť obetiam, ktorý môžeme vidieť na starých fotografiách dnes už žiaľ nestojí.
Na samotnom mieste boja sa medzi mladými jedličkami nachádza drevená mohyla symbolicky zobrazená kameňmi a dreveným stĺpom, ako pamiatka na túto historickú udalosť.
PhDr. Éva Kerényi PhD.