štvrtok, 17 december 2020 19:58

Vydali už 16. ročník zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT Doporučený

Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Gemersko-malohontské múzeum v roku 2020 vydalo už 16. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. V tomto roku bola publikácia vydaná vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a početných partnerov i prispievateľov. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea, ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer-Malohont. Najnovší 16. ročník zborníka obsahuje 14 odborných príspevkov, rozdelených do celkov: prírodné vedy, archeológia, história a etnológia.

Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok Moniky Gálffyovej, prinášajúci nové poznatky týkajúce sa rozšírenia vtáčích druhov v priestore Borkovej doliny, Lapone a Uzovskej Panice.
V rámci časti venovanej archeológii dáva vo svojom príspevku Vladimír Mitáš odpoveď na otázku, či toponymum Háj a jeho varianty zároveň indikujú i archeologické nálezisko. Trojica autorov Alexander Botoš, Daniel Bešina a Ján Tirpák prinášajú výsledky nedeštruktívneho geofyzikálneho prieskumu,

ktorého cieľom bolo identifikovať zvyšky torzálnej architektúry zaniknutého Kostola Najsvätejšej Trojice v Petrovciach. Príspevok Alžbety Nagyovej, popisujúci reštaurovanie keramiky z archeologického výskumu na Daxnerovej ulici v Rimavskej Sobote, zároveň približuje prácu konzervátora – reštaurátora v múzeu.

Najviac príspevkov zborníka je z odboru história. Vysokoškolský profesor a historik Leon Sokolovský sa vo svojom príspevku venuje vývoju verejnej správy obcí v priestore Suchánskej doliny od 10. storočia až po súčasnosť. Podobami husitskej tradície, dodnes prítomnej v evanjelickom prostredí Novohradu a Gemera-Malohontu, sa zaoberá Ján Aláč.

Históriu železiarne v Revúcej – Kieškovej i jej súčasný stav vo svojej štúdii približuje Peter Cengel. Téme baníctva sa venuje Arpád Lőrincz vo svojom príspevku, pojednávajúcom o majetkových pomeroch oloveno – zinkových baní v Ardove.

Niekoľko príspevkov v odbore história je venovaných osobnostiam spätým s regiónom Gemer-Malohont. Erik Koncz popisuje rodinné pomery, či kariéru grófa Pavla II. Balassu a jeho syna Jána, ktorí v 2. polovici 18. storočia pôsobili i ako gemerskí župani.

Historička múzea Éva Kerényi sa venuje osobnosti pedagóga, botanika, zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, Jána Fábryho. O životných osudoch maliara, grafika a všestranného umelca Štefana Pekara pojednáva štúdia Dušana Hutku.

Etnológia je v zborníku zastúpená príspevkom riaditeľky múzea Oľgy Bodorovej, ktorá sa venuje dôležitému medzníku vo vývoji hrnčiarstva, výstave šivetickej keramiky v roku 1934 a jej vplyvu na produkciu tamojších hrnčiarskych majstrov. Ľudmila Pulišová vo svojich príspevkoch približuje príbeh bábkového divadla, ktoré sa z Prostějova dostalo až do Rimavskej Soboty, a tiež tvorbu talentovanej rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej z Hnúšte.

Všetky príspevky sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka Gemersko-malohontské múzea Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer-Malohont.

    

 

foto zbornik obsah3

 

Mgr. Ľudmila Pulišová

 

Čítať 178 krát Naposledy zmenené pondelok, 21 december 2020 17:22

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.