knižnice - úseku beletrie Helena Lindáková a dodáva: „Príbehy o magických úkonoch a obradoch počas predvianočného a vianočného obdobia, ktoré mali zabezpečiť hospodársku prosperitu gazdovstva, zdravie a potomstvo v rodine, veselé príbehy z detstva a množstvo zaujímavých zážitkov,... to je len krátke zhrnutie večerného posedenia s hosťami pánmi Jánom Klobušníkom a Jánom Kušnierom. Už samotný názov podujatia prezrádza čosi viac. Som presvedčená, že prítomní sa majú na čo tešiť.“
Zvyky a tradície. Mesto či dedina - každý ich prežíval inak. Meno Ondrej sa v ľudovej tradícii spája s bohatými zvykmi, zameranými na veštby o vydaji. Svätý Ondrej bol považovaný za patróna. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami, pričom spôsob ich príprav bol rozličný. Niekde dokonca boli čary platné iba vtedy, ak tri veci, potrebné k vareniu halušiek boli ukradnuté. Zachovali sa aj rôzne zvyky, ako váľanie plotov, bielenie okien vápnom. Z funkčného hľadiska sa zvyky na Ondreja pomerne výrazne orientovali k slnovratu. Podľa pranostík sa hovorí, aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu.
K prirodzenej túžbe človeka patrí túžba nazrieť do budúcnosti. Ale čo minulosť? Nemôžeme predsa na ňu len tak zabudnúť. Je vari dvadsať či tridsať rokov tak veľa? Odpoveď by mohla znieť áno aj nie. Rok za rokom uteká a mnohí hovoria, ako by to v poslednej dobe bolo stále rýchlejšie a rýchlejšie. Preto bude iste zaujímavé pozrieť sa dozadu na životy našich dedov a pradedov, teda viac, ako tých spomínaných dvadsať či tridsať rokov, na to, ako ich ovplyvňovali jednotlivé zvyky a tradície počas roka a ako prebiehali. SKUTKY, SPOMIENKY, BEŤÁRSTVA ožijú prostredníctvom našich hostí, ale aj ostatných prítomných, ktorí je viac než pravdepodobné, že budú z rôznych kútov Slovenska a preto to bude zaujímavejšie a humornejšie. V Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave sa na vás tešia 30. novembra 2011 – v stredu na Ondreja od 16,30 hod.
Tatiana Bachňáková