pondelok, 06 október 2014 14:06

Ján Gierec: "Bojoval som za pravdu, právo, za česť rodu, padol som guľkou vraha, aby ste mali slobodu!"

Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

gierec-hrob-cl snp68 024asnp-logoJán Gierec. Pochádzal z Hostišoviec. Narodil sa v roku 1908. Patril medzi slovenských vlasteneckých učiteľov, ktorí nesúhlasii s politikou tzv. Slovenského štátu. Prenasledovali ho za nespoľahlivosť, šikanovali a neustále prekladali z miesta na miesto.
Pokrokové protifašistické zmýšľanie Jána Giereca sa prejavilo po okupácii južného Slovenska hortyovským fašistickým Maďarskom. V tom čase pôsobil v obci Záhorce, kde sa zapojil do ilegálnej práce. Maďarská vládnuca trieda však ohaila jeho činnosť, suspendovala ho z učiteľstva, takže v roku 1939 musel ilegálne ujsť na Slovensko.
Na okupovanom území mu ostala manželka a dvojročná dcérka. Po dvomesačnom pôsobení v Rovnom (bývalý okres Hnúšťa) odišiel Ján Gierec do Soli (vtedy okres Vranov nad Topľou). Tu sa prejavil ako odhodlaný protivník ľudáckeho režimu. Svoju nekompromisnú odvahu dával najavo pri každej príležitosti.
Ján Bystrán si na menovaného spomína takto: "Zasvätil ma do metód ilegálnej práce. Povedal mi, že jeho najbližším spolupracovníkom je tiež Gemerčan, pravotár z Vranova Dr. Cyro Daxner.

Ján Gierec mal vždy chlapské správanie. Pozval ma do lesa medzi Šimonkou a Makovicou za tým účelom, aby som ukázal najvhodnejšie miesto, kde by sa mohli v čase nebezpečia aj dlhšie skrývať pred žandármi prenasledovaní ľudia, pracujúci proti režimu".

Jeho nesúhlas s politikou klérofašistického režimu sa najlepšie prejavil roku 1941, keď fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Vtedy sa dostal pod policajný dozor. O tom svedčí dokument, ktorý vydal Okresný súd vo Vranove nad Topľou 25. júna 1941 pod číslom 691/1941. V tomto prípise , ktorý zaslal spomínaný úrad Gierecovi sa písalo: "Následkom mimoriadnych opatrení z dôvodov štátobezpečnostných dávam Vás pod policajný dozor a ste povinný hlásiť sa denne raz na žandárskej stanici v Soli. Miesto Vášho pobytu opustiť miesto nesmiete a vo veľmi súrnych a vážnych prípadaoch môžete tak učiniť len po predbežnom súhlase žandárskej stanice. Súčasne Vám zakazujem návštevy všetkých verejných miestností. Podpísaný Lejko, v.r. okresný náčelník."

Na Jána Giereca sa sťažoval

aj vtedajší vranovský škôldozorca, ktorý o ňom písal ako o učiteľovi, ktorý vplýva na obyvateľstvo v protiľudáckom duchu. Zmienil sa o ňom, že jeho postoj k slovenskému štátu vôbec nie je kladný. Vraj s obľubou vyhľadáva spoločnosť ľudí, ktorí nie su naklonení vtedajšiemu režimu. Generálny sekretár Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Bratislave dôverne žiadal roku 1943 Riaditeľstvo obecnej ľudovej školy v Soli, aby zistilo "národnú a štátnu spoľahlivosť" Jána Giereca. Keď ho riaditeľ školy dôverne vyzval, aby vstúpil do HSĽS, odpovedal, že on "je dobrý Slovák, ale má iné presvedčenie, vlastné" .
gierec-j-hrob-vcr 10Protiľudácky a protifašistický postoj učiteľa Jána Giereca nebol ľahostajný ani Ústrednej štátnej bezpečnosti (ÚŠB). Táto žiadala dôverným prípisom, aby Jána Giereca z obce vypovedali, prípadne ho premiestnili na iné miesto. Ministerstvo školstva v Bratislave nemeškalo, preložilo Giereca od 1. septembra 1943 na ľudovú školu v Brdárke (bývalý okres Dobšiná). Tam sa stal horlivým propagátorom a organizátorom podzemného hnutia spolu so Štefanom Záhoranským z Dobšinej, kurierom Jánom Petergáčom z Nižnej Slanej, učiteľkou Želmírou Rychetskou zo Slavošoviec, Karolokm Mandátom z Nižnej Slanej a Jánom Rozložníkom z Dobšinej.
Keď členovia ilegálnych organizácií Dobšinského okresu nadviazali medzi sebou spojenie, ich práca nadobudla celookresné meradlo. Keď sa spojenie s Popradom prerušilo, za pomoci Jána Giereca sa nadviazalo s Rudolfom Blažovským, vedúcim ilegálneho hnutia zvolenskej oblasti.
Táto činnosť Jána Giereca sa nedala celkom utajiť. V dôsledku uvedeného ho znovu preložili do ešte väčšieho "zapadákova", do Madačky - Skalia, vtedy v okrese Lovinobaňa. Tu pôsobil len krátko. Pre jeho protifašistické zmýšľanie ho z učiteľstva suspendovali. Až do vypuknutia Slovenského národného povstania sa zdržiaval u svojho brata Júliusa Giereca v rodných Hostišovciach.

Keď vypuklo Slovenské národné povstanie

29. augusta 1944 dobrovoľne vstúpil do Československej armády a bol členom vojenskej jednotky v Muráni. Ráno okolo 8. hodiny prišiel k Pavlovi Frákovi, aby spolu s niekoľkými povstaleckými vojakmi a partizánmi založil Revolučný národný výbor v Sirku. Ján Gierec vyzval novoutvorený R MNV, aby sa staral o úspešný priebeh SNP a organizovanie partizánskych skupín a povstaleckej armády podľa mobilizačnej vyhlášky. Zdôraznil venovať pozornosť zásobovaniu obyvateľstva a starostlivosti o verejný poriadok. V Sirku sa hneď prihlásilo do partizánskych skupín asi 60 mladých ľudí a do povstaleckej armády asi 200 mužov.
Podobne i do Ratkovej prišiel spolu s Jánom Bystránom a v mene okresného vojenského veliteľstva v Revúcej poveril npor. v zálohe Júliusa Bolfíka funkciou vojenského veliteľa Ratkovskej a Rákošskej doliny. V polovici septembra 1944 hlavné veliteľstvo I. československej armády sa Slovensku zriadilo v Revúcej prápor "Chryzantéma", do ktorého včlenili všetky ozbrojené jednotky Muránskej, Ratkovskej a Rákošskej doliny. Prápor Chryzantéma mal na zabezpečenie československo-maďarských hraníc vyčlenenú rotu v Lubeníku.

Začiatkom októbra

preložili Jána Giereca do Dobšinej vo funkcii spravodajského dôstojníka práporu. Túto funkciu vykonávala do 23. októbra 1944, keď jeho jednotka v nerovnom boji podľahla presile útočiacich nemeckých vojsk. O deň neskôr sa prihlásil do partizánskeho oddielu majora Kozlovského, v ktorom vedno s ostatnými spolubojovníkmi hrdinsky bojoval v okolí Ochtinej, Slavošoviec a Čiernej Lehoty.
Pri útoku fašistických vojsk bol poručík v zálohe Ján Gierec usmrtený dávkou z nemeckého guľometu na úseku Kohút - Lazárka (v matričnom obvode Lubeník) dňa 5. decembra 1944 v popoludňajších hodinách. Tam bol aj pochovaný.
Po oslobodení rodného kraja Sovietskou armádou jeho telesné pozostatky 21. marca 1945 previezli do Hostišoviec.

Na jeho pomníku sú vyryté tieto slová:
"Bojoval som za pravdu, právo, za česť rodu,
padol som guľkou vraha, aby ste mali slobodu!"

 

PaedDr. Milan Sajenko

 

Čítať 3046 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:20

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!