Najväčší zachovaný exemplár spony predstavuje časť železnej spony spojenej konštrukcie, z ktorej je zachovaná len časť tetivy, lúčika a ihly. Môžeme predpokladať, že táto veľká železná spona slúžila na spínanie plášťa z hrubej tkaniny.
Z estetického hľadiska patria medzi najhodnotnejšie drobné bronzové spony zdobené plastickým rastlinným motívom. Spony boli súčasťou ženského keltského kroja a slúžili na spínanie šiat z jemnej tkaniny. Vystavované keltské spony pochádzajú z obdobia 3. – 2. storočia pred n. l.
Ženský keltský kroj bol mimoriadne bohatý. Základ tvoril odev na spôsob tuniky bez rukávov, ktorý sa spínal na oboch pleciach železnými alebo bronzovými sponami. Okrem toho ženy často nosievali aj symetricky riešený plášť so stredovým uzatváraním, ktorý sa spínal pod bradou. Hlava ženy bola chránená akýmsi závojom v podobe prehodeného plášťa alebo aj čepcom. V páse bol keltský kroj stiahnutý opaskom.
Kelti na území Gemera – Malohontu v období 3. – 2. storočia pred n. l. vytvorili pomerne významnú enklávu. Pohrebisko v obci Drňa, v okrese Rimavská Sobota, sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej moci.
Alexander Botoš,
archeológ Gemersko-malohontského múzea