Hriech, Divadlu ALTERNA pri ZUŠ z Rimavskej Soboty s inscenáciou Piatok trinásteho, Divadlu mladých pri Gymnáziu Veľká Okružná zo Žiliny s inscenáciou Oskar ako tá soška, ČIAROVÉMU KÓDU VEĽ. XL zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy s inscenáciou Nabudúce, DS TOUCH, Zákamenné s inscenáciou Zrod pohybu, DS ILIA z Levíc s inscenáciou Vilolončelistka, ČIAROVÉMU KÓDU VEĽ. L zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy s inscenáciou Projekt: Vzťahy, DS TRMA VRMA z Popradu s inscenáciou Popcorn, DS A PREDSA...! zo Spišskej Belej s inscenáciou Darček, prekvapenie vo vnútri, Ľupčianskemu netradičnému divadlu LUNETRDLO z Partizánskej Ľupče s inscenáciou Rosencrantzová a Guildensternová sú už (prakticky) mŕtve, DS MULICE NA CESTE z Levíc s inscenáciou Medveď, Jarovi Viňarskému s inscenáciou Nikdy nezaliaty čaj. Individuálne ocenenia udelili: Tereze Stachovej za herecký výkon v miniatúre Nabudúce, Monike Štolcovej za herecký výkon v miniatúre Popcorn, Marekovi Gajovi za herecký výkon v miniatúre Popcorn, Márii Ševčíkovej za stvárnenie postavy Nikoly v inscenácii Oskar ako tá soška, Zuzane Demkovej a kolektívu TOUCH, za choreografiu inscenácie Zrod pohybu. Odborná porota udelila 3. miesto Divadlu Alterna pri ZUŠ v Rimavskej Sobote za inscenáciu Piatok trinásteho. Na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a videných inscenácií odporučila programovej rade Scénickej žatvy na zaradenie do programu Scénickej žatvy 2014: z 2. miesta ČIAROVÝ KÓD VEĽ. L zo ZUŠ Júliusa Kowalského z Bratislavy za inscenáciu Projekt: Vzťahy a z 1. miesta DS TRMA - VRMA, Poprad za inscenáciu POPRAD MÁM RÁD.
V rámci festivalu vychádzal festivalový denník, ktorého redakčnú radu tvorili Samo Trnka, Michal Ditte, Sandra Polovková. Účastníci festivalu mali k disozícii festivalový Fedim klub, v rámci ktorého sa mohli prezentovať a realizovať v programe Sécnická feéria a Improliga.
Počas FEDIM 2014 návštevníci mali možnosť navštíviť aj výstavu pod názvom Neprofesionálni výtvarníci a fotografi Gemera – Malohontu sa predstavujú, ktorá trvá do 20. júna 2014. Svoju výtvarnú tvorbu prezentujú Ján Aláč, Erika Nvošková, Anikó Pusková Andrea Hlodáková, Margaréta Tholtová, Silvia Pavlíková, Nikoleta Gečeová, Tibor Lajgút, Marian Lacko, Alica Balážová a fotografiami Attila Gecse, Agáta Bartová, Milan Slabej, Štefan Maksi a Marta Kanalová, ktorá sa na výstave prezentuje aj benátskymi maskami.
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote ďakuje Mestu Tisovec, Mestu Rimavská Sobota, Miestnej akčnej skupine MALOHONT a VUB v Rimavskej Sobote za propagačné materiály. Poďakovanie patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhali pri príprave a realizácii podujatia.
Podujatie sa realizovalo s príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Národného osvetového centra v Bratislave.
Mgr. Darina Kišáková
riaditeľka GMOS




























__________________________________________________
Mesto Tisovec počas troch dní od 6. - 8. júna 2014 žilo divadlom mladých. Celoštátnu postupovú súťaž a prehliadku divadla mladých, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum v Bratislave z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, organizovalo Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestom Tisovec a Základnou umeleckou školou z Rimavskej Soboty. Do celoštátnej súťaže postúpilo z krajských kôl desať divadelných súborov mladých, čo bolo 89 účinkujúcich, s dvanástimi inscenáciami. Celoštátnu súťaž a prehliadku divadla mladých FEDIM Tisovec 2014 hodnotila odborná porota v zložení: členovia poroty Mgr. Dária Fojtíková, Fehérová, Phd, Mgr. art. Miroslav Zwiefelhofer, Mgr. art. Dušan Vicen, predsedníčka poroty Mgr. art. Zuzana Galková. Tajomníčkou poroty bola Mgr. art. Iveta Ditte Jurčová z Národného osvetového centra z Bratislavy. Ako hosť podujatia sa predstavil choreograf a tanečník Jaro Viňarský zo Žiliny.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-