×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/muzeum/kutna
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/vystava/pribyl
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/foto/kovac
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/muzeum/kutna
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/vystava/pribyl
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/foto/kovac
Vytlačiť túto stránku
streda, 29 september 2010 20:42

Mladé mamičky v súčasnosti istotne nevedia, čo je to kútna plachta, alebo sa mýlim? Doporučený

Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Najstaršia kútna plachta v zbierkach múzea pochádza zo začiatku 19. storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty. Zdroj: GMMV etnologickom fonde Gemersko - malohontského múzea v Rimavskej Sobote patria kútne plachty k najstarším obradovým textíliám. Sú to tkaniny z domácky tkaného plátna, ktoré sa vešali v izbe okolo postele rodičky, aby ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický (kedysi všetci bývali v jednej izbe), ale aj magický - podľa poverových predstáv bola žena v čase šestonedelia považovaná za nečistú, mohla ohroziť okolie, no zároveň sama bola vystavená vplyvu rôznych škodlivých síl. Na ochranu pred nimi slúžila výšivka červenej farby, no i motív kohútov, ktorí mali rovnako profylaktickú funkciu.
Najstaršia kútna plachta v zbierkach múzea pochádza zo začiatku 19.

storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty. Vzácnosťou je tiež výšivka v spodnej časti, tzv. žilinský výrez, zhotovená technikou prelamovania, kedy ornament vzniká narušením podkladu – stiahnutím, alebo vytiahnutím nití a ich upevnením rôznymi stehmi. Na našom území sa táto výšivkárska technika udomácnila v priebehu 15. storočia, za vlády Mateja Korvína, pod vplyvom renesancie. V 17. – 18. storočí prenikol daný spôsob zdobenia textílií i do ľudového prostredia, ktoré si ho prispôsobilo svojmu vkusu a potrebám. Jedným z najvýznamnejších centier zhotovovania prelamovanej výšivky bola Žilina, no prostredníctvom podomového obchodu sa vložky do plachiet so žilinským výrezom rozširovali i do ostatných oblastí Slovenska.  Ich výskyt bol typický aj pre Gemer – Malohont, kde tiež tvorili súčasť ľudového odevu a textilu.
Mgr. Ľudmila Pulišová

{gallery}kultura/muzeum/kutna{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 3529 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:26