×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/hrad/muran
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/planina/studna
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/hrad/muran
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/planina/studna
Vytlačiť túto stránku
pondelok, 26 september 2011 10:41

Na miestach, kde zhromažďoval svoj lup Matej Bašo, oslňovala Mária Séčiová, Koháryovci šafárili a August Coburg s rozkošou pozoroval šíre lesy svojho panstva Doporučený

Napísal(a) Marta Mikitová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

A to všetko v priebehu niekoľkých storočí. Dnes je toto miesto už zrúcanina. Áno, reč je u Muránskom hrade. Jedno pekné septembrové predpoludnie sme chodili medzi jeho ruinami, pospomínali si na históriu, pripomenuli jeho prítomnosť a užívali sme si krásne pohľady i výhľady do širokého okolia.
Keď sme sa vyberali na Muránsku planinu, dlho sme váhali, ktorou cestou sa na hrad vybrať, pretože sa tam dá dostať viacerými spôsobmi - pre názornosť sme si ich aj vyznačili na mape. Prvou, ale aj najnáročnejšou trasou je chodník po červenej značke, ktorý začína v obci Muráň a cestou k hradu prekonáva prevýšenie vyše 500 m. Oveľa menšie

prevýšenie je potrebné prekonať po žltej značke zo sedla Predná Hora, začínajúcej pri odbočke do rovnomennej obce. Ďalšia prístupová cesta je červeno značená Rudná magistrála, prichádzajúca údolím z Muránskej Huty, ku ktorej sa pripája modrá asi 1 km pred Veľkou lúkou. Prevýšenie z Muránskej Huty do spojenia s modrou je okolo 200 metrov. Štvrtou možnosťou je cesta spopod sedla Javorinka po modrej značke. Je takmer bez prevýšení a vhodná aj pre rekreačných turistov. Všetky štyri prístupové cesty sa stretajú pri Chate pod Muránskym hradom, odkiaľ vedie záverečný úsek cesty na hrad. 
Nakoniec sme sa rozhodli pre prvú možnosť, aj keď z Muráňa po náučnom chodníku nás čakalo šesť a pol kilometrové neustále stúpanie s prevýšením skoro 600 m. Veď to je ako 200 poschodová budova s asi 3000 schodmi! Viem, že sa to takto nedá porovnávať, ale ako veľmi vzdialený príbuzný poslúži... Zvládneme to? Ešteže ma toto porovnanie napadlo až v polovici cesty, teraz to už musíme „vybehnúť“. Aj keď informačná tabuľa hlásila, že je to hodina cesty (ktovie prečo, lebo vraj aj tým zdatným turistom to trvá dlhšie), my sme to aj s nutným oddychom, a najmä s vydýchaním sa, zvládli za dve. Chodník sa po celý čas nie a nie vyrovnať, stále len dohora a dohora. Tak nám dobre padlo postáť pri informačných paneloch, prečítať si rôzne zaujímavosti o Muránskej planine a zároveň vyrovnať náš kyslíkový dlh. Cestou sme dvakrát pretínali asfaltovú cestu vedúcu na Veľkú lúku a len s povzdychom sme si spomenuli na naše auto, ktoré muselo ostať na parkovisku v Muráni, lebo obyčajným smrteľníkom je vjazd zakázaný. Však je tu ochranné pásmo najvyššieho stupňa. Občas sme stretávali už schádzajúcich návštevníkov a na otázku, ako je to ešte ďaleko k hradu, sme dostávali rovnakú odpoveď: „Ani nie tak ďaleko, už tam čoskoro budete.“ A ešte sme sa utešovali aj pri pripomienkach typu: „Keď sme to my zvládli, tak to istotne zvládnete aj vy. Určite to stojí za to.“ Každý takýto rozhovor bol zároveň prestávkou v našom šľapaní a napĺňal nás nádejou, že už tam naozaj čoskoro budeme a že tie pohľady a výhľady budú zadosťučinením za našu námahu. A veru aj tak bolo.
Prišla príjemná prestávka pri chate pod hradom, s občerstvením v jej otvorenom bufete a s rozhovormi so spriaznenými turistickými dušami o zážitkoch z cesty za krásami Muránskej planiny. V rozhovore s členom Horskej služby a lesníkom, ktorý tu mal ako ochranca prírody službu, sme sa dozvedeli o rôznych zaujímavostiach - o obnovení Náučného chodníka v roku 2010 (obnovili ho členovia Klubu priateľov Muránskej planiny v spolupráci so Správou Národného parku Muránska planina), o chove koní na Veľkej lúke, o práci lesníkov, o výskyte lesnej zveri, o kvalite vody v prameni pod chatou, o tom, že jeho vnučka narátala od chaty po hrad tisíc krokov a všeličom inom. Napríklad aj o tom, že sa zisťuje približný počet návštevníkov hradu a keďže každý, kto chce vyjsť na hrad musí prejsť aj okolo tejto chaty, tak v jeho zápisníku mal dnes okolo obeda už vyše sedemdesiat čiarok.
Prešli sme okolo Coburgovho pamätníka z roku 1883, za ktorým nás čakal posledný strmý výstup k hradu, od polovice v skalných výstupkoch zasekaných do schodov a ku koncu doplnený aj drevenými trámami, ktorých tu je vraj vyše sto.
A už sme teda tu: na Muránskom hrade, ktorý je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku vo výške 938 m n. m. (Najvyššie položený hrad v SR je Liptovský hrad  - 993 m n. m., druhým je hrad Zniev - 987 m.n.m.) Kedysi slávny Muránsky hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hrady na Slovensku, o čom svedčia aj jeho rozmery 90×360 m (3 ha). Začiatky hradu spadajú do 13. storočia, prvá písomná zmienka o ňom pochádza z r. 1271. Dali ho postaviť ako kráľovský strážny hrad pravdepodobne Bebekovci, predstavitelia šľachty v Gemeri. K prvej známej prestavbe došlo okolo polovice 15. storočia, keď ho obsadili Jiskrove a bratrícke vojská. Začiatkom 16. storočia bol v rukách lúpežného rytiera Mateja Bašu. Po r. 1610 sa dostal do vlastníctva Séčiovcov a v roku 1666 sa stal miestom prípravy protihabsburského sprisahania. Od roku 1720 patril Koháryovcom. Neskôr prešiel do vlastníctva rodu Coburgovcov. Hrad v 18. storočí dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Po roku 1945 sa stal majetkom štátu. V roku 1972 hrad vyčistili a od roku 1980 sa vykonáva postupná nutná údržba hradu. V roku 2005 sa uskutočnila pomerne rozsiahla rekonštrukcia hradu, v rámci ktorej bola zrekonštruovaná hradná brána a boli postavené dve vyhliadkové plošiny. Bol tiež upravený náučný chodník ku hradu, ktorý obnovili v roku 2010. Od roku 2010 členovia Speleoklubu Muránska planina s obcou Muráň vykonávajú práce na záchranu hradnej studne zo 16. storočia, nad ktorou z bezpečnostných dôvodov postavili malý domček.
Aj keď sme vedeli, že vstupujeme na zrúcaniny hradu a videli sme z neho mnoho rôznych fotografií a kdesi sme si prečítali, že „návštevník sa môže cítiť ako na prechádzke v parku s inštalovanými ruinami“, jednako naše predstavy boli iné ako bola videná realita. Predsa len sme očakávali pohľad na viac-menej ucelený hradný komplex. A tu len na rozsiahlej ploche väčšinou v náletovej zeleni ukryté fragmenty obvodového muriva jednotlivých častí hradu, len náznaky budov, či miestností, mnohé aj nezakonzervované. Zachovali sa obvodové múry a základy a zvyšky stien gotického paláca a niektorých vedľajších stavieb. Jedinou zastrešenou budovou je vstupná brána s vežou. Ozaj by sa zišla rekonštrukcia celého hradu, ktorá by bola veľmi zložitá a náročná a nemala by byť len záležitosťou nadšencov a dobrovoľníkov. Ale to už je o inom...
Na upravenom „nádvorí“ hradu nás zaujala aj posledná informačná tabuľa, kde sme si doplnili ďalšie informácie a potom sme už vystúpili na hradné múry. To bol zážitok! Nádherné výhľady, pod nami hĺbka, kde ľudia už neboli ani ako mravčeky, široká diaľava, lesy, bralá, obloha bližšie k nám... Nadšený, citovo nadnesený dojem i prejav.
Ešte sme sa znovu poprechádzali a popozerali si ďalšie zákutia hradného areálu a pri odchode sme sa zapísali do knihy návštev. Prečítali sme si v nej niektoré z mnohých zápisov, napospol kladných a obdivných, doplnených občas prianím, aby sa hrad úpravou, starostlivosťou a rekonštrukciou dočkal svojej niekdajšej slávy. Späť ideme tou istou cestou, pri prameni sa opäť osviežime a naplníme si aj fľašu touto priezračnou horskou vodou, aby sme si večer pri spomínaní mohli pripiť na dnešný krásny deň. Vraciame sa spokojní a na otázky oprotiidúcim odpovedáme: „Už to nie je ďaleko, už tam čoskoro budete.“ A najradšej by sme doplnili: „Keď sme to my zvládli, tak to istotne zvládnete aj vy. Určite to stojí za to.“ 
Marta Mikitová
september 2011

{gallery}kultura/hrad/muran{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 3043 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:28