Dňa 3. septembra 2011 som dostala pozvanie od mojej krstnej dcéry na vystúpenie Štátnej filharmónie Košice. Bola som nadšená. Bývame na dedine a nemáme toľko možností vidieť a počuť hudobné telesá. Vybrali sme sa po 13-stej hodine z Gemerskej Polomy. Tri mladé ženy vyšli na Muránsky hrad. Keďže mám po 70-ke a na hrade som bola šesťkrát, tak som prešla iba určitú časť po turistickej značke a vrátila som sa do Muráňa. Nohy mi neslúžia, bolí ma päta a členok. Vybrala som sa pozrieť si miestny cintorín. Mala som aj niekoľko križoviek a časopis, takže skoro 3 hodiny som mala len pre seba. Keď mladé ženy absolvovali výstup na hrad, vrátili sa a odišli sme na koncert do kameňolomu, ktorý
je za dedinou. Pri ceste bolo veľa áut s rôznymi poznávacími značkami. Usporiadateľ nás nasmeroval na lúku a potom ku kameňolomu. Všetko už bolo v plnom prúde. Na tribúne stál minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon, pracovníci Lesov SR, š. p. Banská Bystrica a krstili knihu. Neviem, o akej knihe bola reč. Po skončení Štátna filharmónia Košice s dirigentom Gabrielom Rovňákom zahájili vystúpenie skladbou M. Moyzesa – Naše Slovensko. Zazneli melódie J. Straussa, J. Straussa ml., A. Dvořáka, G. Bizeta. V záverečnej skladbe – Medzi hromami a bleskami zaznel aj výstrel, na ktorý sme boli upozornení. Záverečný koncert pod Muránskym hradom bol pri príležitosti Medzinárodného roka lesov vyhláseného OSN. Počasie bolo veľmi príjemné, slniečko sa predieralo pomedzi stromy. Obloha bola modrá a skaly v kameňolome snehobiele. To všetko dodávalo slávnostný ráz celému podujatiu. Nádherné zvuky v plenéri určite zapôsobili na všetky vnímavé duše, ľudia pookriali a každý sa vydal do svojich domovov. Nás čakalo ešte 60 km domov a hudba mi znela dlho v noci v mojej hlave.
Oľga Štrbová
{jcomments on}