Vytlačiť túto stránku
štvrtok, 16 október 2014 18:08

Než začne spomienková slávnosť "Na ľudovú nôtu" venovaná Ondrejovi Herichovi

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

herich-na-ludovu-1aJeden z našich roduverných Gemerčanov bol aj Ondrej Herich. Tohto roku by sa bol dožil 80 rokov. Zomrel však 76 ročný, 19. apríla 2010, ešte plný elánu a nápadov, ktorými sa prejavoval ako učiteľ, redaktor, muzikant, folklorista, zberateľ ľudových piesní a ich vydavateľ. Nebudem spomínať čo všetko prešlo jeho rukami a o čo sa zaslúžil. To si pripomenieme 18. októbra 2014 o 16.00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej, kde celý podvečer bude patriť len jemu. Spomienková slávnosť nazvaná Na ľudovú nôtu je to najkrajšie čo mohli jeho priatelia, obdivovatelia i nasledovníci pripraviť. Účinkovať na ňom budú: FS Dubina z Rožňavy, FS Vepor z Klenovca, DFS Lykovček z Revúcej a vnuk Ondreja Hericha a talentovaný muzikant Maroš Sopko - Zima. Pripomeňme si nášho Gemerčana, nezabudnuteľného Ondreja, jeho rodným sirkovským nárečím, ktoré tak obdivoval i zachovával vo svoje tvorbe a ktoré by nedal, zrejme ani v dnešnej dobe, za nič na svete:

"Milí mojí, kcem vám povikladač, kďe som sä narodživ. Dašva aj o našé rodžine, aj o tom, šva sä f Sirku dakoďi stálo, ši sä

nestálo, a to šitko v našé reši po sirkóski.

Možno to mladí až ani šitkimu nebudú rozumeč, ale nech sä vzďelávajú, lebo len kto daš vja, tak mahe ič do sveta.
Starí oťec tak buli pódali, ež kto vja, tag vja a kto nevja, bi bárs akja školi mav, aj dobrú vec pokazí. Mojä stará mač mi tak dakoďi vikladali, ež koj som sä jä narodživ tak bula strašná zima. Bašík Ragan od Hucó f tom šäse vivážäli na našú rolu do Srazu hnoj a koj zvrchu do hnojä zapichli, hnedž porisko zlomili. Bulo to 9. januárä 1934.
Dali mi mäno Andro a po ocovi Herich. Jeho starí otec prišó do Sirka za robotó v bani z Višné Boci a preto, ež mav krsnva mäno Benjamin, šitkich jeho potomkó volali luďe v ďedžine benóci, do Bena. Šicí benóci buli baníci, len maj otec nebúl baník, lebo bú sirota, tag sä viušiv za šustra pri starom majstrovi Jeksovi na Železníku a u Baťu. Bú dobrí remeselník a celé rodžine šiv kapce a čižmiški pre ďeči koj si pozhánäv valušnú kvažku. Robiv aj takia čižmi zo šägrinové kvaži. Okrem toho maj otec bú aj muzikant a hrač na husliškách som sä naušiv od neho. V Sirku dakoďi buli dobrí muzikanťi. Primáši buli: Ján Kontra - Macko, Ján Jasenka st. nižní, maj otec Ondrej Herich. Cimbalista bú maj krsní oťec Ondrej Kontra - Macko, kontráš buli Miško Frák - Bosí a na base hrali starí bašík Spišäk - Ján Vodenskí. Šicí buli bialí. Cigánska muzika bula v Kemäňanoch, v Držkócoch a v Jalšäve. Takí podrädnejší buli aj v Ratkové, ale to len tak trakali smikom. Buli aj kus lepší ako títo. Buli to Lapétoci, ale títo na svadžbe hrali len dva piasniški a celú noc trímali ludží na rešoch. A koj si luďe povipíjäli, tak jim bulo edno."

Tak stojí napísané v jeho knižke Z histórie obce Sirk, ktorú vydal Obecný úrad v Sirku v roku 2005.

 

 

Čítať 2147 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:31