Sú to slová posledného veľkonočného posolstva Štěpána kardinála Trochtu veriacim svojej diecézy (Litoměřice). O dva týždne neskôr – 6. apríla 1974 – Štěpán kardinál Trochta zomrel na následky rozsiahlej mozgovej porážky. Deň predtým si vynútil audienciu u chorého kardinála, ktorému lekár predpísal pokoj na lôžku, krajský cirkevný tajomník, podgurážený alkoholom, ktorý počas niekoľkohodinového rozhovoru na chorého kardinála kričal, nazýval ho hnusným starcom a vyhrážal sa mu, že mu popreráža hnáty. Okolo šiestej hodiny večer sa k smrti vyčerpaný kardinál odobral do svojej izby. Na druhý deň ráno u neho zistili mozgovú porážku a krvácanie do mozgu, ktorému ten istý deň podľahol.
Štěpán kardinál Trochta prešiel utrpením za obidvoch režimov zla: nacizmu aj komunizmu. Po okupácii vlasti nacistickým Nemeckom sa zapojil do domáceho odboja. Ukrýval gestapom hľadaných odbojárov a Židov. Už v roku 1940 bol prvýkrát zatknutý (vtedy ešte pre nedostatok dôkazov prepustený). 28. mája 1942, za heydrichiády, bol zatknutý druhýkrát – a zvyšok vojny prežil v nacistických koncentračných táboroch Terezín, Mauthausen a Dachau. Do koncentračného tábora bol poslaný s tzv. doložkou RU (Rückkehr unerwünscht, návrat nežiaduci). V nacistických koncentračných táboroch bol Štěpán Trochta mučený a inak fyzicky týraný.
25. apríla 1945 bol Američanmi oslobodený koncentračný tábor Dachau a 23. mája 1945 sa Štěpán Trochta vrátil do Prahy. 16. novembra 1947 bol vysvätený na biskupa a vymenovaný za litoměřického biskupa. Biskup litoměřický Štěpán Trochta zostal mravne pevný, a hrdinsky vzdoroval aj tlakom nového totalitného systému, ktorý po februári 1948 ovládol Československo. Napriek tomu, že mu bolo v roku 1951 formálne umožnené vykonávať svoj úrad, fakticky bol v totálnej izolácii. Jeho rezidencia bola strážená Štátnou bezpečnosťou – a to nielen zvonka, ale bolo narušované aj biskupovo súkromie. Neskôr polícia spávala aj v jeho izbe. Biskup bol neustále psychicky týraný. V roku 1953 bol vo svojej rezidencii zatknutý a o rok neskôr vo vykonštruovanom procese odsúdený k 25 rokom ťažkého žalára. Bol väznený v Ruzyni, na Pankráci, v Kartouzích aj v Leopoldove. V máji roku 1960 bol amnestovaný, ale nebolo mu umožnené vykonávať biskupský úrad. Najprv sa teda živil ako inštalatér – neskôr, po prvom infarkte (1962), žil pod dohľadom Štátnej bezpečnosti v cirkevných sociálnych zariadeniach. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vysvätiť niekoľko kňazov – najmä saleziánov. 19. júla 1968 bol biskup Štěpán Trochta rehabilitovaný a bolo mu umožnené opäť vykonávať svoj úrad v Litoměřiciach. 28. apríla 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za kardinála in pectore – teda bez verejného vyhlásenia. Jeho menovanie bolo uverejnené až v roku 1973. Od roku 1970 bolo jeho pôsobenie opäť masívne obmedzované štátnymi zásahmi – a to až do okamihu jeho smrti.
Štěpán kardinál Trochta bol človekom, ktorý niesol na svojom tele jazvy, ktoré mu zostali ako následky fyzického a psychického týrania v nacistických koncentračných táboroch a takisto aj komunistických žalároch. Utrpením prešiel za nacizmu aj komunizmu, nakoľko žil celý život podľa zásady, že kto chce slúžiť dobru, musí sa mu oddať v celosti, a ani groš nevložiť do chrámu zla.
Jeho veľkonočné posolstvo aj jeho životný príbeh je pre nás aktuálny aj v dnešnej dobe.
Bc. Petr Mikulecký
{jcomments on}