utorok, 18 december 2012 22:25

Revúckym nárečím: Vinšujemo vám šťeslivia a veselia svétky Doporučený

Napísal(a) Ľudovít Barančok
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Už len dakelo dní do Krašúna chýbí, zavinšovať se patrí. Bo od nepameti sveta tomu tak bulo, že si luďe k svétkom vinšovali, bliší si buli. Pametám se, že tak tomu bulo v rokoch vony, aj po vonje, koď vara Krašún chudobný býval, chudobný búl aj štedrovešerný stval. Pod stromšokom daršoky nebuli, ale spokoní buli ti, šva prežili a ich roďiny, koď bulo daš zesť, obliasť, obút a na stromšok se zakvašili jeblšká a oriašky.
Aj vtoďi se vinšovalo. Vinšovat na Štedrý vešer zašeli z Kiaškové Cigáni

(vtom šese Romove ešťe nebuli) a prvý zašel ich richtár. Toho se poucťilo, ak se patrí, pri stole a potom prišli ostatní a ďeťi. Hrali a spiavali za koláš, krompel, cuker, za korunu. Vinšovali si susedóci, roďina. Chudoba neprekážela, naopak, zbližovala. Starší spiavali radujme sa, veselme sa a z Kiaškové "Radujmeše, vešelmeše", bo tak se im to pášilo. Do evanielíckiho kosťela se išlo predvešerom, do katolíckiho na "polnošnú". Ši veríte, ši ni, aj tam - aj tam bulo vele luďí z kažďé viary. Nebudem ďeleko od pravďi, koď poviam, že zmo si buli v ťich šesoch dákí seberonéší, ši v myšlianke, ši v majetku. Národ búl úprimnéší, skromnéší, ku sebe uctivéši.
Ťežko bulo okolo Krašúna v poslednú zimu vojny. Zima bula tvrdá, sneh vysoký. Nemci buli v mesťe, partizáni v dolinevo hvare. Prechádzeli od Kohúta, hore dolinó šes Končkovú na Korimovo. Velé ich v edon ďen bulo, Rusó, Francúzó, študentó z Bratislavy. Buli mokrí a lašní. Šva bulo v horárni, zedlo se a chlebíka furt bulo málo. Najkratšú cestu šez hvary im bulo treba ukézat. Dakotrí po vone do horárni prišli, ďekovali, spomínali. Aj taký búl Krašún.
Preskošmo roky do šesó, koď zrmo už na Šťedrovešernom stvale mali bohatši prestreno. Bula tam jucha s penclí, daďe aj uďené klbásky s chrianom, opekance s makom. A tak je to aj dnes a možno aj kus inak, aký si obyšej, luďe z druhiho kraja prinesli. Bohatší je stromšok i daršoky pod nim. Ale, akoby zas, daďe je skromnéši a daďe bars bohato. Život akoby nás zas ďeliť zašel, aj bez té vony. A jä len dopoviam, že už ani tot richtár z Kiaškové vinšovať nechodí.
Nezabúdajmo, že Krašún, to su koleďi, spev, roďina, srďešnost, vážnosť i veselosť, ale aj úprimnia vinše. Vinšujemo Vám šicim veselia svétky, ďeťom vele radosťi, v roďinách dobré pohodi, lásky, šťestia a ťim staršim pokoj a šva najmené bolestí. Ťešmo se na Krašún, na šes svétošný.
Ľudovít Barančok

{jcomments on}

 

Čítať 2212 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:43

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.