zamestnancov Slavošovskej papierne. Plynulosť života počas SNP narušila tragédia, výbuch v partizánskom štábe, pri ktorom zahynulo vyše 30 osôb. Boli to aj jeho rovesníci, napr. bratia Belákovci, Bušniak, Barna a mnohí ďalší, ktorých mená sú uvedené na pomníku, kde stála spomínaná budova. Ich dom zostal poškodený a neskôr sa zbúral. Vyrastal tu v skromných pomeroch so svojimi súrodencami, sestrou Elenou a bratom Dodom, kým neodišiel do leteckej akadémie. Bolo o ňom napísaných mnoho článkov, ako o človeku, ktorý vo svojom živote dokázal aj nemožné, v čase SNP, ale aj vo funkcii veliteľa útvaru, v ktorom pôsobil.
Narodil sa v Slavošovciach v roku 1923, počas prvej ČSR, zomrel v Trenčíne 11.8.1990, kde žil aj so svojou rodinou. Je toho veľa, čo prežil za svojho života a dokázal aj nemožné. Na dôchodku ako pplk. v zálohe pôsobil aj ako tajomník OV SZPB v Trenčíne, staral sa o členov SZPB radou aj pomocou. Tu veľa rokov pôsobil ako veliteľ letiska a náčelník útvaru. Patril medzi tých správnych ľudí, ktorí vedeli, kde je ich miesto aj v neľahkých situáciách. Bol medzi prvými príslušníkmi leteckej školy, z ktorej všetci do posledného muža nastúpili do SNP. Za svoju odvahu si vyslúžili si prezývku „modrí diabli“, ktorú dali mladej divízii fašistickí vojaci, zvlášť po bojoch o Telgárt. Bol medzi nimi aj Fridrich Čaplický, medzi priateľmi „Fico“. Patril medzi tých príslušníkov školy, ktorá priletela do ZSSR, zúčastnila sa vytvorenia 1. čsl. leteckej divízie, ako súčasti 1. čsl. armádneho zboru. Bol účastníkom jednej z jeho najväčších operácií, bojov o kótu Polom pri Žiline. Aj takýto je s stručnosti krátky príbeh jeho bojovej činnosti, ako priameho účastníka SNP.
Bol nositeľom mnohých našich a sovietskych vyznamenaní v národno-oslobodzovacom boji, dvojnásobne vyznamenaný najvyšším Sovietom ZSSR v rokoch 1968 a 1973, Radom SNP II. triedy, Za zásluhu a obranu vlasti a za ďalšie hrdinské činy počas služby v armáde. Pôsobil vyše 20 rokov vo funkcii veliteľa útvaru v Trenčíne, počas tohto obdobia dostal vyznamenanie Ministra národnej obrany „Za statočnosť“. V roku 1974 osobne príkladne pomáhal pri záchrane života ľudí pri povodniach v Drietome. Útvar bol v tom čase po nočnom cvičení, nebolo pilota, ktorý by mohol na vrtuľníku vzlietnuť. Veliteľ útvaru pplk. Fridrich Čaplický sa dlho nerozhodoval, vzlietol ako prvý pilot a veliteľ osádky vrtuľníka. Bola zlá viditeľnosť, zo všetkých strán elektrické vedenie s vysokým napätím. Zachránení zostali natrvalo dôstojníkovi ČSĽA dlžníkmi. Obdobne o dva roky sa zúčastnil podobnej akcie pri Tlmačoch, aj vtedy sa rozvodnila rieka, ľudské životy boli v ohrození, zachraňovali sa na stromoch v okruhu niekoľkých kilometrov. Vrtuľník s veliteľom útvaru prišiel na pomoc včas, ľudia sa dostali za silného vetra na jeho palubu. Za tieto a ďalšie hrdinské činy sa mu dostalo vyznamenania „Za chrabrosť“ a následne aj ďalšie vyznamenanie od prezidenta a ministra národnej obrany.
Pod jeho velením vyrástlo mnoho výborných pilotov, odborníkov a dôstojníkov, ktorých osobným príkladom priúčal tomuto zodpovednému poslaniu. Takým bol a zostane aj v prítomnosti rodák zo Slavošoviec, letec, dôstojník Fridrich Čaplický. Stál na perutiach života ako hrdina nielen v národno-oslobodzovacom boji, ktorého 70. výročie si práve pripomíname, ale hlavne ako človek na správnom mieste. Zostáva vzorom aj v prítomnosti pre súčasnú generáciu, aby si pripomenula, že človek sa hrdinom nerodí, ale stáva sa ním aj v priebehu neľahkých životných skúšok. Od nástupu do vojenskej leteckej školy, cez úskalia v národno-oslobodzovacom boji, neskôr v zodpovednej službe v armáde, v dôchodkovom živote dokázal vždy nájsť správne miesto. Venujme mu preto aj touto cestou vďaku a úctu, ktorú si právom zasluhuje.
PaedDr. M. Sajenko,
predseda HDK Obl. výb. SZPB Rožňava