Vytlačiť túto stránku
streda, 02 september 2015 11:44

Vystavia sochu Smútiaceho pastiera - najznámejšie dielo Miklósa Izsóa

Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

rs smutiaci pastier 1aV rámci predmetu mesiaca si v septembri Gemersko-malohontské múzeum pripomenie výročie narodenia významného uhorského sochára Miklósa Izsóa. Vystavené bude jeho najznámejšie dielo – socha „Smútiaci pastier“, ktorú umelec vytvoril v Mníchove v roku 1862.
V mesiaci september sa pred 184 rokmi narodil najvýznamnejší uhorský sochár Miklós Izsó (1831-1875). Bol žiakom sochára Istvána Ferenczyho (1792-1856), rodáka z Rimavskej Soboty, a spolu patria medzi najvýznamnejších predstaviteľov sochárstva 19. storočia v strednej Európe. Izsó sa narodil v roku 1831 v obci Disznóshorvát, dnes Izsófalva v Maďarsku. V roku 1850 sa dostal do Rimavskej Soboty a stal sa učňom u kamenosochára Antona Jakovca. Tu sa zoznámil s Ferenczym, ktorý v ňom objavil sochársky talent a vychoval z neho svojho nasledovníka. V Rimavskej Sobote žil Izsó do roku 1856. Presťahoval sa do Pešti a neskôr do Viedne, kde pracoval v sochárskych ateliéroch Johanna Meixnera a Hansa Gassera. V roku 1859 sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Mníchove, kde ako žiak Maxa Wittmanna patril medzi najlepších. Po návrate domov sa vo svojej tvorbe venoval ľudovým témam (častý bol

motív pastiera) a sochárskym podobizniam osobností z histórie a súdobej spoločnosti.
Sochu Smútiaceho pastiera, ktorá je dodnes jeho najznámejším dielom, vytvoril Izsó ešte v Mníchove v roku 1862. 95 cm vysoký originál z carrarského mramoru je dnes súčasťou stálej expozície Maďarskej národnej galérie v Budapešti. V roku 1871 sa Izsó pustil do tvorby jej repliky s cieľom vystaviť sochu na viedenskej svetovej výstave. S neznámych príčin bola práca prerušená a výstavy sa napokon zúčastnil s iným dielom. Replika sochy Smútiaceho pastiera bola neskôr dokončená mladým talianskym sochárom Antoniom Pettonom. Pre veľkú popularitu diela vytvoril Izsó v roku 1867 ďalšie autorské kópie, z ktorých poznáme jednu, dnes uloženú v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. 

rs smutiaci pastier 1Po Izsóovej smrti vzniklo v roku 1876 z iniciatívy jeho vdovy ďalších 175 sadrových odliatkov, opatrených nápisom „Izsóbizotság“, z ktorých dva sú súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea. Predmetom mesiaca september je jedna z nich. Postava pastiera v kontraposte, opierajúca sa o svoju pastiersku palicu, hlavu má opretú o ľavú ruku, v ktorej drží fajku. Odetá je v uhorskom ľudovom odeve s klobúkom s perím.
V čase svojho vzniku bola socha Smútiaceho pastiera, po formálnej aj obsahovej stránke vyjadrením uhorskej národnej identity, spájala sa v ňom vznešenosť a ilúzia slobody, ktorú symbolizoval pastiersky život. Postava pastiera bola charakteristickým motívom uhorského národného romantizmu. V Iszóovom diele pokračuje symbolický charakter príznačný pre Ferenczyho sochárstvo, ale zároveň naberá konkrétnejší význam. Maďarský historik umenia Lajos Végvári písal o Smútiacom pastierovi ako o symbolickom pomníku revolúcie 1848/49.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Angelika Kolár (historička umenia GMM)

 

Čítať 1940 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:05