×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/osobnosti/farkas
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/osobnosti/farkas
piatok, 07 január 2011 10:53

Žijeme dovtedy, dokedy žijeme v pamäti ľudí Doporučený

Napísal(a) MUDr. Miroslav Ďurinda
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Rožňava - budova starej nemocnice. Foto: internetRád sa ponevieram po kronikách, stretávam odbehnuté a niekedy aj zabudnuté. Rožňavská kronika z r. 2006 - výročia osobností - strohá poznámka: 95. výročie narodenia  MUDr. Vojtecha Farkaša,  primára chirurgického oddelenia v Rožňave v r. 1946 - 73.
Odklínam v reminiscenciách. Nie, nechcem a ani neviem  písať jeho biografiu, životopis človeka, ktorého som si veľmi vážil. Pár poznámok bude len pristavením a zacúvaním v čase,  ktorý už  dávno pominul. Spoznal som ho ako vysokoškolák - medik počas povinnej praxe na  chirurgii rožňavskej nemocnice. Venoval sa nám, umožnil asistovať pri operáciách, ku ktorým by sme sa na klinike v Košiciach neboli

dostali. Bol  požadovačný, až prísny v požiadavkách prístupu k pacientovi, dôslednej dokumentácii a elementárnej lekárskej etiky. On prvý nás  voviedol  do praxe  prezentácie  seminárneho  diania prednáškami alebo demonštráciami. Po rokoch už ako lekár-neurológ v rokoch 1962-63 sme sa stretli druhýkrát, keď sme zaisťovali konziliárne služby striedavo z Neurologickej kliniky v Košiciach, pokým v Rožňave ešte nebol etablovaný vlastný neurológ. Tá istá osobnosť, tie isté postoje,  tá istá zanietenosť v odborných pohľadoch - len úlohy sa trošku vymenili, on sa nechal poučiť, on chcel vnikať do tajov jemu cudzieho odboru. Tretie stretnutie - on už  ako dôchodca uchádzal sa o miesto v Železničnej nemocnici v Košiciach  a prijal miesto okrskového lekára v Čiernej nad  Tisou. A zase nezmenený MUDr. Farkaš, aktívny na seminároch nielen diskusiou k problematike, aktívny v  prednáškach. Keď mohol, prichádzal na moje pracovisku nielen na “kus reči“, ale i kvôli zmysluplnejšiemu rozhovoru, keď „časy boli  všelijaké“ a reflektovali sme ich súhlasne. Nie, neboli to z jeho strany „bolestínske“ slová, len situáciu pomenovával trefne, keď komentoval situáciu na ambulancii a vzťah pacientov  k lekárovi (teda k nemu). Býval otrasený aroganciou a nekultúrnosťou prejavu, niekedy až agresivitou pri dožadovaní sa  „práceneschopnosti“. (Na vysvetlenie uvádzam, že pacienti v Čiernej nad Tisou boli v tom čase vo veľkej miere brigádnici z celej vtedajšej ČSSR bez akéhokoľvek výberu.) Aby som obraz MUDr. Farkaša  položil do kontextu významu ako chirurga, dodajme, že dlhé roky plnil funkciu krajského chirurga, že publikoval  v celoštátnych odborných periodikách, prednášal na krajských i celoštátnych stretnutiach (starej chirurgickej verejnosti dobre známe).
Nedokázal podľahnúť alienácii, nedokázal  prijať pre neho neprijateľné. Navštívil ma ešte raz, keď sa vrátil z USA, kde žil jeho syn, prišiel osviežený a oddýchnutý. Už nepracoval. Potom som sa stretol s ním ja v rozlúčke na košickej Rozálii, kde je pochovaný. V jedno nádherné slnečné včasné popoludnie 7. septembra 1984, ktoré bolo pre mňa nadmieru smutné. Pán farár - kňaz, ktorý sa s ním lúčil, povedal, čo v tej dobe sa azda dalo v mnohoznačnom význame prijať, že bol osobnosťou, ktorá išla a musela z titulu svojho presvedčenia ísť veľmi často proti prúdu. Tieto slová dlho vo mne rezonovali. Šumelo ešte letné lístie, a predsa mi bolo podjesenne clivo. Dával som zbohom človeku, o ktorom som pri poslednej návšteve  ako metodický vedúci odboru neurológie  ÚŽZ na jeho pracovisku napísal v čase, keď prichádzali neodôvodnené sťažnosti na jeho osobu, že on predstavuje  dôstojne vyšľachtenú etiku lekára, postoj nekompromisných princípov, ktoré nepodliehajú korózii, elementárnu slušnosť a kultivovanosť.
Inšpirácie tvorcov sú nevyspytateľné. Spomenul som, že slová pána farára, ako išiel MUDr. Farkaš proti dobovému prúdu, dlho vo mne rezonovali a ako skromný tvorca poézie našiel som pre ne vyjadrenie v jednej básni, ktorá dlho spočívala  v rodinnom archíve, až v roku 2005 našla svoje miesto v mojej zbierke „Na nič nezabúdam“. Nie je to báseň venovaná MUDr. Farkašovi, je to báseň, ku ktorej ma osobnosť MUDr. Farkaša a slová pána farára na košickej Rozálii  inšpirovali. Ponúkam ju tým, ktorí MUDr. Vojtecha  Farkaša  poznali  a neľutujú čas prečítať si ju. Tento rok  uplynie 100 rokov od jeho narodenia. 

MUDr. Miroslav Ďurinda
Košice, 6. januára 2011

Čítať 4323 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:07

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!