„Zobrazovanie priestorových zákonitostí, uchopenie pocitu z priestoru, práca vreálnom čase a priestore,tosú parametre zúčastňovania sa celého subjektívneho bytia, teda prepis priestoru priestorom vpriestore".(AGÓCS, Z.Priestor života-život priestoru.2014, s. 33)
Úvodná myšlienka Zoltána Agócsa o vzťahu života a umenia výstižne definuje podstatu jeho maliarskej práce, vychádzajúcej zosamotného uvedomenia si priestoru, v ktorom sa autor nachádza (a ktorého je súčasťou), jeho parametrova významových rovín, ktoré na seba prirodzene nabaľuje v tvorivom myšlienkovom procese. Práve umelcovi vlastné divergentné myslenie je dôležitou podmienkou vzniku malieb, zosobňujúcich (zhmotňujúcich) myšlienkovú transformáciu videnej reality, v ktorých všetky stavebné výrazové prvky podliehajú cieľu vzájomne prepojiť rôzne kontexty života, neraz s prvkom irónie či nadsádzky. Kontextualita a vzťah priestoru a plochy sa tak stávajú podmienkou vzniku Agócsových diel, tematicky na seba nadväzujúcich, nozároveň salíšiacich svojim formálnym a výrazovým prevedením.
Z dôležitých stavebných prvkov obrazov možno spomenúť konštruovanie priestoru v zmysle odhalenia jeho geometrickej skladby a priestorových parametrov v spojitosti s myšlienkovou analýzou priestorových prvkov (krabica ako základný stavebný prvok kompozícií, elementárne ohraničenie priestoru), dekonštrukciu iluzívneho priestoru v podobe prepisu jedného motívu cez druhý či už postupom maliarskym alebo kolážovaním výstrižkov z časopisu, či postupné prestupovanie priestorovej hmoty do farebnej škvrny alebo jej úplný rozklad v podobe farebných stekancov. Nezanedbateľný je aj častý prvok scénickosti, v zmysle polemizovania nad priestorom a jeho výrezom ako nad živou divadelnou scénou či kulisou, čo výrazovo umocňuje biele ohraničenie motívu na obrazovej ploche. Kompozičný prvok figúry tu potom často vystupuje v úlohe bábky či herca a priestorové atribúty pripomínajú rekvizity danej scény, odpozorovanej z reálneho výrezu životného priestoru.
Maľbou na plátno ohraničeného formátu prepisuje autor reálny výsek daného priestoru do dvojdimenzionálneho maliarskeho jazyka, obohateného osubjektívnu myšlienkovú nadstavbu. Je tu citeľné neustále prestupovanie priestoru do plochy a zároveň plochy do priestoru.