Po obidva večery sála kultúrneho domu praskala vo švíkoch. Organizační a umeleckí vedúci súboru popredného folklórneho reprezentanta regiónu Gemer - Malohont Stanislava a Jaroslav Zvarovci pripravili galaprogram, v ktorom jednotlivé programové bloky boli venované všetkým tým, ktorí pre súbor vytvorili jedinečné dielo a v umeleckom spracovaní súboru priniesli originalitu a neopakovateľnosť ľudového umenia regiónu.
Úvodom mohli hostia galaprogramu zhliadnuť krátkometrážny dokumentárny film o súbore, ktorý zmapoval históriu organizovaného folklóru v obci Klenovec a činnosť FS VEPOR v Klenovci. Ďalej program pokračoval jednotlivými blokmi, v ktorých boli uvedené choreografie párových tancov, dievčenských a chlapčenských tancov, piesne mužskej a ženskej speváckej skupiny, vystúpenie malých gratulantov z DFS Zornička a Mladosť z Klenovca, heligonkárov ako aj vystúpenie fujaristu Milana Katreniaka z Tisovca. Celý program hudobne sprevádzala Ľudová hudba FS VEPOR pod vedením primáša Jána Demeho.
V závere galaprogramu boli udelené ocenenia Predsedu Matice slovenskej jednotlivým členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci, ktorí sú zároveň aj členmi FS VEPOR, za dlhoročnú obetavú matičnú prácu, udržiavanie a propagáciu miestnych ľudových tradícií, obyčají a zvyklostí v regióne Gemer - Malohont, za osobitý prínos v rozvoji miestnej ľudovej kultúry: predsedníčke MO MS Klenovec Ľubici Husmanovej a členom MO MS Klenovec Stanislave Zvarovej, Jaroslavovi Zvarovi, Ľubomírovi Zvarovi a Elene Mináčovej.
V súbore hrá, spieva a tancuje viac ako 70 mladých i starších folkloristov, ktorí absolvujú ročne vyše štyridsať vystúpení doma i v zahraničí, či už ako jednotlivé zložky, sólisti alebo celý súbor. Súbor sa pravidelne prezentuje na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach - Klenovská Rontouka, do ktorej sa členovia súboru zapájajú ako dobrovoľníci pri technickom zabezpečení, aj pri realizácii Klenovského a Matičného dvora. Predstavujú sa na festivaloch vo Východnej, Detve, Heľpe, Terchovej, Očovej, Hontianskej Paráde v Hrušove, v Rejdovej, na Koliesku v Kokave nad Rimavicou, v Podzámočku, na Dedine ožíva v Drienčanoch, Novohradských folklórnych slávnostiach v Lučenci, Zamagurských folklórnych slávnostiach atď... Za 45 rokov sa súbor predstavil divákom v 17 štátoch Európy a to: v štátoch bývalej Juhoslávii - Srbsku, Chorvátsku, Čiernej Hore, ďalej Francúzsku, Španielsku, Luxembursku, Dánsku, Monaku, Grécku, Nemecku, Rumunsku, Taliansku, Ukrajine, Maďarsku, Poľsku a Čechách.
Za 45 rokov súbor získal množstvo ocenení na domácej i zahraničnej pôde, počínajúc rokom 1994, keď Ľudová hudba FS VEPOR získala titul Laureát ľudovej hudby, ďalej pokračovala v získavaní ocenení v Ciechocinku v Poľsku, v Berlíne na svetovom rómskom festivale a v celosvetovom folklórnom festivale v poľskom Zakopanom tretie miesto. Tanečníci a speváci súboru majú na konte aj ocenenia z okresných, krajských a celoslovenských súťaží napr. za choreografiu Klenovská svadba, Čardáš, v roku 2001 udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave medailu Daniela Gabriela Licharda a v roku 2006 medailu Matice slovenskej, ako aj cenu obce Klenovec v roku 2012. Končiac rokom 2016 na regionálnej súťaži hudobného folklóru získal súbor šesť zlatých pásiem a na krajskej súťaži hudobného folklóru získali jej jednotliví členovia bronzové, strieborné a zlaté pásmo.
Tvorba Folklórneho súboru VEPOR je zameraná hlavne na spoznávanie svojej histórie, tradičnej ľudovej kultúry svojej obce a regiónu Gemer - Malohont. V repertoári majú okrem ľudových tancov, piesní a hudby z Klenovca a širšieho regiónu Gemer - Malohont aj tance z Terchovej na počesť Juraja Jánošíka, ktorý sa spája s Klenovcom, tiež Goralskú oblasť, nakoľko pod Veprom žilo 7 goralských rodín a na spomienku Novoklenovčanov, ktorí žili v Podkarpatskej Rusi, zachovávajú aj Rusínske ľudové piesne a tance. Z blízkych regiónov majú v repertoári aj tance z Horehronia a Podpoľania. Okrem tancov a piesní sa súbor zameriava aj na spracovania kalendárneho a rodinného obradového folklóru.
Želáme vám, milí súboristi - vepristi, do ďalších rokov a výročí vždy len úspechy, máte náš obdiv, vďaku a úctu.
Mgr. Ingrid Šulková
Fotografie Peter Poboček
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-