piatok, 16 december 2016 11:25

Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché

Napísal(a) Jana Dorčáková
Ohodnotiť túto položku
(8 hlasov)

Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky

ZUZKY sa naplnilo javisko. Desiatky rozžiarených detských očiek, ktoré tento podvečer krstili svoje kroje, spievali, tancovali a hrali sa tak ako kedysi... V náručí bábiky, zvončeky, kahance a v srdci teplo... Stačilo prižmúriť oči a vrátili ste sa v čase. Tam, kde pokora a pokoj napĺňali životy mladých ľudí. Zvyky a dedičstvo našich praotcov a prastarých materí pre ďalšie generácie. Tie, ktoré sprevádzali dlhé zimné večery a spájali ľudí v časoch dobrých aj zlých. Prechádzali sme z miesta na miesto, lialo sa olovo, tancovali strigy, boli sme na jarmoku a spievalo sa a tancovalo. Nedokázali sme spustiť oči z nadšenia detí, ktoré vystriedali junáci a devy, ktoré majú v žilách hádam folklórnu krv.
Koledy v podaní speváčok FS Lykovec a mohutné hlasy mužskej speváckej skupiny HÚŽVA vchádzali pod kožu. Sprevádzané úžasnými chytľavými melódiami, ktoré rozzvučali struny primáša a hudobníkov a roztancovali aj tie nohy, ktoré sedeli v hľadisku. Koledníci, vinše, koledy, piesne a tance. To je naša klenotnica, ktorú by sme si mali opatrovať. Od detí, ktoré ešte možno nevedia čítať, ale vedia spievať a vinšovať, cez mládež, ktorá vymení surfovanie za tancovanie a spievanie, až po zrelé ženy a mužov s úctou nesúcich sa vo svojich krojoch. Skvelých hudobníkov, mladších, aj tých, ktorých už zdobia šediny a pár strún už museli na svojich nástrojoch vymeniť, speváčky a spevákov. Tých, ktorí svoj poklad v hrdle odovzdajú tej ďalšej generácii s chuťou, láskou a pokorou.
Máme byť na čo v Revúcej hrdí. Tento večer povymetal pavučiny ľudských nesvárov a ukázal nám, že ľudia nemuseli mať veľa v hrnci, ale dokázali sa podeliť, že nemuseli mať truhlice plné hábov, ale dokázali sa zabaviť, stretnúť, chytiť sa za ruky, pozrieť sa do očí, spievať a tancovať.
Nádherný večer na doskách MsKS v Revúcej. FOLKLÓRNE VIANOCE od jesene do Krašúna. Zo srdca ĎAKUJEME všetkým účinkujúcim a nesmierne poďakovanie za trpezlivosť, nápady a dlhé folklórne večery patrí Ing. Alenke Ďurkovičovej, Ing. Marianke Poprockej a Mgr. Natálii Poprockej. Vdýchli dušu tomuto skvelému folklórnemu večeru.
Jana Dorčáková

Fotografie: Peter Poboček

 

 

 

 

Čítať 2186 krát Naposledy zmenené piatok, 16 december 2016 13:35

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.