Kultúra (2729)
Podradené kategórie
Pranostiky (0)
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak sa v marci bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.
Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Ak je február mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
Ak je únor veľmi mierny, je jarný čas potom biedny.
Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
Ak sa mačka vo februári vyhrieva na slnci, tak v marci sa bude vyhrievať pri peci.
Ak vo februári nalapané vtáčky sú tučné, to znamená ešte sneh a zimu.
Aké fašiangy, taká Veľká noc.
Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
Akým sa ukáže Popelec (Popolcová streda, utorok pred ňou sa končia fašiangy), taký je celý rok.
Biely február pole silí.
Čo január zameškal , to február doháňa.
Čo veľký zameškal, to malý doháňa.
Februárové slnko je falošné.
Jaké je počasí o Popelečné střede , takové se drží celý rok.
Keď je február na sneh bohatý , býva marec suchý.
Keď je suchý február, je mokrý august.
Keď je vo februári mokro, v auguste je sucho.
Keď sa cez fašiangy na slnci opeká, mačka potom v pôste za kachle uteká.
Keď sa končí február severným vetrom, dobre sa darí žencom.
Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
Keď ti v únoru za uchom komár zašimrá, pobehneš v breznu ku kachliam s ušima.
Keď únor vodu spustí, v ľad mu ju brezeň zhustí.
Keď v mesiaci február mnoho snehu, býva marec suchý.
Keď v tomto mesiaci Mliečna cesta na nebi jasná, budúci rok bude hojný.
Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
Keď vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Konec masopustu (obyčajne od Troch kráľov po Popolcovú stredu, medzi 4. februrárom až 10. marcom) jasný - len krásný.
Krátke fašiangy, dlhá zima.
Leží-li kočka v únoru na slunci, jiste v březnu poleze za kamna.
Mnoho snehu, mnoho sena.
Suché fašiangy, dobrý rok.
Suchý půst - úrodný rok.
Svíti-li slunce o masopustě, bude pěkná pšenice a žito podzimní.
Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
V noci fašiangovej keď vidno hviezd mnoho, ponesú sliepky moc vajec roku toho.
Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
Prezentácia reštaurovanej pohrebnej prikrývky z roku 1824 v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) B. ŠumskáSúčasťou zbierkového fondu Baníckeho múzea v Rožňave je aj pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824. Je jedným z mála textilných predmetov zachovaných z obdobia pôsobenia cechov v Rožňave. Používala sa na prikrytie rakvy počas pohrebov členov cechu alebo ich rodinných príslušníkov.
Prikrývka je ušitá z dvoch vrstiev tkaniny – vrchnú vrstvu tvorí zamat tmavohnedej farby a spodnú vrstvu tkanina plátnovej väzby, pravdepodobne ľan zafarbený na tmavomodro. Na vrchnej strane je zobrazený kríž vytvorený aplikáciou ozdobných prámikov z kovových nití, výšivky, kovových flitrov a hodvábnej tkaniny. Pod ramenami kríža po oboch stranách sú z kovových nití a prámikov vyšité štíty so symbolmi čižmárskeho remesla – čižma, hladidlo a nôž. Po obvode je našitý ozdobný prámik a strapce. Prikrývka má dĺžku 2,2 m a šírku 1,6 m.
Jún v Košickom kraji v znamení filmu vzdá poctu Jurajovi Jakubiskovi
Napísal(a) A. KleinováSériu podujatí spustí projekt Poď do kina s KSK, ktorý vzdá poctu rodákovi Jurajovi Jakubiskovi.
Košický samosprávny kraj je „Film friendly region“. Zriadením regionálnej filmovej kancelárie a spustením dotačnej schémy rozhýbal filmovú tvorbu v Košickom kraji. Nezabúda pritom ani na obyvateľov a návštevníkov kraja. Aj preto zakladá tradíciu filmových júnov, v rámci ktorých ponúkne v celom kraji sériu tematických podujatí.
„Filmovému umeniu v Košickom kraji sa v poslednom období mimoriadne darí. Založili sme Filmovú kanceláriu Košického kraja, točia sa tu filmy, vrátil sa filmový festival Artfilm fest. Audiovizuálne umenie sa pomaly stáva súčasťou identity rozhýbaného Košického kraja a tento zážitok chcem dopriať aj čo najväčšiemu počtu východniarov, preto filmy prídu za nimi do regiónov,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v zbierkach Baníckeho múzea
Napísal(a) S. HolečkováDnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie Židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944
Esencia svetla * Zmysel pre mnohotvárnosť a pozornosť k detailu
Napísal(a) T. BachňákováZreštaurovaná aj kniha životnej filozofie z roku 1621 * Predmet mesiaca jún 2023
Napísal(a) I. KrnáčováPredmetom mesiaca jún sú dve zreštaurované historické tlače z knižnice múzea. Reštaurovanie tlačí podporil Fond na podporu umenia. Knihy sú vystavené v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 1. do 30. júna 2023.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v júni ďalšie dve zreštaurované historické tlače. Prvou je v dnešnej dobe už netradičná kniha: Berlinischer Briefsteller für das gemeine Leben. Zum Gebrauch für deutsche Schulen und für jeden, der in der Briefftellerei Unterricht verlangt und bedarf. (Berlínska príručka písomnej komunikácie pre každodenný život. Na použitie v nemeckých školách a pre každého, kto sa chce alebo potrebuje naučiť písať listy). Kniha bola vydaná v Berlíne v roku 1786, v nemeckom jazyku, s použitím nemeckého lomeného gotického písma, známeho pod názvom švabach.
Pred 110 rokmi zomrel v Budapešti významný rožňavský rodák Miklós Lakatos
Napísal(a) S. HolečkováRožňavský rodák Miklós Lakatos (1824 – 1913) bol právnikom a dôstojníkom 9. košického honvédskeho práporu (kassai vörössipkás 9. honvédzászlóalj főhadnagya) počas revolučných rokov 1848 – 1949.
Za účelom bádania naše múzeum v dňoch 17. – 19. mája 2023 navštívili prapravnuk Miklósa Lakatosa, novinár Miklós Horváth a historik Mihály Bartos z Budapešti. Cieľom návštevy boli informácie viažuce sa k osobnosti Miklósa Lakatosa získané výskumom kurátorky fondu História I, ktorá sa predmetnej téme venovala v rámci výskumnej úlohy zameranej na Mestské múzeum v Rožňave.
Takýmto heslom som sa riadila, keď som po tieto dni bola pani Dankou Červenákovou, pracovníčkou knižnice, pozvaná do Obecnej knižnice v Gemerskej Polome, aby som žiakom tunajšej základnej školy pripomenula život a dielo nášho rodáka a národovca Petra Kellnera Hostinského. Je to v období, kedy si pripomíname jeho okrúhle výročia, 200 rokov od jeho narodenia a 150 rokov od jeho smrti. A zaujímavosťou je aj to, že v tomto roku si tiež pripomíname 160. výročie vzniku Matice slovenskej, ktorej Peter Kellner bol spoluzakladateľom. Žiakom som vysvetlila poslanie Matice slovenskej a jej úlohu na uchovávanie kultúrnych a národných tradícií. Jednotlivé besedy boli uskutočnené s prihliadnutím na vekové kategórie, pričom neboli nudné, práveže mali inšpiratívny charakter, a čo je dobré, nemíňali sa účinku.
V Rákoši oslávili 130. výročie založenia dobrovoľného hasičstva
Napísal(a) G. JakubecováSobota 27. mája 2023 bola slávnostným dňom pre obec Rákoš a hlavne pre jej dobrovoľných hasičov na strednom Gemeri. Oslavovali totiž svoje 130. výročie založenia dobrovoľného hasičstva. Ráno pred obecným úradom sa začali zhromažďovať dobrovoľní hasiči z okresu Revúca a pozvaní hostia, odkiaľ sa pohol sprievod obcou až na futbalové ihrisko. Na nástupe sa k prítomným prihovorila starostka obce Lýdia Nemogová Gallová, vypočuli sme si Modlitbu hasiča a príhovor veliteľa DHZ Rákoš Milana Takáča. Program pokračoval slávnostným oceňovaním:
Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej udelila Stuhu k zástave pre DHZ Rákoš pri príležitosti 130. výročia založenia. Starostka obce pripla stuhy: DHZ – Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Hucín, Chyžné, Jelšava, Kameňany, Lubeník, Magnezitovce, Muránska Dlhá Lúka, Nandraž, Rákoš, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúčka, Sirk, Polícii SR – OO PZ Jelšava, OR HaZZ Revúca, Jelšavskej ceche, Rákošskej cäche.
Na výstave krajského kola súťaže AMFO 2023 v Spišskej Novej Vsi bude zastúpený aj horný Gemer
Napísal(a) mg odZ informácií získaných zo Spišského kultúrneho centra a knižnice v Spišskej Novej Vsi (SKCaK) na internete, sme sa dozvedeli, že Spišiaci v nasledujúcich dňoch pripravujú vernisáž najlepších fotografií vybraných do krajského kola súťaže AMFO 2023. Vernisáž sa uskutoční dňa 8.6.2023 o 16.30 hod. v priestoroch SKCaK na Zimnej ulici 47.
Do krajského kola Košického samosprávneho kraja postúpilo 89 autorov s 297 fotografiami, čo znamená nárast oproti uplynulému roku. V 51. ročníku vyvolala veľký záujem u fotografov nová kategória – diptych. Jednoducho povedané, je to výraz pre viacero obrazov umiestnených v jednom ráme. Odborná porota v zložení Stanislav Mihalík EP, Mgr. art. Zuzana Jakabová a Dávid Doroš, MgA. sa podrobne zaoberala každou jednou prihlásenou fotografiou a na výstavu vybrali 98 najlepších fotografií od 50 autorov, ktoré budú môcť diváci vidieť do 11. 7. 2023.
Viac...
Výjazdové workshopy s Baníckym múzeom na Gotickej ceste Gemera
Napísal(a) E. Hermélyi GecelovskáPre žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov stredných škôl pripravilo Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v partnerstve s OZ Gotická cesta výjazdové workshopy. Podujatie bude prebiehať počas dvoch dní, a to 15. a 21. júna 2023.
Program workshopu bude naozaj bohatý. Pre študentov je naplánovaná študijná exkurzia kostolov na Gotickej ceste Gemera. Navštívia kostoly v Plešivci, Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach. Po exkurzii budú mať možnosť nahliadnuť na techniky získavania pigmentov z rôznych druhov minerálov na maľbu fresiek a následne sami namaľujú gotické výjavy a ornamenty na drevenú kazetu. Poniektorých možno skôr zaujme výroba magnetiek s rovnakou tematikou. Na konci dňa si študenti na pamiatku vyrobia odznaky s logami kostolov Gotickej cesty.
Priestor vyhradený pre Týždeň detí v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi GecelovskáZažiť Týždeň detí – týždeň plný vedomostí a zábavy za svoje brány pozýva všetkých žiakov materských a základných škôl Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.
Podujatie bude prebiehať v dvoch prevádzkach múzea. V Galérií Baníckeho múzea v Rožňave čaká na žiakov aktivita pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!. V rámci nej si deti prostredníctvom komentovanej prehliadky prezrú celú novootvorenú výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu a následne si získané poznatky overia v kvíze. Naučia sa tiež rozpoznať rôzne druhy kože a zapletať kožené pásiky viacerými spôsobmi. Nakoniec si vyrobia vlastné kožené náramky či kožené záložky do kníh.
Pri knižných novinkách u nás v knižnici v Gemerskej Polome
Napísal(a) M. AntalováKNIHA, najväčší priateľ človeka od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých, či starých. Preto je potešiteľné, že Obecná knižnica v našej obci Gemerská Poloma v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej už roky pripravuje besedu s vernými čitateľmi v rámci projektu o knižných novinkách. Nevynechali sme ani tento rok (2023), pretože knihovníčka vypracovala projekt na nákup literatúry a opäť bola úspešná, a tak do knižnice pribudli nové knihy.
Pozvanie prijali aj poslankyne obecného zastupiteľstva pani Janka Ciberajová, Ľubica Šmelková a Mária Antalová, ktorá nás zasvätila aj do tajov pletenia rôznych dekorácií z papiera. Srdečne sme privítali aj bývalú knihovníčku, pani Máriu Červenákovú, ktorá ostala knižnici verná.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu. Jedným z viacerých sprievodných podujatí k výstave, ktoré múzejníci pripravili, sú múzejno-pedagogické aktivity pod názvom Remeselník, hor sa s kožou na trh!
V rámci tohto sprievodného podujatia sa najprv žiaci základných škôl zúčastnia komentovanej prehliadky výstavy a následne si prostredníctvom kvízu overia nadobudnuté vedomosti. Spoznajú taktiež rôzne druhy kože a naučia sa zapletať kožené pásiky rôznymi spôsobmi. Dokonca niektorých hodín sa zúčastní aj miestny remeselník Mgr. Martin Kováč, ktorý žiakom prakticky ukáže ako pracovať s kožou. Na konci aktivity si žiaci vyrobia vlastné kožené náramky a záložky do kníh. „Teší nás, že aj prostredníctvom tejto výstavy môžeme deťom priblížiť históriu spracovania kože a rôzne remeslá, ktoré súvisia so spracovaním tohto materiálu. V tvorivých dielňach si žiaci budú môcť vyskúšať samotnú prácu s kožou, spoznajú jej vlastnosti a náradia remeselníkov,“ uviedla múzejná pedagogička Mgr. Gabriella Badin.
Ján Brocko – 100. výročie narodenia
1. marec – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – básnik, publicista.
Do gymnázia chodil v Rožňave a v Tisovci, kde v roku 1943 maturoval, potom sa stal poslucháčom Právnickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Básne písal už počas štúdií v Tisovci. Publikoval v stredoškolských almanachoch, v Novom rode, Národných novinách, Tvorbe a v Eláne. V roku 1943 napísal veršovanú historickú hru Cigánka, prekladal z nemčiny a z francúzštiny a v rukopise zanechal zbierku básní Vízie týchto dní. Aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. Bol spoluredaktorom cyklostylovaných revúckych povstaleckých novín Naše správy, vychádzajúcich už od 31. augusta 1944. Potom odišiel do hôr a spolupracoval s protifašistickým odbojom, kde v ťažkých podmienkach ochorel na tuberkulózu. Po oslobodení začal prispievať do revúckeho týždenníka Naša cesta, no musel sa liečiť v Novom Smokovci. Nakoniec zákernej chorobe podľahol. Podstatná časť jeho poézie, ovplyvnená udalosťami v SNP, vyšla v posmrtne vydanej zbierke Ohlas v roku 1946, neskôr v antológiách Kvet z našej krvi (1959) a Verše proti smrti (1980). V roku 1990 vyšla o ňom životopisná novela Stanem sa básnikom z pera Dušana Mikolaja. Na rodnom dome na Muránskej ulici má umiestnenú pamätnú tabuľu. -MM-
Edita Urvichiarová – 30. výročie úmrtia
4. marec – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, potom pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Výsledky výskumnej a zbierkotvornej činnosti prezentovala ako autorka a spoluautorka scenárov viacerých výstav. Vykonávala poradenskú službu a viedla diplomantov i stredoškolských študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ľudovít Vladimír Rizner – 175. výročie narodenia
10. marec - Ľudovít Vladimír Rizner (10.3.1849 Zemianske Podhradie – 7.10.1913 Zemianske Podhradie) – zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf, historik.
V rokoch 1865-67 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v r. 1873 zložil skúšky na učiteľskom ústave v Trnave. Od r. 1870 pôsobil v Zemianskom Podhradí. Ako pedagóg sa usiloval v praxi ovplyvniť úroveň učiteľskej práce, osobne zhotovoval didaktické pomôcky, založil školskú knižnicu, písal a upravoval učebnice, pripravil metodické pomôcky. Prostredníctvom mnohostrannej publicistickej činnosti upriamoval pozornosť na moderné pedagogické tendencie. Jeho dôraz na význam knihy v živote vyústil do monumentálneho bibliografického programu, takmer štyri desaťročia pripravoval svoje životné dielo – retrospektívnu Bibliografiu písomníctva slovenského, ktorým sa stal zakladateľom slovenského bibliografického myslenia a slovenského národného bibliografického systému. Významná bola aj jeho činnosť literárna, publicistická, folkloristická a historiografická. -MM-
Jozef Várady – 85. výročie narodenia
17. marec – Jozef Várady (17.3.1939, Silica, okr. Rožňava – 4.6.2008 Silica) – vedecký pracovník v oblasti veterinárnej fyziológie.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave v roku 1957 študoval na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Po roku 1963 pracovník VŠ veterinárskej, Ústavu experimentálnej biológie SAV, Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Od roku 1987 na VŠ veterinárskej v Košiciach zastával funkciu vedúceho katedry normálnej a patologickej fyziológie, kde sa v roku 1988 stal profesorom. Vo vedecko-výskumnej práci sa venoval dusíkovému metabolizmu prežúvavcov. Bol autorom a spoluautorom viac než 190 publikovaných prác doma i v zahraničí. Výsledky výskumov spracoval v monografii Výmenné procesy dusíkatých látok medzi krvou a tráviacim traktom prežúvavcov (Bratislava 1985). Zúčastnil sa viacerých medzinárodných programov, absolvoval študijné pobyty v zahraničí. Podieľal sa na realizácii medzinárodného projektu IAEA/FAO pri izotopických štúdiách dusíkového metabolizmu. Zabezpečoval vedecko-výskumnú a výchovno-vzdelávaciu činnosť nielen pre veterinárov, ale i pre prírodovedcov a poľnohospodárov. Ako uznávaný pedagóg bol členom celého radu vedeckých a odborných komisií. -MM-
Ján Valašík – 305. výročie narodenia
19. marec – Ján Valašík (19.3.1719 Kolačno – 23.3.1768 Bôrka, okr. Rožňava) – prekladateľ, rím.-kat. kňaz.
Študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Trnave, teológiu v Budíne, v roku 1743 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Dubníku, od roku 1747 ako farár v Bôrke, kde sa okrem iného zaslúžil o postavenie nového kostola. V roku 1768 v Trnave vyšiel jeho prvý slovenský preklad životopisov svätých Príklad život kresťanského, v ktorom uplatnil kultúrnu západoslovenčinu. -MM-
Matej Holko st. – 305. výročie narodenia
28. marec - Matej Holko st. (28.3.1719 Tisovec – 28.10.1785 Nižný Skálnik) – historik, kultúrny pracovník.
Prvé dva roky vyrastal v Tisovci, potom sa s rodičmi presťahoval do Ochtinej. Študoval v Dobšinej, Ožďanoch, teológiu vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelickej kňaz v Kobeliarove, Hnúšti a 30 rokov v Nižnom Skálniku, kde udržiaval osobný a korešpondenčný styk s početnými vzdelancami a spisovateľmi. Venoval sa kultúrnej histórii, autor latinsky písaných katalógov spisovateľov, autorov slovenských kníh, uhorských škôl, zoznamu evanjelických farárov, teologických a vlastivedných štúdií, ktoré ostali v rukopise. Skladal latinské verše, písal veršované listy a vinše. Zostavil zbierku slovenských ľudových piesní, z ktorých niekoľko uverejnil Ján Kollár v Národných spievankách. V roku 1767 sa pokúsil založiť učenú spoločnosť v Malohonte, ktorú realizoval jeho syn Matej Holko ml. Svojou činnosťou sa včlenil medzi výrazné postavy počiatkov slovenského národného obrodenia. -MM-