Múzeá

Múzeá (678)

Aktivita BRIEFCASE – nerastné suroviny okolo nás * Čo pripravilo Banícke múzeum v Rožňave pre žiakov

Na žiakov materských a základných škôl myslí počas celého roka Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tentoraz pre ne pripravilo atraktívnu aktivitu pod názvom Briefcase – nerastné suroviny okolo nás. Prostredníctvom aktivity sa múzejníci snažia priniesť tému vyčerpateľnosti nerastných surovín a potrebu ekologického správania sa pri ich využívaní.

Žiaci sa dozvedia množstvo zaujímavých a prekvapivých informácií o mineráloch, kde a ako nerastné suroviny získavame a kde všade ich nájdeme pri každodenných činnostiach. Interaktívnou a zábavnou formou za pomoci Briefcase – Kufríka minerálov každodennej spotreby okrem iného spoznajú vlastnosti jednotlivých nerastných surovín a čo sa z nich vyrába. Počas celej aktivity budú múzejníci klásť dôraz na environmentálnu stránku ich spotreby. Po „kufríkovej hre“ žiakov určite zaujme aj pripravená tvorivá dielňa. „Tvorivá dielňa je vždy obľúbeným spestrením našich aktivít. S detičkami si vyrobíme napichovátka z polodrahokamov a s tými staršími stromčeky šťastia,“ uviedla múzejná pedagogička Brigita Nagyová.

Torzo železnej podkovy zo zaniknutého stredovekého hrádku Jestice – Várhegy - predmet  mesiaca október

Rimavská Sobota, 27.09. 2024 - Podkovy sú podľa tradície považované za symbol šťastia, prosperity a hojnosti. Majiteľa podkovy mala chrániť pred ochoreniami a nešťastím. 
Hlavnou funkciou podkúvania a používania železných podkov je ochrana predovšetkým konského kopyta pred nadmerným opotrebovaním. Voľne žijúci kôň prispôsobuje svoj pohyb v teréne, aby opotrebenie a narastanie rohoviny kopyta bolo v rovnováhe. Pri pravidelnej práci hlavne na tvrdom alebo hrubom podklade je nutné chrániť kopyto koňa železnou podkovou, ktorá zabraňuje opotrebovávaniu rohoviny až na citlivé tkanivo. Podkova zastavuje prirodzené opotrebovanie rohoviny, ktorá neustále dorastá. Z tohto dôvodu bola nevyhnutná pravidelná výmena podkov, pri ktorej sa podkova zloží z kopyta, aby sa mohla upraviť rohovina kopyta a znovu sa pripevní buď pôvodná, alebo nová podkova ( v závislosti od stavu opotrebovania).

Ďalšie akvizície súborov, ktoré v týchto dňoch získalo Gemersko-malohontské múzeum

Gemersko-malohontské múzeum získalo súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota, 25.09.2024 - Gemersko-malohontské múzeum získalo v  rámci akvizičnej činnosti súbor 688 historických pohľadníc o Rimavskej Sobote. Pohľadnice z obdobia od konca 19. do začiatku 21. storočia boli zakúpené od JUDr. Igora Mikitu. Súbor pohľadníc bude cennou a dôležitou súčasťou zbierky múzea a v budúcnosti ho bude možné vystaviť v rámci dočasných výstav aj v rámci programu „Predmet mesiaca.“

Prezentovaný súbor 688 historických pohľadníc je unikátnou zbierkou približujúcou minulosť a (v mnohých prípadoch už aj) stratené zákutia Rimavskej Soboty. Táto ojedinelá zbierka nám ponúka fascinujúci pohľad na vývoj mesta v historickom období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli a pohľadnice sú takto dôležitými historickými dokumentmi, ktorými Gemersko-malohontské múzeum už bezpochyby malo disponovať.

Nový zážitkový seminár pri príležitosti 80. výročia SNP: Začnite s vystavovaním!

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania pripravilo pre žiakov základných škôl druhého stupňa a študentov stredných škôl zážitkový seminár, ktorý je venovaný múzejným zbierkam z fondu výtvarného umenia múzea s tematikou SNP. 

Počas seminára, v časovom rozsahu 90 minút, sa žiaci a študenti oboznámia s regionálnymi dejinami SNP. Seminár je koncipovaný formou zážitkového vyučovania, kde pedagóg žiakov a študentov len usmerňuje v procese učenia. Hlavnou úlohou „vystavovateľov“ bude nasledovné: zostaviť a pripraviť výstavu zo zbierok výtvarného fondu. Okrem hlavnej úlohy študentov a žiakov budú čakať ďalšie zadania, ktoré budú viesť ku kritickej historickej reflexii SNP.

Akvizícia dermoplastického preparátu daniela škvrnitého v zbierkovom fonde GMM

Rimavská Sobota, 24.09. 2024 – V roku 2024 rozšírilo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoj zbierkový fond o dermoplastický preparát daniela škvrnitého. Akvizíciu dermoplastického preparátu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2023), ktorému aj takto ďakujeme. Ide o preparát samca daniela v letnej srsti v kroku. Návštevníci si nový zbierkový predmet môžu prehliadnuť  už dnes v prírodovednej časti stálej expozície Gemersko-malohontského múzea. 

Daniel škvrnitý na Slovensku nie je pôvodným druhom. Pochádza z Malej Ázie a východného Stredomoria. Do oblasti strednej Európy ho introdukovali pravdepodobne ešte Rimania. Je rozšírený hlavne v listnatých a zmiešaných lesoch do nadmorskej výšky približne 500 m.  Na pastvu na lúky vychádza z húštin hlavne pri zotmení, no v nerušených oblastiach aj cez deň. Je výrazne menší ako jeleň. V zimnej srsti je sivohnedý, letnú srsť má červenohnedú so svetlými škvrnami.

Vojenský historik Pavol Mičianik o druhej svetovej vojne a SNP nielen v regióne Gemer-Malohont

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na prednášku renomovaného vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A. o druhej svetovej vojne, Slovenskom národnom povstaní, nielen v regióne Gemer-Malohont. Prednáška sa uskutoční 24. septembra 2024 o 10.00 pre školy a o 16.00 pre verejnosť. Pavel Mičianik (*1973 Lučenec) vyštudoval anglický jazyk a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rokoch 1997 – 2006 študoval na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a v roku 2008 ukončil doktorandské štúdium na Univerzite Mateja Bela. Pôsobil napríklad na Univerzite Mateja Bela a tiež ako Vedecký tajomník Matice slovenskej.

PhDr. Pavel Mičianik je autorom štyroch zväzkov publikácie Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (2007, 2008, 2009, 2012), Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939 (2019) alebo Domobrana v armáde Slovenskej republiky 1995 – 2005 (2023).

Pripomíname si 110. výročie úmrtia Dr. Rudolfa (Rezső) Hazslinszkého, významnej osobnosti rožňavského múzejníctva

(... a nezabúdame ani na Ladislava (László) Adalberta Aranya)

Dr. Rudolf (Rezső) Hazslinszky (1869 – 1914) je dodnes jednou z najvýraznejších osobností rožňavského múzejníctva. Bol jedným z iniciátorov založenia Mestského múzea v Rožňave v roku 1912 a zároveň jeho prvým riaditeľom. Pod jeho vedením bola v roku 1912 v priestoroch Mestského domu otvorená prvá expozícia Mestského múzea v Rožňave. Počas svojho pôsobenia kládol veľký dôraz na zbierkotvornú činnosť. Podstatu muzeálnej činnosti videl v tvorbe zbierok (zbierkového fondu), ktoré považoval za zdroj poznania. Ako profesor evanjelického hlavného gymnázia v Rožňave využíval zbierky nie len vo výuke, ale aj v mimoškolskej výchove a do muzeálnej činnosti zapojil aj svojich žiakov na gymnáziu.

Mestské múzeum už v čase svojho založenia zahájilo pod vedením Hazslinszkého veľmi aktívnu zberateľskú činnosť, ktorej sa darilo, predovšetkým vďaka veľkému záujmu zo strany verejnosti, obohatiť novozaložené múzeum o vzácne predmety. Aj keď múzeum v počiatkoch zápasilo s priestorovými problémami, v prvých rokoch fungovania našlo v zbierkach múzea svoje miesto množstvo zaujímavých a cenných muzeálií. Prírastky Hazslinszky zodpovedne evidoval v Inventárnej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyói Városi Múzeum Leltára). O nadobúdaní predmetov do zbierok múzea zároveň pravidelne informoval na stránkach regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó. Podľa týchto údajov bol stav zbierok k 22. 12. 1912 1406 kusov.

Svetový deň cestovného ruchu v Gemersko-malohontskom múzeu

V roku 1979 ustanovila Svetová organizácia cestovného ruchu (UNWTO) 27. september ako Svetový deň cestovného ruchu. Svetový deň cestovného ruchu si na celom svete pripomínajú s cieľom rozvíjať povedomie medzinárodného spoločenstva o význame cestovného ruchu a jeho kultúrnych, sociálnych, politických a ekonomických hodnotách. Cieľom Svetového dňa cestovného ruchu je iniciovať diskusiu o vplyve cestovného ruchu na planétu a príležitostiach k udržateľnejšiemu rastu. Okrem toho cestovanie obohacuje spoločensky, kultúrne a má silný sociálny a výchovný aspekt. Pri tejto príležitosti Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote  pre návštevníkov pripravilo skutočne jedinečný program. 

Historická expozícia Baníckeho múzea už 25 rokov prezentuje dejiny Rožňavy a gemerského regiónu

Bola to veľkolepá udalosť v dejinách rožňavského, ale aj slovenského múzejníctva, keď bola v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva 10. septembra 1999 slávnostne otvorená a verejnosti sprístupnená nová historická expozícia Baníckeho múzea v Rožňave.

Cieľom expozície bolo v čo najväčšom rozsahu naplniť jedno zo základných poslaní múzea – ukazovať, ukázať dlhé roky na policiach uložené, pred očami návštevníkov ukryté muzeálie a vytvoriť tak podmienky na ich vhodné uloženie. Veľký dôraz sa pritom kládol na samotný výber vystavených predmetov s cieľom čo najvýstižnejšie prezentovať zaujímavú a bohatú históriu Rožňavy a gemerského regiónu.

Vzniku expozície predchádzal celý rad prípravných prác, ktoré múzeum realizovalo vo veľkej miere vo vlastnej réžii a do ktorých sa zapojil celý vtedajší kolektív múzea pod vedením Jozefa Csobádiho. Historická expozícia – prezentačný múzejný depozitár (v súčasnom chápaní zážitkový depozitár) ako netradičná forma prezentácie múzejných zbierok je výsledkom tisícok hodín mravenčej práce pri čistení, ošetrovaní, konzervovaní a reštaurovaní zbierkových predmetov zo všetkých fondov múzea, pri príprave výstavných plôch a neustálom premiestňovaní zbierok s cieľom umiestniť ich medzi množstvom predmetov na čo najlepšom, najadekvátnejšom mieste.

Kyjatické hračky majstra ľudovej umeleckej výroby Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian

Gemersko-malohontskému múzeu sa vďaka podpore Fondu na podporu umenia podarilo získať súbor 21 kusov drevených kyjatických hračiek vyrobených majstrom ľudovej umeleckej výroby Ladislavom Hedvigim z Rimavských Zalužian. Vo výstavných priestoroch múzea ich môžu návštevníci vidieť ako Predmet mesiaca septemberVýrobou drevených, tzv. kyjatických hračiek sa preslávila obec Kyjatice v okrese Rimavská Sobota v 20. – 30. rokoch 20. storočia. V roku 1977 už pôsobili v Kyjaticiach poslední výrobcovia Ján Petráš a Ján Beňo. Na ich tvorbu nadviazal v 80. rokoch 20. storočia Ján Ulický žijúci v neďalekých Rimavských Zalužanoch.

Strana 5 z 49