Tradície (187)
Pravá fašiangová nálada vládla v stredu 27. februára 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Folklórny súbor Borostyán z Drnavy divákom ponúkol program zaujímavých fašiangových zvykov, masiek, hudby, spevu a tanca. „Tento zvykoslovný program sme zostavili so zámerom obohatiť náš repertoár, lebo doteraz sme mali len tanečné choreografie, ale tiež aby sa oživili a zachovali zvyky a tradície našich starých rodičov,“ uviedla v rozhovore Mgr. Valéria Icsó - vedúca súboru.
Veselý fašiangový sprievod a zábavu ukončila spoločná tancovačka s divákmi.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s podporou Fondu na podporu umenia pokračuje v projekte
MAREC: Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia
Napísal(a) Kristína Furmanová
Fašiangové obdobie sa pomaly blíži k svojmu záveru. V úvode mesiaca marca sa však ešte môžete tešiť na veselé sprievody v maskách, pochovávanie bás i tradičné fašiangové hodovanie. Tomu ale v stredu 6. marca 2019 odzvoní a na rad prídu divadelné predstavenia a koncerty. Na výber bude aj niekoľko turistických akcií, tak smelo vyberajte.
Fašiangy vrcholia
K fašiangovým sprievodom v Utekáči (1.3.), Kokave nad Rimavicou a Hrnčiarskych Zalužanoch (2.3.), doplneným pochovávaním basy v Rimavskom Brezove, Tisovci (2.3.) a Hnúšti (5.3.), pribudnú v sobotu 2. marca Fašiangové hody na Ráztočnom.
U nás taká obyčaj...: Fašiangy s Borostyánom z Drnavy
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na druhý fašiangový folklórny večer v stredu 27. februára 2019 o 18.00 hod. do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
„Týždeň pred Popolcovou stredou ponúkneme našim priaznivcom fašiangovú zábavu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Maroša Rusňáka. Súbor má za sebou ďalší z úspešných rokov, v ktorom okrem choreografií a sólových tancov ocenených v najvyšších celoslovenských súťažiach, obohatil svoj repertoár aj o fašiangové zvyky z obcí južného Gemera, ktoré nás určite zaujmú i pobavia,“ pozýva Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Prvý tohtoročný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave 6. februára 2019 predstavil zaujímavé svadobné zvyky. Ľudové tradície a obyčaje počas svadobného obdobia mali nepísané pravidlá, ktoré sa v každej obci dodržiavali, a tak to bolo aj Honciach. Folklórna skupina Genšenky ich zbiera a scénicky upravené prezentuje v rámci svojich vystúpení. „Pred niekoľkými rokmi sme návštevníkom folklórnych večerov priblížili atmosféru pri výrobe gágoríkov do svadobnej polievky, postupne ako sa naše rady rozrastali, rozširoval sa aj náš repertoár o ďalšie programy, napríklad prenášanie postele z domu nevesty i genšenskú zavíjanku,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny.
U nás taká obyčaj: Svadobné zvyky v Genšu (Honce)
Napísal(a) M. Ferenczová
Projekt U nás taká obyčaj v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave pokračuje aj v novom roku. Priaznivci folklórnych večerov sa môžu tešiť na nové programy folklórnych kolektívov viažuce sa k rodinným, kalendárnym či pracovným zvykom v Gemeri. „Je obdobie fašiangov, ale okrem, bálov a zabíjačiek sa v minulosti počas tohto obdobia konalo najviac svadieb, preto sme túto tému zaradili ako prvú v tomto roku,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V stredu 6. februára 2019, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec pozývajú zoznámiť sa so svadobnými zvykmi v Genšu. Tie patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie.
Obdobie veselenia a hodovania, nazývané fašiangy, začalo v pondelok 7. januára po sviatku Troch kráľov a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 6. marca. Dovtedy budú v našom regióne na programe hlavne plesy, fašiangové sprievody a stretnutia, na ktoré Vás v mene organizátorov srdečne pozývame.
V znamení tradícií
Sériu fašiangových podujatí odštartovali už v piatok 25. januára v Kokave nad Rimavicou Detské fašiangové podujatie v maskách, ktoré si tu šikovné rúčky najmenších sami vyrobili.
Vianoce - krásny sviatok roka - sú oslavou návratu svetla – v kresťanských cirkvách narodenia Ježiška, s ktorou začali okolo roku 354 prví kresťania v Ríme.
Oslavy začínajú svitom prvej hviezdy na podvečernej oblohe, pokračujú v chrámoch, ale aj v intimite rodín.
Magická je sila Vianoc - nie div, že ľudia si navzájom želajú Božie požehnanie, zdravie, lásku, šťastie i prosperitu. Naši predkovia odpradávna istili šťastie aj dávnymi zvykmi. Na štedrovečernom stole býva dodnes až dvanásť jedál, ktoré majú zabezpečiť kvalitu života v jednotlivých mesiacoch. Štedrá večera sa začína prípitkom otca rodiny, ktorý urobí medom členom večere na čelá krížik a okrúhlou oplátkou s medom,
Na Bosoráckom jarmoku v Mokrej Lúke sa podával i tradičný "mokrenský pudžing" a gemerské guľky
Napísal(a) Štefánia Dachová
Dedinka Mokrá Lúka si žije spokojným životom celý rok. Bežné dni sa tu striedajú so sviatočnými. No keď prichádza december, sviatok Lucie, dedina ožíva oveľa intenzívnejšie ako inokedy. Už po štvrtýkrát sme dňa 15.12.2018 zorganizovali bosorácky jarmok pre mokrolúčanov a širokú verejnosť. Už od rána prichádzali ľudia aj zo širokého okolia. Dedinou sa ozývali vianočné piesne a koledy. Po trhu nám lietali strigy s metlami – poniektorí sa ich aj báli, veď aj vedeli prečo. Trhovníci ponúkali len to najlepšie zo svojich dielní - nechýbali perníky, výrobky z medu, z dreva, ručne šité bábiky, šperky, sviečky, vianočné ozdoby.
Návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov ľudových tradícií vianočný folklórny večer. V stredu 12. decembra 2018 návštevníkov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave vítala vôňa škorice, vanilky a vianočné melódie.
Počas celého roka, v rámci projektu U nás taká obyčaj..., ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, boli v jednotlivých programoch uvedené rôzne kalendárne či pracovné zvyky a tradície z horného Gemera. „Takto uprostred adventu sme navodili vianočnú atmosféru, aby sme si pripomenuli ich pravú hodnotu a poslanie,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Piaty ročník predvianočného "jermoku" opäť úspešný
Napísal(a) ORR MsÚ Revúca - TIC
V dňoch 10. až 12. decembra 2018 sa v budove Prvého slovenského gymnázia konal jubilejný 5. ročník tradičného predvianočného jermoku, ktorý každoročne organizuje Turistické informačné centrum Revúca. V tomto ročníku sme mali možnosť prezentovať 21 predávajúcich z Revúcej a okolia. Návštevníci jermoku si mohli vybrať z bohatej ponuky ručne robených výrobkov – vianočné ozdoby, prírodná kozmetika, sviečky, med, keramika, drevené a textilné ozdoby, perníky, bižutéria, háčkované hračky a ďalšie drobnôstky, ktorými potešili seba alebo svojich najbližších. Tento ročník bol výnimočný i tým, že medzi predávajúcimi pribudli ďalší remeselníci, ktorých produkty nesú značku kvality – regionálny produkt GEMER – MALOHONT.
Viac...
Na Vianočných trhoch v Revúcej sa symbolicky odovzdávalo aj primátorské žezlo
Napísal(a) Grétka Citrjaková
Víkend je za nami a spolu s ním aj každoročné Vianočné trhy v Revúcej. Sme veľmi radi, že 7. decembra 2018 na Námestí pred Kohútom sa zišiel hojný počet ľudí aj napriek nepriaznivému počasiu. Už od rána nám navodili vianočnú atmosféru vystúpenia materských a základných škôl z Revúcej a po obede aj krásny program Základnej umeleckej školy v Revúcej, tzv. Vianočný čas ZUŠ-ky. Počas dňa nesmela chýbať už tradičná súťaž o najlepšiu kapustnicu, ktorú tento rok vyhrali členovia CVČ. Na námestí, v jednom zo stánkov, sme mohli podporiť aj revúckych útulkáčov kúpou ich kalendára a pre mnohých hostí boli psíky príjemným spestrením dňa. Neoddeliteľnou súčasťou azda každého vianočného jarmoku je aj teplý punč. Tento lahodný nápoj podávala občanom pani primátorka
Gemerské Vianoce so sviatočnou atmosférou pred najkrajšími sviatkami roka
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry spríjemniť si predvianočné obdobie ľudovými zvykmi a obyčajmi našich prastarých rodičov. Zachovali sa vďaka nositeľom tradícií a folklórnym kolektívom, ktoré ich zbierajú, uchovávajú a šíria hlavne počas adventného obdobia.
V stredu 12. decembra 2018 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave svoje programy uvedú detský folklórny súbor Haviarik, spevácke skupiny folklórnych súborov Haviar a Dubina z Rožňavy,
Blížia sa Vianoce rýchlosťou prispôsobenou denným radovánkam. Čím sú najkrajšie sviatky roka bližšie, tým stúpa množstvo rôznych podujatí aj na našom Gemeri. Koniec novembra je vyhradený Ondrejom i Andrejom nielen v kalendári. Patrí už do obdobia nielen strídžich dní, ale aj rôznych starých zvykov, ktoré mali aj v minulosti najväčší priestor najmä na našom vidieku. Tak si náš národ zvykol liať olovo cez kľúčovú dierku, variť halušky so zavarenými lístkami rôznych mien, aby si dievčatá pri ich vyvrení mali z čoho v hrnci rýchlo nájsť meno svojho ženícha, či rôzne iné aktivity, akými boli aj zábavy organizované mládencami tohto mena po dedinách i mestách. V týchto dňoch na Ondreja v starom gemerskom mestečku v Jelšave sa tiež pripravili,
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-