Súťaže (109)
Gemerské osvetové stredisko vyhodnotí regionálne kolo 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy Výtvarné spektrum
Napísal(a) R. ŠimkoGemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia vernisáž výstavy a slávnostné vyhodnotenie regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Uskutoční sa 8. marca 2024 o 16:30 v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave.
Súťaž Výtvarné spektrum je určená pre neprofesionálnych výtvarných tvorcov a jej cieľom je zmapovať a prezentovať súčasnú tvorbu v rôznych výtvarných technikách a žánroch. Vyhlasovateľom a garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. „Na výstave sa predstaví 9 autorov, ktorí do súťaže prihlásili spolu 34 diel v kategóriách kresba, grafika, maľba, insitná a priestorová tvorba. Z nich vybrala odborná porota pod vedením pedagogičky a výtvarníčky PaedDr. Gabriely Görgeyovej tie najkvalitnejšie práce, ktoré postúpia do krajského kola,“ informovala Anežka Kleinová z Gemerského osvetového strediska.
Rožňavskí fotografisti postúpili do celoslovenského kola súťaže AMFO 2023
Napísal(a) MG odV Spišskom kultúrnom centre a knižnici v Spišskej Novej Vsi sa v piatok 9. júna t. r. uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie krajského kola celoštátnej postupovej súťaže a výstavy amatérskej fotografickej tvorby krajského kola Košického samosprávneho kraja, AMFO 2023, ktorú vyhlásilo Národné osvetové centrum. Medzi ocenenými fotografiami sme našli aj mená zástupcov z horného Gemera, čo svedčí o ich dobrej úrovni. Ide o nasledujúcich ocenených fotografistov súťažiacich podľa jednotlivých vekových skupín. V II. vekovej skupine od 15 do 25 rokov v A kategórii – samostatné fotografie Čestné uznanie si prevzala Jessica Gubalová z Brzotína za fotografiu Odraz. V B kategórii – diptych Cenu si prevzala Kristína Kerekešová z Rožňavy za fotografie Posledné svetlo 1, 2. V tretej vekovej skupine autorov nad 25 rokov porota Cenu udelila Tamásovi Tegdesovi z Hrhova za fotografiu Línie vo východe. Čestné uznanie si prevzal Ivan Kerekeš z Rožňavy za fotografiu Pysalis. Gemerčanom sa ešte ušla Cena, ktorú porota udelila Vratkovi Vargovi z Dobšinej za prácu Telo v priestore.
Vyhodnotenie výtvarných prác detí v okrese Revúca na tému: Hasič - pretekár
Napísal(a) G. JakubecováDobrovoľná požiarna ochrana SR ( DPO SR ) a Republiková komisia mládeže DPO SR vyhlásili v školskom roku 2022/2023 20. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave na tému „Hasič - pretekár“ .
Na Územnú organizáciu Dobrovoľnej požiarnej ochrany ( ÚzO DPO ) SR v Revúcej bolo doručených 21 prác od 19. detí zo Základnej školy s Materskou školou ( ZŠsMŠ ) z Jelšavy, zo Špeciálnych základných škôl ( ŠZŠ ) z Jelšavy a Revúcej a z Dobrovoľného hasičského zboru ( DHZ ) v Jelšave.
Odovzdané práce komisia rozdelila do druhej a tretej kategórie podľa veku. Veľa výtvarných prác bolo mimo danej témy, Dňa 17. 03. 2023 boli tieto práce vyhodnotené nasledovne:
Vyhodnotenie súťaže: Fašiangy na Gemeri a Malohonte 2023
Napísal(a) A. CvachováNové ročníky súťaží AMFO a Výtvarné spektrum 2023 v GOS
Napísal(a) A. KleinováVyhodnotenie výtvarnej súťaže na tému Pomoc hasičov pri pandémii
Napísal(a) G. Jakubecová„Pomoc hasičov pri pandémii“ bola témou výtvarnej súťaže, ktorú v školskom roku 2021/2022 vyhlásila Dobrovoľná požiarna ochrana (DPO) SR. Do tejto súťaže sa zapojila aj Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej. Výkresy organizátorom na spomínanú tému zaslali zo Základnej školy s Materskou školu v Jelšave, ZUŠ v Revúcej a v Muráni.
Dňa 22. júna 2022 zavítali do všetkých zúčastnených škôl zástupcovia ÚzO DPO z Revúcej a odovzdali trinástim deťom v ZŠ s MŠ v Jelšave a šiestim deťom v ZUŠ Muráň a Revúca diplom a medailu.
Deti príjemne prekvapili a potešili. Dúfame, že sa aj v budúcom školskom roku zapoja do ďalšej výtvarnej súťaže.
Vo Vyšnom Skálniku odzneli poetické diela od slávnych básnikov štúrovskej generácie
Napísal(a) E. Povinská20. ročník regionálnej recitačnej súťaže „Deň štúrovskej poézie“ sa konal 19. mája 2022 v kultúrnom dome vo Vyšnom Skálniku, v susedstve rodného domu jedného z básnikov štúrovskej generácie, Jána Bottu. Súťaž každoročne organizuje Gemersko-malohontské osvetové stredisko, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Obcou Vyšný Skálnik.
Zahájenie podujatia sa konalo pri buste Jána Bottu, slávneho rodáka Vyšného Skálnika, kde po odznení básne Sama Chalupku: Likavský väzeň v podaní vynikajúceho recitátora Juraja Genčanského a slávnostnom príhovore starostu obce prítomní položili aj kyticu vďaky.
Do súťaže sa zapojili žiaci nasledovných základných škôl: ZŠ Janka Francisciho Rimavského a ZŠ, Klokočova v Hnúšti, ZŠ Janka Jesenského v Jesenskom, ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča v Klenovci, ZŠ Pavla Dobšinského a ZŠ Petra Kellnera Hostinského v Rimavskej Sobote.
Na hornom Gemeri sa začína regionálne kolo filmárskej súťaže Cineama 2022
Napísal(a) A. KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC). Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, experimenty, videoklipy, či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút bez tematického obmedzenia. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v katégóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže: Výtvarné spektrum 2022
Napísal(a) M. KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022.
Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, ktorá je určená pre mládež od 15 rokov a dospelých. Cieľom súťaže je podporovať rozvoj neprofesionálnej výtvarnej tvorby, rozvíjať záujmy autorov, vyhľadávať nové výrazné talenty a týmito podnetmi prezentovať a konfrontovať súčasnú neprofesionálnu tvorbu.
Vyhlasovateľom a odborným garantom súťaže je Národné osvetové centrum v Bratislave. Hlavným benefitom 59. ročníka súťaže je žánrová rozmanitosť a priestor pre voľné sebavyjadrenie autora. Maľba, kresba, grafika, priestorová a digitálna tvorba, insita a kategória experiment sú kategórie, ku ktorým tento rok patria aj dve odporúčané témy „PAMÄŤ a KRAJINA“.
Celoslovenská prehliadka CINEAMA 2021 pozná svojich víťazov
Napísal(a) A. KleinováTalentovaní filmári z Košického kraja boli mimoriadne úspešní
Prvý septembrový víkend patril sviatku amatérskej filmovej tvorby na Slovensku. V Bardejovských Kúpeľoch sa konal 29. ročník celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2021.
Do najvyššieho kola sa postupom z regionálnych a krajských stupňov súťaže „prebojovalo“ 91 filmov z celého Slovenska. Zastúpené boli všetky vekové skupiny od detí až po seniorov a žánrové kategórie, ako animovaný film, hraný film, dokument a publicistika, videoklip a experiment.
Košický kraj v súťaži zastupovalo 11 diel, z nich až 10 získalo ocenenia. Konkrétne podľa regiónov tri filmy zo Spiša, päť priamo z Košíc a dva z Gemera, teda z Rožňavy. Čestné uznania získali tri filmy, umiestnenie na 2. mieste štyri filmy, tretie miesto dva filmy, no prvenstvo pre Košický kraj získal jedine animovaný film Tri zlaté ruže.
Viac...
Pred nami je regionálne kolo filmárskej súťaže Cineama 2021
Napísal(a) Anežka KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje regionálne kolo celoštátnej súťažnej prehliadky amatérskej filmovej tvorby Cineama 2021 pre okres Rožňava. Cieľom súťaže je vyhľadávať a podporovať talentovaných tvorcov, rozvíjať ich kreativitu a poskytnúť im možnosť prezentácie a konfrontácie v oblasti vizuálneho umenia.
Zapojiť sa môže každý autor filmového diela v zmysle propozícií uverejnených na stránke vyhlasovateľa – Národného osvetového centra (NOC) bez tematického obmedzenia. Vítané sú animované aj hrané filmy, dokumenty, videoklipy či publicistické žánre v maximálnom limite do 20 minút. Hodnotené budú umelecké, technické a obsahové kritériá v kategóriách podľa veku do 16 rokov, do 21 a nad 21 rokov.
Samostatnou je kategória minútových filmov, v ktorej sa súťaží bez rozlíšenia veku. „Súťažou chceme vytvoriť priestor na vyhľadávanie talentovaných tvorcov a rozvoj ich nadania v
Gemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2021
Napísal(a) M. KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2021.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a pre dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby. Veľkým benefitom súťaže je jej žánrová rozmanitosť, ktorá autorovi ponúka voľnosť po technickej, ale aj tematickej stránke. Maľba, kresba, grafika, priestorová a multimediálna tvorba a insita sú techniky a umelecké prístupy, cez ktoré si každý neprofesionálny umelec dokáže nájsť cestu ku svojmu sebavyjadreniu. Novinkou v propozíciách je kategória „experiment“, ktorá ponúka šancu na hľadanie nových nezaužívaných prístupov k tvorbe, kde autor využíva aj presahy do iných médií.
Cineama 2020 - regionálne kolo filmárskej súťaže pre okres Rožňava
Napísal(a) A. KleinováGemerské osvetové stredisko spustilo registráciu do súťaže Výtvarné spektrum 2020
Napísal(a) M. KleinováGemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, už tradične začiatkom nového roka vyhlasuje a organizuje regionálne kolo súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2020.
Jej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Ide o postupovú súťaž neprofesionálnych výtvarníkov, určená je pre mládež od 15 rokov a dospelých. Hlavným cieľom súťaže je nadobúdanie vedomostí v umeleckej sfére, rozvíjanie zručností a kreativity u jednotlivcov prostredníctvom realizácie a prezentácie výtvarnej tvorby.
Miroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-