Výstavy (324)
Rožňavský fotoklub Pix – XL oslavuje výstavou v Baníckom múzeu 10 rokov svojej činnosti
Napísal(a) Andrea Gibasová
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás pozýva na jubilejnú výstavu fotoklubu Pix – XL do priestorov Galérie Baníckeho múzea.
Rožňavský Pix-XL fotoklub bol vysnívaný už pred desiatimi rokmi. Písal sa rok 2010 keď traja kamaráti „blúdili“ Silickou planinou. Príroda vždy ponúka „niečo krásne“ a myšlienka vytvorenia klubu sa sformovala práve tu niekde medzi škrapmi krasu.
„Fotografia je pre nás každodennou súčasťou, no zároveň niečím výnimočným, aj preto klubové narodeniny oslavujeme spoločnou výstavou. Klubová jubilejná výstava je rozmanitá žánrovo aj tematicky, veď spoločne vystavujú viacerí členovia, ktorých uplynulý čas inšpiroval tvoriť rôzne fotografie no zároveň ich fotografia spája,“
Hvezdáreň v Rimavskej Sobote pripravila výstavu Vesmír očami detí
Napísal(a) PhDr. Elena Lindisová
Výstavu Vesmír očami detí pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom a uskutoční sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru. Odborná porota vyhodnotila najlepšie práce, ktoré postupujú do celoštátneho kola v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Prvé tri miesta v každej kategórii budú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy, ktorá bude 3. marca 2020 o 14.30 hod. Kurátorom výstavy je RNDr. Pavol Rapavý (Hvezdáreň v Rimavskej Sobote).
Africké zvieratá prehovorili objektívom Pavla Ferdinandyho
Napísal(a) Juraj Genčanský
„Keď ideš cez púšť, nehádaj sa s ťavou.“
„Buď trpezlivý, aj vajce raz odíde na vlastných nohách.“
„Slona nikdy neunaví nosiť chobot.“
Staré africké príslovia používajú pre názornosť zviera – ale hovoria o ľudských vlastnostiach. To už je taký náš prastarý ľudský zvyk. V bájkach už tritisíc rokov poukazujeme na neľudské správanie človeka, namiesto toho, aby sme sa jednoducho poľudštili. V živočíšnom tranze si nadávame do volov, somárov či svíň, neuvedomujúc si, že takto sa už ani zvieratá nesprávajú. Ba v mnohých ohľadoch by nám mohli byť vzorom.
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera
Napísal(a) R. Šimko
Jubilejná výstava rožňavského umelca – Rolanda Neupauera sa uskutoční pri príležitosti jeho 40. narodenín v Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja. Vernisáž výstavy bude v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave dňa 6. februára 2020 o 16:00 hod., na ktorú vás týmto aj pozývame.
Roland Neupauer predstaví publiku výstavu pod názvom „Roland Neupauer 40“, ktorá bude pozostávať z viacerých cyklov jeho doterajšej tvorby. Aktívne sa začal venovať výtvarnému umeniu po strednej škole, čiže za posledných 20 rokov, a to aj napriek tomu, že sa od roku 2001 u neho začala prejavovať zákerná choroba. V dôsledku svojho hendikepu dochádza od roku 2010 v jeho tvorbe k úplnej zmene spojenej aj s novým spôsobom umeleckého vyjadrovania.
Vernisáž "nabitá" fotografiami aj návštevníkmi
Napísal(a) Juraj Genčanský
V Revúcej sme otvorili tradičnú decembrovú prehliadku najlepších záberov domácich amatérskych fotografov.
Český džezový kritik a publicista Lubomír Dorůžka raz napísal: „Kreslo, ovocie v konzerve, pitná voda a fotografia sú veľké vymoženosti civilizácie.“ Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že „spríjemňujú život, prispievajú k nevyhnutnej regenerácii síl, poskytujú ušľachtilú zábavu“.
Vždy, keď sa vraciam k tomuto citátu a rozmieňam si ho na drobné, znovu a znovu ho podrobujem skúške času. A predstavte si, odoláva. O tom, že pohodlné kreslo spríjemňuje život, azda nemusím presviedčať nikoho.
V rožňavskej galérii otvorili výstavu Mlyn Baska Malom 2019
Napísal(a) R. Šimko
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave dňa 12. septembra 2019 otvorilo výstavu Mlyn Baska Malom 2019 Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Občianskym združením Pre partnerské mestá Rožňavy
Diela vystavovalo celkom 13 výtvarných umelcov nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska a Rumunska, a tí spolu vytvorili rôznymi technikami maľby, koláže a kombinovaných techník viac ako 50 diel. Z nich sa 36 diel nachádza na aktuálnej výstave, ktorá bola už tradične otvorená práve počas Dní mesta Rožňava. Na slávnostnej vernisáži boli zároveň prítomní aj zástupcovia samospráv partnerských miest Rožňavy (Szerencs, Cieszyn) ako aj samotní umelci:
Vysoká účasť na vernisáži výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja dňa 8.8.2019 usporiadalo vernisáž výstavy betliarskej rodáčky Jany Kušnierovej s názvom ŠPACHTĽOU A ŠTETCOM, na ktorej sa zúčastnilo viac ako sto návštevníkov. Po úvodnom umeleckom, hudobno-poetickom vstupe, nasledovali úvodné slová riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Pavla Lackaniča, lektorky výtvarného umenia Evy Lázárovej a napokon aj samotnej umelkyne. Podujatie podporil svojou prítomnosťou aj zástupca zriaďovateľa, podpredseda Košického samosprávneho kraja Daniel Rusnák. "Som veľmi milo prekvapená a veľmi nás teší vysoká účasť na vernisáži tejto jedinečnej umelkyne, galéria doslova praskala vo švíkoch,"
Významná betliarska rodáčka, výtvarníčka Jana Kušnierová, má prichystanú novú autorskú výstavu s názvom Špachtľou a štetcom. Pre svojich návštevníkov výstavu pripravilo pre letné odbobie Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Gemerčanka Jana Kušnierová má za sebou už niekoľko úspešných prezentácií svojej tvorby, ktorými sa predstavila v nedávnej minulosti, ako napríklad „Z rodného kraja“ alebo „V znamení strelca“. "Spomínaná výstava je výberom toho najlepšieho z doterajšej tvorby umelkyne a z toho dôvodu si určite príde na svoje aj ten najkritickejší návštevník,“ povedala na margo výstavy Gabriella Badin z Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
Príďte sa pozrieť do Revúcej na výstavu “Klobúky od Marie“
Napísal(a) Tamara Balcová
Marie Mazánková. To meno nám nič nehovorilo. Ale po štvrtku, 4.7.2019, už tí, ktorí sa prišli pozrieť na vernisáž s názvom “Klobúky od Marie“, spoznali túto skromnú a milú ženu. Zavítala do Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej z družobného mesta Litovel v Českej republike, aby nám predstavila svoju tvorbu. Výstavu pomohlo zorganizovať aj mesto Litovel a starosta mesta, pán Viktor Kohout, osobne pozdravil hostí a predstavil svoj vlastný „starostovský“ klobúk od pani Marie. V podkroví múzea sme mohli obdivovať nádherné kúsky vystavených klobúkov. Za každým sa skrýva nejaký príbeh a obrovský kus práce pani Marie. Vernisáž sa začala dobovou hudbou v podaní jazzového tria z revúckej ZUŠ a „klobúkovou módnou prehliadkou“, ktorá zožala veľký úspech.
Výstava fotografií Jarky Vyhnalovej v Múzeu Prvého slovenského gymnázia
Napísal(a) M. Saganová
V podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa v stredu 5. júna 2019 konala vernisáž fotografií Jarky Vyhnalovej. Celé podujatie sa nieslo v priateľskej atmosfére a fotografie pohladili nejedno oko a dušu. Prítomní si z množstva vystavených exponátov mohli vybrať svoju srdcovku a nasávať energiu ktorá z nich sálala.
Tí ktorí ste sa nemohli zúčastniť tejto vernisáže, môžete tak urobiť do 28. júna, dovtedy bude výstava prebiehať.
Viac...
Šaty a kostýmy cisárovnej Alžbety na výstave Vaše veličenstvo Sisi
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Výstava Vaše veličenstvo Sisi je inštalovaná v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi je venovaná róbam a šatám rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Bavorskej (24. 12. 1837 - 10. 9. 1898), nazývanej Sisi. Autorkou replík šiat je profesionálna krajčírka Mónika Czédly z Gödöllő, ktorá navrhuje a šije svadobné šaty inšpirované 19. storočím a garderóbou cisárovnej Alžbety. Rodina Moniky Czédly sa zaoberá šatami od roku 1866. Jej prastarý otec Ferenc D´Elia práve v tomto roku založil v Budapešti obchod so šatami pod názvom D´Elia. Medzi ich klientmi bola aj srbská kráľovná Natália, a pravdepodobne ich navštívila aj cisárovná Alžbeta. Mónika Czédly je pokračovateľkou módneho salónu D´Elia.
Výstavu nestarnúceho umelca Juraja Halyáka otvoria v rožňavskej Galérii
Napísal(a) Róbert Šimko
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí ďalšiu unikátnu výstavu, ktorá je pomenovaná Obrazy a plastiky. Jej autorom je pre mnohých dobre známy stomatológ, dnes už 81-ročný doktor Juraj Halyák a tí, ktorí Galériu navštevujú, si ho pamätajú aj ako autora úspešnej výstavy fotografií v roku 2012. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. júna 2019 o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Autor nám tentoraz predkladá k nahliadnutiu výber svojej maliarskej tvorby, ako aj tvorby plastík. Vystavované diela sú špecifické aj tým, že ich vytvoril v období medzi sedemdesiatym šiestym a osemdesiatym prvým rokom svojho života.
Niekoľko informácií k výstave Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž XII. ročníka výstavy Romano dživipen - Rómsky život. Výstava je prehliadkou detských výtvarných prác žiakov základných škôl. Vystavených bude 161 výkresov zobrazujúcich život Rómov v minulosti i súčasnosti. Výstava potrvá do 1. septembra 2019.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.
RETROvýstava - Nostalgia z časov nedávnych v Galérii Baníckeho múzea
Napísal(a) R. Šimko
Ďalšiu fascinujúcu výstavu s názvom RETROvýstava má pre svojich priaznivcov pripravenú Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Jej vernisáž sa uskutoční dňa 30. mája 2019 o 15:30 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25. „Cieľom výstavy je vyvolať u starších nostalgické spomienky na časy nedávno minulé, zároveň priblížiť mladším ročníkom, ako sa v tých časoch žilo, aké predmety sa používali, či už ide o predmety každodennej potreby ako elektronika, hračky a taktiež športové či iné predmety, ktoré používali ich rodičia, či starí rodičia,“ povedal o výstave jej kurátor Mgr. Pavol Horváth.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-