Výstavy (325)
Veže zaliate slnkom - Architektonická tvorba Júliusa Sándyho
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote dňa 6. decembra 2018 o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry.
Podtatranskí susedia pozývajú na zberateľskú výstavu Čaro detstva
Napísal(a) Magdaléna Bekessová
Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove. Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát TOP zberateľka Slovenska. Najpočetnejšiu časť jej zbierky tvoria dečky a obrusy, ktorých má 520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera plesové kabelky ručne vyšívané korálikmi.
V Rožňave otvorili Tajomstvo medovníkového srdca s dielňou rodiny Lefterovcov
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenia Košického samosprávneho kraja, otvorili vo štvrtok 22. novembra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave výstavu Tajomstvo medovníkového srdca. Na úvod vernisáže riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič privítal všetkých návštevníkov. Prítomným sa následne prihovorili Martin Jarinkovič a Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach, ako aj Sylvia Holečková z Baníckeho múzea v Rožňave. Po odznení tónov Detskej ľudovej hudby Lúčka zo ZUŠ v Rožňave sa už záujemcovia mohli kochať pohľadom na medovnikárske umenie. Autorka výstavy a etnografka, Ľudmila Mitrová, najzvedavejších návštevníkov ochotne previedla celou výstavou, predstavila medovnikársku dielňu rodiny Lefterovcov
ROŽŇAVA BAŇA – život a práca. Múzejníci budú prezentovať výsledky svojho výskumu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave 27.11.2018 o 15.30 hod. slávnostne otvoria výstavu ROŽŇAVA BAŇA – život a práca, ktorú pripravilo OZ Medza v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Výstava prezentuje výsledky výskumu zameraného na vplyv rozvinutého priemyslu na život v meste a zachovanie priemyselného dedičstva.
Mnohí zo súčasných obyvateľov Rožňavy a okolia, ich príbuzní, známi, pracovali, či žili na Rožňava Bani. Závod Železorudné bane Rožňava patril v 80. rokoch s počtom okolo 1 200 pracovníkov k najväčším zamestnávateľom v regióne. Práca na Bani sa tak priamo či nepriamo dotýkala takmer všetkých obyvateľov mesta a blízkeho okolia.
Výstava na pozadí historických faktov, prostredníctvom množstva dobových fotografií, písomností, trojrozmerných predmetov a spomienok pamätníkov
V revúckom Dome kultúry vystavuje inšpiratívny Kruh tvorivých žien
Napísal(a) J. Genčanský
„Jak rýchle ide čas! Čo je to rokov sto?
A dni a týždne, mesiace a roky
nič nie sú iné, len starosť rojných hláv!
Kto múdry je, ten nepočíta čas,
ten nezratuje kvapky dažďové.“
– napísal 28-ročný Vladimír Sýkora, alias Peter Zvon v Tanci nad plačom.
„Čas letí jak vtáci nedozerní.“ – zaspieval 19-ročný Laco Novomeský...
„Nemám čas!“ – frfleme všetci dennodenne, či už máme 50 alebo 20.
Veru, žijeme rýchlo, nemáme čas. Ale čas sám nám nič nevymeriava, proste plynie. Sme to my, kto ho úzkostlivo sledujeme, my, ktorí sa nevieme rozhodnúť, či minúta má byť hodinou, alebo hodina minútou. Čas sme my. Meriame ho svojím životom a prácou. Čas – máme ho toľko, koľko ho chceme mať. Tak žime a tvorme!
Výstava Tajomstvo medovníkového srdca, ktorej vernisáž bude 22. novembra 2018 o 15.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, predstaví návštevníkom nielen históriu a osobnosti medovnikárstva, ale aj unikátnu medovnikársku dielňu Lefterovcov, jednej z posledných košických medovnikárskych rodín, ktorá spolupracovala s ďalšou významnou medovnikárskou rodinou Novellyovcov. Výstava je zároveň venovaná genéze a vývoju medovnikárskych foriem a medovníkov, ktoré v priebehu stáročí podliehali rôznym módnym trendom. Výstava prezentuje drevené historické formy z 18. a 19. storočia, plechové formy zo zbierok Východoslovenského múzea, medovníky, ktoré boli vytvorené na drevených formách, medovníky z plechových foriem a súčasné medovníčky z dielní šikovných medovnikárok.
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 25. októbra 2018 o 15.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“. Prostredníctvom zbierkových predmetov z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Muzea romské kultury v Brne a Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre predstaví tvorbu tohto dodnes výnimočného výtvarníka – rezbára, ako jedného z najvýraznejších predstaviteľov rómskej neprofesionálnej výtvarnej tvorby. Výstava potrvá do 31. januára 2019. Je realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dezider Fertő sa narodil v roku 1921 v obci Gemerská Ves. Rezbárstvu sa začal venovať pomerne neskoro, v 80. rokoch 20. storočia, po smrti manželky.
Kytica rokmi uvitá - jubilejná autorská výstava Alberta Šmihulu
Napísal(a) Anežka Kleinová
„Gemerské osvetové stredisko usporiada výstavu miestneho výtvarníka pri príležitosti životného jubilea, ktorého sa dožil v tomto roku,“ pozýva riaditeľka GOS Helena Novotná a dodáva: „Albert Šmihula sa síce narodil v obci Hybe na Liptove, ale na Gemeri prežil už polovicu svojho života. Takže my ho považujeme za Rožňavčana, pričom blízky vzťah má aj k Betliaru, kde tvorí vo svojom ateliéri." Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom voľnom čase od roku 1958. Inšpiruje ho každá krajina, ktorú navštívil a kde žije. Jeho realistické olejomaľby ovplyvnené rodiskom - tatranskou krajinou, ale aj Gemerom dosahujú aj komerčnú úspešnosť. Má za sebou mnohé úspešné autorské a kolektívne výstavy na Slovensku, a v zahraničí -
Výstava Gemer v období 1. ČSR je už otvorená
Napísal(a) PhDr. Erika Hermélyi Gecelovská
V rámci tzv. Osmičkovej jesene Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, slávnostne otvorilo výstavu pod názvom Gemer v období 1. ČSR.
Vo štvrtok, 4. októbra 2018 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave najprv zazneli tóny hudobnej vložky Základnej umeleckej školy a následne riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič, srdečne privítal prítomných hostí. K jeho príhovoru sa pripojil aj Daniel Rusnák, podpredseda Košického samosprávneho kraja a následne aj spoluautor výstavy, Pavol Horváth. Autori okrem výstavy predstavili aj informačnú skladačku, ktorá bola vydaná k tomuto podujatiu a upozornili na odborné prednášky viažuce sa k výstave,
Súčasná minulosť v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Napísal(a) Lucia Oravec Koreňová
Ing. Marián Manduch, autor mnohých fotografií regionálneho rozsahu, ktoré zachytil svojím objektívom, prezentuje svoje práce a úspechy od stredy 3. októbra 2018 na výstave v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktorá nesie názov Súčasná minulosť. Vernisáž výstavy otvorili svojím hudobným vstupom členovia Speváckeho zboru Quirín pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Diela úspešného fotografa si môžete pozrieť do 2. októbra od pondelka do piatku v čase 8:00 - 16:00 v podkroví múzea, vstupné je 0,50 EUR.
Ing. Marián Manduch sa narodil 8. októbra 1954 v Nitre. Do roku 1984 žil v Malých Ripňanoch. Od roku 1984 žije v Mojzesove. Je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a Inštitútu výtvarnej fotografie SČF v Prahe.
Viac...
Vernisáž fotografií Miqa Casha z histórie Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Jeden z našich najoceňovanejších fotografov Karol Kállay vo svojej biografii spomína:
„Prácu fotografa som vždy miloval. Keď som začal pracovať pre zahraničné časopisy, vedel som, že pôjdem po lane, ktoré je natiahnuté v takej, inokedy inej výške, a nikdy nie je pod ním záchranná sieť. Ak sa to podarí, možno zaznie potlesk. Ak nie, čaká nás pád. Zakaždým som však do toho išiel znovu a znovu, na doraz, lebo som cítil dôveru tých, ktorí ma úlohou poverili.“
Z tejto krátkej state sa dajú vyčítať najzákladnejšie vlastnosti dobrého fotografa, bez ktorých nemožno v branži uspieť: usilovnosť, pracovitosť, až tvrdohlavé zameranie na cieľ, ale aj odvaha, trochu ducha dobrodruha, a pritom všetkom osobná poctivosť a profesionalita.
Tokaj na Gemeri - výstava, folklór, ochutnávka tokajských špecialít
Napísal(a) A. K.
Hovorí sa, že východ Slovenska a jeho obyvateľov najprv treba spoznať, až potom si o nich utvoriť názor. Avšak či obyvatelia nášho Košického kraja dostatočne poznajú svoj región? Možno skôr si odskočíme k moru, ako za roh k susedom, pričom Košický kraj sa môže pýšiť viacerými krásnymi miestami, mestami alebo atrakciami, ktoré ho robia atraktívnym, a zároveň zaujímavým pre verejnosť či turistov z celého Slovenska. Jedným zo zámerov kultúrnej ponuky Gemerského osvetového strediska (GOS) na nasledujúce obdobie je predstaviť kultúrne, prírodné a historické dedičstvo aj iných regiónov kraja a poskytnúť tak Gemerčanom dôvody na ich spoznávanie.
Otvorili výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Vo štvrtok 13. septembra 2018 Banícke múzeum v Rožňave slávnostne otvorilo jedno z najvýznamnejších podujatí Roka Kálmána Tichyho v Rožňave. Výstavu Kálmán Tichy (1888 - 1968) si záujemcovia môžu pozrieť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave aj v rámci Dní mesta Rožňava a Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vernisáž výstavy začala hudobným vstupom Základnej umeleckej školy v Rožňave a následne sa zúčastneným prihovorili Mgr. Pavol Lackanič - riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Mgr. Dionýz Kemény - zástupca primátora mesta Rožňava a Ing. František Kardoš - predseda OZ Pre partnerské mestá Rožňavy. Autorky výstavy Mgr. Eva Lázárová a Mgr. Sylvia Holečková predstavili výstavu a osobnosť Kálmána Tichyho.
Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť
Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
V stredu 19. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Výstava predstaví diela žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša – Hámre, inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Na sprístupnenej výstave sú vystavené výrobky žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy z Hodruše – Hámrov, ako aj originálne archeologické nálezy zo zbierok Archeologického múzea SNM v Bratislave. Archeologické nálezy slúžili ako vzor pre zhotovenie replík pôvodnými technológiami, ktoré boli zhotovené rukami talentovaných žiakov. Žiaci Súkromnej strednej umeleckej školy tak oživili už takmer zabudnuté umelecké remeslá a technologické postupy a vdýchli tak svojim výrobkom pečať dávnej histórie.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-