Nekrológ

Nekrológ (7)

Navždy nás opustil Gemerčan SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník

V piatok 13. mája t. r. sme zaznamenali smutnú správu, že nás navždy opustil SAMUEL BAKOŠ, kultúrny historik, osvetový pracovník, autor krátkych próz, člen Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Posledná rozlúčka s ním bude v stredu 18. mája o 13.15 hod. v obradnej sieni bratislavského krematória.

Slovenská kultúrne verejnosť v Samuelovi Bakošovi stráca neúnavného a erudovaného bádateľa a propagátora osvetovej činnosti, regionálnej a miestnej kultúry v Slovenskej republike, bývalom Česko-Slovensku a na Slovensku v období bývalého Rakúsko-Uhorska, v gemersko-malohontskom regióne, života a diela slovenských historických osobností, výročí a odkazu významných kultúrnych a osvetových udalostí, ako aj autora nárečového slovníka z jeho rodnej obce a humoristických próz.

Navždy od nás odišiel PaedDr. Milan Sajenko, náš známy Gemerčan

S hlbokým zármutkom oznamujeme rodine, priateľom a známym, že dňa  29.12.2020 vo veku 87 rokov zomrel náš milovaný otec, dedo, pradedo PaedDr. Milan Sajenko.

Tak sa začala informácia, ktorá mi prišla do emailovej schránky od JUDr. Milana Sajenka mladšieho, že v trebišovskej nemocnici skonal jeho otecko PaedDr. Milan Sajenko. Táto smutná správa ma hlboko ranila aj preto, že išlo o človeka, ktorý v našom Gemeri požíval úctu takmer od každého, kto v ňom žil, alebo žije. Poznal ho takmer každý, najmä Slavošovčania, kde strávil najväčšiu časť svojho plodného života. Vďaka jeho aktivitám a jeho činnosti ho poznali aj mimo obce, ktorej zasvätil prakticky všetok svoj potenciál. Tak vedomostný, ako aj pracovný. Iba niekoľko posledných mesiacov strávil bez svojich krajanov i rodiny v Dome sociálnej starostlivosti v Sečovciach.

Odišiel podnikateľ a folklorista Mikuláš Čupka, podporovateľ mesta Revúca i regiónu

Každú minútu niekto opustí tento svet. Nezávisí to od veku. Hrozivou skutočnosťou je fakt, že všetci stojíme v rade, bez toho, že by sme si to uvedomovali. Nevieme, koľkí stoja pred nami, nemôžeme sa tlačiť ani predbiehať. Nemôžeme pustiť nikoho pred seba. Rad napreduje, a my nevieme, kde v ňom stojíme... Tento týždeň sme sa v Revúcej navždy rozlúčili so známym podnikateľom, podporovateľom kultúry v meste a aktívnym folkloristom – pánom Mikulášom Čupkom.
Narodil sa 19. februára 1954 v Polomke na Horehroní, kde vyrastal obklopený čarovným krajom hôr a ľudových krojov. Základnú školu vychodil v Šumiaci pod Kráľovou hoľou, čo sa mocne zapísalo do mysle i do srdca malého chlapca. Vrodenú lásku ku muzike si upevnil, keď absolvoval ľudovú školu umenia v Revúcej a v Muráni, aby suverénne zvládal hru na akordeóne.
Potom ukončil učebný odbor mäsiar na učňovskej škole a po vojenčine nastúpil do zamestnania v podniku Zdroj Betliar. V polovici sedemdesiatych rokov sa oženil s Katarínou Petrovou a narodil sa im syn Marek. V roku 1982 sa mladá rodina presťahovala zo Šumiaca do novopostaveného domu v Revúcej.

utorok, 05 máj 2020 11:52

Znie jej pieseň v tichu hlbín

Napísal(a)
Znie jej pieseň v tichu hlbín

Mária Halková rod. Michaliková * 03.07.1932 Važec – † 28.04.2020 Rožňava

Gloriam qui spreverit, veram habebit – Skutočnú slávu získa ten, kto o ňu nestojí.
Vedeli sme o jej podlomenom zdraví, tušili sme, aká bude posledná etapa cesty našej tety Halkovej: ad astra per asperam – utrpením ku hviezdam. Jednako správa o poslednom vydýchnutí vzácnej priateľky hlboko zasiahla početné matičiarske spoločenstvo.
Teraz znie mĺkva panychída, rúfusovské nepočuteľné laudácio za húževnatou rodáčkou z malebného Važca, kde uzrela svetlo sveta a pod tatranskými končiarmi jej klíčili v duši výhonky krištáľového národovectva, lásky k piesni, tancu a ľudovým tradíciám. Velebné ticho hlbín sa rozprestiera ponad všetky gemerské miesta či zákutia, ktorým teta Halková od roku 1971, kedy sa presťahovala do Rožňavy, vpisovala letokruhy svojho celoživotného úsilia. Vtlačila autentickú pečať matičiarskemu životu i dianiu v jeho celostnom rozmere aj význame.

Zomrela rodáčka z Rožňavského Bystrého Ružena Babičová, rod. Dorkinová

Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci. Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy, človek je krehký tvor, zranený, úbohý. Do tmy si zapáli  kahanec nádeje, do duše boľavej spomienky naleje.  V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja. Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme  je naša útecha. 

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že naša mať čestne svoj život dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jej stále živá.  Osud je občas veľmi krutý, nevráti čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ....

streda, 29 august 2018 19:52

Za pánom doktorom Antonom Tokárom

Napísal(a)
Za pánom doktorom Antonom Tokárom

"Mal rád život, mal rád smiech,
veril v dobro a miloval svet..."

Dňa 30. júla 2018 sa najblížšia rodina, kolegovia, priatelia a mnohí obyvatelia z okolitých obcí rozlúčili s dlhoročným lekárom pánom MUDr. Antonom Tokárom, ktorý náhle a nečakane zomrel 27. júla 2018 vo svojej obľúbenej ambulancii vo veku nedožitých 77 rokov.

Bol obvodným lekárom, ktorý svoj celý profesijný život zasvätil pomoci nemocným občanom z Lubeníka, Magnezitoviec, Chyžného, Revúckej Lehoty a Turčoka. Ako mladý lekár prišiel pracovať na obvod do Lubeníka, v ktorom pôsobil neuveriteľných 52 rokov.

Nekrológ za bystränským rodákom Ondrejom Davidom

Keď vám príde poštou domov parte, znamená to, že vám niekto blízky, priateľ či kamarát opustil tento svet a navždy sa chce s vami aspoň takýmto spôsobom rozlúčiť. Postarali sa o to jeho najbližší, ale to nič na tom nemení, že každého z nás takáto správa poznačí a spôsobí nemálo smútku, či aj niečo viac.
Tak ako mňa, keď som otvoril zo schránky obálku, v ktorej bolo to spomínané parte a v ňom text:S bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že nás